Záchvaty hysterického plaču u 15mesačného dieťaťa
Ahojte, moje zufalstvo dosiahlo uz gigantickych rozmerov. Mam doma 15 mesacnu dcerku, ktora mava neocakavane zachvaty placu bez zjavnej priciny a to kedykolvek pocas dna. Niekedy ked sme same, niekedy ked pride navsteva ale najcastejsie ked sme von, zvlast teraz v zime (ako mala to aj v lete ale nie tak intenzivne). Dnes napriklad sme boli von s dvoma chlapcami priblizne v jej veku. Nerobili jej zle ani nic podobne, isli si svoje... len ked sa chlapci pochytili trocha na seba pokricali a vtedy mala zacala revat. Odvtedy to slo uz dolu vodou, revala skoro hodinu v kuse. Nepomohlo mojkanie, dohovaranie, zabavanie, skratka nic. Ona mala take chvilinky ze sa ukludnila, zasmiala ale potom z nicoho nic spustila zasa rev. Ukludnila sa az doma, bohuzial pri telke (Tlapkova patrola, Masa a medved). A toto nie je akoze vynimocny stav dnes, by som skor povedala ze to tak mame na dennom poriadku. Ci uz s nami niekto je alebo nie. Su dni kedy sa zaobideme aj bez toho ale je ich skor menej ako viac. Este by som dodala ze maa je od malicka zvyknuta chodit ku starkym, tak aspon dva tri krat do tyzdna ide poobede sa k nim pohrat, ci uz k nasim alebo svokrovcom, ale fakt to je skoro od babatka tak, takze ja si nemyslim ze to by mal byt problem, ale uz som pocula aj taky nazor, ze place lebo ma skratka strach ze odidemm. Druha alternativa nad ktorou uvazujem preco je to tak su zuby, mame uz 12, ale este jej chybaju ocne a stolicky...ale zasa nedava mi to velmi logiku, to len sa snazim najst pricinu. Alebo jej je zima? Alebo je to obdobie vzdoru? Alebo ja uz neviem co... mate s tym niektora skusenosti? Viete mi poradit ako na to?? Niekedy je to uz naozaj na palicu. Ale dajme tomu ze ozeliem ze ja mam nervy, na to sa vykaslat ale velmi mi je luto ked ju tak vidim a neviem jej pomoct. Za vase rady, tipy, postrehy alebo uz cokolvek budem vdacna.
@virtin nemajú tie situácie, kedy sa rozplače, niečo spoločné? Ak by sa bála, že odídeš, to by plakala vždy, keď ťa stratí z dohľadu, alebo v nejakých konkrétnych situáciách, napríklad keď odchadzas od starkých a ju tam necháš. Ako vtedy reaguje? Môže to byť aj citlivou povahou, to vieš ty sama najlepšie, či je citlivá. Ak je to také náhle, ako opisujes, môže to byť aj bolesťou, tie zúbky. Očné a stoličky zvyknú bolieť najviac. 15 mesačná by už mohla vedieť komunikovať aspoň kyvnuyim hlavy, skús sa,jej opýtať, či ju bolia zúbky, či sa bojí, že odídeš. Možno budeš prekvapená. Moja už ročná so mnou takto komunikovala. Aj v noci keď sa zobudila, opýtala som sa, či sa chce napiť a keď kyvla hlavkou, dala som jej vodu a spala ďalej. AK ju nevieš ukludnit, tak by pomohlo aktívne počúvanie, budeš sa snažiť za ňu vyjadriť jej myslienky. Napríklad, vidím, že si sa zľakla, keď chlapci na seba kričali. Len jej daj najavo svoju účasť, buď v tom s ňou. Nič jej nevysvetluj, kým plače, to až keď sa ukludni, potom bude schopná vnímať, čo jej hovoríš. AK ju nechavas u starkých, vždy sa s ňou rozluc a ubezpec ju, že sa vždy vratis.
Úzkosť to nebude, keďže plače aj vtedy, keď si pri nej, nielen keď ťa vidí odchádzať, resp. keď nie je s tebou. Zúbky - neviem, to musíš ty vedieť posúdiť, či sa jej nejaké tlačia a ako zvykne prežívať toto obdobie. Zima - keď takto plače aj doma, tak snáď nie 🙂 Vzdor - vraj je naň ešte skoro, ale ja mám tiež 15 mesačného a už vie vzdorovať úplne parádne, aj nohami dupe, aj sa na kolená hodí 😂 Máva tiež záchvaty plaču, ale viem presne prečo a v akých situáciách, takže aspoň to je fajn, že chápem, čo sa deje. Skús čo najviac odpozorovať, v akých situáciách plače, čo tomu predchádza, či to má niečo spoločné, možno nájdeš nejakú súvislosť. Držím palce a prajem hlavne pevné nervy 🙂 Verím, že je to len prechodné obdobie a zase bude dobre 😉
zienky, je taka citlivejsia od malicka, ale toto sa mi zda uz trocha cez. ako ked sa srdi ked jej nieco nedovolim, to poznam, tiez sa vie aj hodit o zem, dupkat a jedovat... vtedy ju necham tak, snazim sa jej povedat preco to co chce nemoze a ze jej to nedovolim a zaroven potom hned ju zaujat niecim inym, pripadne ked nezabera necham ju nech sa vysrdi. ale toto su take uplne ine zachvaty, ziadna pricina zjavna. ja som pri nej, idem tam kde chce, dam jej co chce (aspon si to teda myslim) a nic aj tak place a place a place. a uz neviem co s nou :( @danula.ch ona so mnou vie komunikovat, normalne cez den alebo vecer ked fungujeme sa jej cosi spytam a pekne povie ano alebo nie alebo aspon teda pokruti hlavou ked uz nic, ale v tychto pripadoch nic, len skratka jaci, krici, reve, zvycajne reve mamaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa @ellieellie no ako ja by som to aj tomu vzdoru prisudzovala ale ked mam pocit ze v tom obdobi ma priciny na plac a teraz sa mi zda ze nie... ale je pravda ze musim to skusit viac odpozorovat ze co maju spolocne tie situacie, zatial som to pojitko neodhalila.
kazdopadne dufam aj ja ze to prejde 🙂
@virtin samozrejme, že keď je vo vyvrtke, nekomunikuje. Vtedy jej len nejak daj vedieť, že si tam pri nej. Nepýtaj sa, to nema zmysel. Až potom, keď sa ukludni. Aj moj najstarší je veľmi citlivý a takéto stavy dôverne poznám. Niekedy plakal celé dni a nikto sme nevedeli, prečo. Hotový amok, nevnímal nic, nie že odpovedal. Takto to bolo do jeho 3 rokov, total stres pre nás všetkých, nevedeli sme ani normálne fungovať. Nezrelost nervového systému robí veľké veci. Pomohlo nám hlavne to, keď sme za neho vyjadrili jeho pocity. Nie otázkami, tie ho ešte viac vyhecovali. Čím viac sme sa pýtali, tým viac sme mu dávali najavo, že mu vôbec nerozumieme. Prečítala som kopu kníh o výchove, vyskúšali kadečo, nič nezabralo tak, aby to malo trvalejsi efekt. Až to vyjadrenie jeho pocitov, obyčajne konštatovanie, čo ho asi trápi. Buď sme vedeli konkrétne a povedali sme, napríklad, že vidím, že by ešte chcel spinkat, že chce ísť za mnou na poschodie, že ho bolí zúbok. ........Alebo len tak všeobecne, že vidím, že ho niečo trápi, potrebuje si poplakat, tak nech plače koľko potrebuje a potom sa môžeme porozprávať. Aj s tou jeho slovnou zásobou 1,5 ročného dieťaťa. A stalo sa to, že namiesto 3 hodinového záchvatu sa ukludnil za pol hodiny a také záchvaty boli stále, sú až doteraz a to už má takmer 9 rokov. Ale ten ich priebeh je oveľa miernejsi a hlavne, ich zrazu bolo oveľa menej. Konečne sme sa ho chudacika prestali vypytovat a dávať mu tým najavo, že mu vlastne vôbec nerozumieme, čím sme ho ešte viac hecovali. Čím viac sme sa pýtali, tým to naberalo na intenzite. Keď sme prešli na vyjadrovanie jeho pocitov, aj keď často len takých všeobecných, oveľa rýchlejšie sa ukludnil a záchvaty boli už iba obcas. On proste potreboval tu našu spoluucast, aby mohol pustiť paru, lebo často ani on nevedel, prečo vlastne plače. Tak držím palce, nech to zvládnete 🙂
@virtin som zvedavá 🙂. V každom prípade, to vyjadrovanie pocitov je super pre kohokoľvek, nie iba pre citlivé deti. Začala som si vtedy všímať aj na sebe, že ak som mala blbu náladu, napríklad pred menzesom, najhorsie bolo, keď sa ma niekto pýtal, čo mi je. Aj moj chlap sa už naučil, že to má iba nejak preckat a ono to prejde. Citlivosť a hormony nie je to isté, ale pointa ostáva rovnaká 😉
Ahoj, mne toto robievala mala, ked mala 6 mesiacov a pravidelne, vecer o pol 6 a hodinu a pol revala. Verim, ze Ta to trapi. Ja ked som malej dohovala, nic nepomohlo, proste som musela vydrzat. Potom som ju zacala nosit v nosicke a to pomahalo. Myslim si, ze mala ma strach z niecoho, mozno ze Ta nevidi na blizku. Ja problemy deti sa snazim riesit intuitivne, rozmyslat a vzdy ma nieco napadne, co pomoze. drzim palece, Barbora
Nepoteším ťa.moj malý mal afektívne záchvaty pľaci cca do 5 rokov.jentonlen chvíľka čo máme pokoj a vie si to už v hlavičke sám stopnúť a "nevyhecovat sa".nepomáhalo nič zo zaručených receptov:studená sprcha,odpútať pozornosť proste nič.pn dookola opakoval to isté prečo sa rozplakal.cize napr ak nedostal niečo čo chce opakoval:chcem,chcem,chcem...a takto aj hodinu či dve.jedine čo ako tak zaberalo bolo pristúlit a pustiť rozprávku na mobile-ten bol väčšinou po ruke.a všimla som si že sa to stávalo najmä:ak začínal hlad-pokles cukru,ak bol extrémne unavený(napr už pri odchode z ihriska na obed to bola skoro vždy katastrofa a záchvat).nepomohlo tomu ani predchádzať lebo sa to nedalo.na môjho bratranca zaberal kúsok cokoladu-merci takéto stavy tak ako môj.jemu extrémne klesol cukor a takto sa dokázal vyhecovať.no môj už mal aj také šťavy že nevnímal:oči stĺpikom,pozeral do blba a išiel si len to svoje.musis len počkať,ťa nervova sústava je ešte nie úplne vyvinutá a u každého sa dovivija inokedy.malo by to ozaj ustúpiť do predškolského veku.velmi držím palce a obrn sa trpezlivosťou.ja som veľakrát prezliekla seba aj malého čo sme boli obaja spoteni.
@virtin ja si myslim, ze je to len este nezrelost nervoveho systemu... velmi mi to pripomina moju malu... oni uz ani nevedia preco placu, moja ma uz skoro 4roky a tiez ked uz takto ju to chyti a ked sa ukludni a spytam sa jej, preco vlastne revala, tak mi povie, ze nevie 🙂 pocas zachvatu sa moc neoplati komunikovat.. obcas zaberie ked ju v tom zachvate objimem, ale nie vzdy...
@virtin ak nenajdes pricinu, chcem ta ubezpecit, ze aj taketo spravanie deti mavaju, nie vsetky, kazde sa hneva svojim sposobom, niektore menej, niektore viac, mam 5 deti, tak to trosku viem porovnat. u nas bol takyto prvorodeny (a nezlakni sa, musim povedat, ze stale je, ma 9 rokov). proste ked nie je po jeho, hneva sa velmi a dava to velmi silno pocitit nam aj susedom 🙂 aj ostatni revu takmer za vsetko, ale je to u kazdeho ine. a hlavne u nich aspon vidim dovod. u toho prveho som - ked bol maly - tiez casto dovod nepoznala, on mal proste v hlave nieco, co nepovedal, a ked to nebolo tak, ako ocakaval, tak mal zachvat a neprisla som nikdy na to, preco, lebo nez jeho zachvat skoncil, davno nevedel, preco reval.
asi ta to nepovzbudi, ale mne to pomohlo, ked som si uvedomila, ze on je proste taka povaha a nie je to o tom, co my mame spravit inak. ja som tiez vtedy hladala rady, co mam robit, a hnevalo ma, ked som sa vsade docitala, ze len preckat, kym to v cca 5 tokoch prejde. no naozaj velmi tomu asi nepomozes (ak to teda nema nejaku inu pricinu), ak je naozaj taka povaha, tak jej pomoze len prijat ju taku, aka je a nevinit ju za to, samozrejme ak ublizuje a pod., tak usmernit, ako ten henv prejavovat moze a ako uz nie, ale zabranit tomu nevies. len skusat, co jej pomoze cez to prejst, snad najdete nieco, ale on ten zachvat hnevu je normalna vec v tomto veku a este aj dlho po nom 🙂 ak najdete nieco, co aspon trochu zabera (ale necakaj, ze dieta zrazu prestane plakat - ked uz sa do toho dostane, je tazko len tak prestat, ale mozno aspon niekedy sa bude dat predist tomu, ked uvidis, ze sa schyluje k tomu), tak potom po case to moze prestat fungovat a zasa zaberie nieco ine. alebo aj nic 🙂
my chceme za kazdu cenu zariadit, aby deti neplakali, ale ono to tak nejde. nam sa tiez vselico nepaci a vyjadrujeme to rozne. dohovaranie by ani nam nepomohlo. ked mas chut buchnut dverami, casto to urobis, aj ked vies, ze to nikomu a nicomu nepomoze. aj oni to potrebuju dostat von.
este ti odporucam https://www.nevychova.cz/ aj ked ono je tazko, ked reve, sa s nou bavit, ale aspon pomimo vyuzivat tento princip.
prajem ti vela trpezlivosti! tvoje dieta je uzasne take, ake je! 😉
Nemyslím si že plače zo strachu že odídeš.
Keď je na to zvyknutá že chodíš preč tak je to v pohode skôr nie čo prežíva a treba si všimnúť Čo Určite tie chvíle Majú niečo spoločné Len si si to zatiaľ nevšimla.
Čo sa týka zubov očné a stoličky sú najhoršie a idú asi aj najdlhšie von môže byť že ju to Zrazu chytí a boli.
keď chytí záchvat tak okrem toho že sa snažíš pomôcť a zabávať Snažíš sa s ňou aj rozprávať? Ja malej vždy všetko vysvetľujem stále je niečo rozprávam a napríklad že nemôže plakať lebo budú detičky okolo sa báť alebo že nejaké bábo vedľa spinká a že keď plače tak Jej nerozumiem čo chce nech mi to radšej povie , alebo ukáže , alebo keď nevie rozprávať ešte, tak ja jedávam rôzne otázky , či plače preto, alebo pre to.
Myslím že na vzdor je ešte skoro ten býva až tak medzi druhým a tretím rokom.
Ale môžeš si už uvedomovať čo chce A čo nechce A keď to nevie vyjadriť tak sa jednoducho hnevá.
A ešte neurológovia uvádzajú, že deti majú okolo dvoch rokov najväčší vývoj mozgu a neskutočné veľa neurónov sa tvorí a deti tým pádom všetky vzruchy nevedia správne spracovať a reagujú afektom, Napríklad niečo chcú keď im to dáš tak zahodia že to nechcú a tak ... proste nervičky a to je len preto že ich mozog nestíha spracovávať to množstvo v nemom a vzruchov a oni za to vlastne ani nemôžu
Neviem v akom poradi mi.to nahodi fotky, ale precitaj si... neni tam cely clanok, ale pisali v nom tom, co spominas ty a dali tieto priklady
@virtin aj moja bola taka, ale ten plac bol skor zurivy vresk ktory postupne ako starla presiel do zachvatov nervou, zurenia, kopania, plutia a pod...ono to pomaly odznelo (ale fakt velmi pomay, este v 5 tich rokoch ked mala nervy sla a vo svojej izbicke vyhadzala vsetky hracky na zem), teraz ma 9 a je z nej kludne mile dieta.
Nam naozaj pomahalo hlavne to ked sme boli dospely v klude, na jej zachvat nereagovali, nevypytovali sa zbytocne (proste bez obecenstva nieje divadlo) a presne ako to tu pisali aj vyssie pomaha pomenovat pocity ...si smedna, hladna, unavena, nahnevana, pri fakt silnom amoku pomahalo aj objatie...ale vo vseobecnosti nerobit si z toho tazku hlavu, zmierit sa s tym ze deti v tomto veku proste take byvaju
Vsetko sa zmeni ked sa nauci lepsie komunikovat a vyjadrovat pocity, tuzby, uz okolo toho 2 roka je to o poznanie ine. Za mna toto bolo najtazsie obdobie 1 - 1,5 roka, deti su rychle pohyblive plac je castokrat jedina ich komunikacia takze nim vyjadria vsetky emocie od hnevu, smutku, tuzenia po niecom, vydobijania si niecoho, nepohodlia, unavy az po uplne banality ako nuda. Okrem placu vedia aj fyzicky ublizovat - ci uz sebe alebo inym.
Skusali ste znakovu rec pre babetka? Odporucam, pomaha to lepsej komunikacii do obdobia kym zacne rozpravat
Ja si myslim ze to moze byt aj tak ze je velmi citliva a ked ju nieco nahneva proste krici place a tym ze nie je ten nervovy system este vyvinuty uplne proste u citlivejsich deti este mozog nevie ako sa ukludnit a kedy prestat ja si to pamatam este na sebe moja mama to mala so mnou tazke tiez proste ked ma nieco nahnevalo nevedela som prestat plakat a kricat aj ked ta pricina uz pominula a bolo mi blbe proste len tak zrazu prestat a zas sa tvarit ako keby sa nic nestalo a usmievat sa zrazu ja som toto mala este aj na zakladke pamatam si na to velmi dobre ked mi mama nechcela nieco kupit revala som v obchode ako tur aj hodinu a aj ked mi to uz potom kupila lebo nemala take pevne nervy tak som jednoducho sa nevedela len tak zrazu zastavit stopnut a zacat sa zrazu usmievat a tvarit sa stastne poznala som len ciernu a bielu teda ze bud som stastna alebo nestastna nic medzi tym ale pominulo to cca kolo tych 10 rokov uz to bolo ok. Vtedy na mna najviac pomahalo len ked mama sa usmievala objala a pohladila a ked som videla ze jednoducho sa snazi z celych sil mi nejak pomoct a ubezpecit ma ze to bude dobre ked bola nahnevana aj ona a kricala alebo sa mi snazila dohovorit vtedy to bolo este horsie.
@virtin Taký plač môže byť z neschopnosti zvládať svoje emócie. Jednoducho môže byť citlivejšia, vnímavejšia povaha a nervový systém rieši pretlak emócií práve plačom. Ja to volám efekt tlakového hrnca🙂 Takýto plač prichádza nečakane, bez zjavného dôvodu, zda sa iracionálny a zbytočný. Ale niektoré deti ho proste potrebujú na uvoľnenie "pary".Pri našej sme to zažívali do 2 rokov takmer denne, potom sa to začalo zlepšovať, aj vzhľadom na zlepšenie komunikáčných zručností. Velmi pomohlo v takej situácií nesnaziť sa hľadať príčinu, nezahovarať, nezľahčovať, ale skôr dať najavo že si tam pre ňu, že keď potrebuje plakať tak môže. Oni to v takom nízkom veku nerobia naschvál, žeby nám chceli vzdorovať, ale preto že si nevedia dať rady samé so sebou. Treba im pomôcť naučiť sa svoje emócie pomenovať a zvládať. "Vidím, ze si smutná/nešťastná/rozrušená/nahnevaná, chyť ma za ruku, spolu to zvládneme, skús sa poriadne nadýchnuť a vydýchnuť." a pod. Nám to veľmi pomáhalo. Teraz keď ju niečo rozruší, tak ma sama chytí za ruky a povie, že:"Mama, pomož mi dýchať!"
Dievcata dakujem vam vsetkym za rady a tipy a hlavne za ubezpecenie, ze v tom nie som sama, ze skratka taketo deticky su normalne a ze sa to da zvladnut. Ja som bola v strese aj preto ze ani jedna mamicka s ktorymi sa stretavam co maju deti v priblizne v rovnakom veku take spravanie nechapala. Ja viem ze sa tiez snazili pomoct ale vraveli mi ze to nie je celkom normalne a jedna ma posielala na pohotovost a k psychologovi, druha by kydla na zadok a ze sa dieta zrovna... A ani jedna z tychto moznosti mi neprisla vhodna. Viacere ste mi odporucali to vyjadrovanie pocitov, ja viem, su to este len dva dni, co nemusi nic znamenat, ale skusam, a zatial sme taky megazachvat nemali. Uvidime do buducna, este ked tak si skusim pohladat nieco o tej znakovej reci babatka. Este raz vdaka Vam vsetkym.
@virtin Áno aj mne odporúčali detského psychológa alebo bitku, tie "úžasné" rady okolia si netreba všímať. Vďaka empatickej výchove, citlivému vnímaniu potrieb dieťaťa, uznávaniu potreby plaču, vyjadrovaniu pocitov si vybuduje šaty s dieťaťom krásny vzťah, bude vedieť, že ho miluješ za každých okolností, nielen vtedy keď sa správa ukážkovo, ale aj vtedy keď ho okolie odsúdi, naučí sa ti dôverovať a zverovať svoje trápenia, a čo je krajšie než úprimný a láskyplný vzťah? Ver mi, že to všetko funguje, aj naša dcérka sa od dvoch rokov úplne zmenila, a to sme si tých záchvatov užili kopec. Teraz je z nej vysmiate, roztomilé dievčatko, dokáže svoje pocity jasne pomenovať a väčšinou sa aj sama o chvíľu ukľudniť. Držím palce nech sa vám darí, určite skúste aj znakovú reč, je to super😉
@virtin moja neter keď mala dva alebo tri roky mávala záchvaty zúrivosti. Raz tak v amoku potrhala legíny v zuboch, inokedy vedela vylepiť aj facku. No poviem Vám, až som sa čudovala akú silu má v rukách. Synovec v amoku vrešťal. Teraz keď sú starší sú z nich normálne pohodové deti 😄
Ja som zazila dieta, ktore hadzalo stolicky o zem, to nemal chlapec ani dva roky, hystéria trvala aj dve hodiny, pitom zaspal na stole... Našťastie nie moje, to by som sa zblaznila. Teraz vyrastolje kludnejsi, cu,e casom sa dieťa zmeni.u neho nic nepomahalo
@virtin naša síce často nemá také záchvaty, ale u nás je to jednoznačne vyrovnávanie sa so stresom. Keď ideme niekam kde je veľa ľudí, ona má strach, nepustí sa má a keď prídeme domov, jak raz spustí, čistý koniec. Neboj ono to prejde, je asi citlivejšia.