Záchvat hnevu 15-mesačného syna, máte nejaké rady na zastavenie?

@gabca10 rady by aj mňa zaujímali 😁 ja mám skoro trojročnu ale čo začala teraz dokazovať. Nie, nie, nie na vsetko. Hodí sa o zem, kope, reve, kričí no celé zle. Akurát ona si dáva pozor ako sa hodí na tú zem. Niekedy zaberie ignorácia niekedy dohovorenie. Niekedy mi riadne tečú nervy. Akurát ľahšie je to v tej komunikácii, že potom sa dá o tom diskutovať keď ju záchvat prejde ale celkovo je to o nervy niekedy 😂😂 treba to len prečkať a opakovať si dookola nič netrvá večne 😁 my sme mali včera zlý deň, nervy pomaly za všetko a predsa prišiel ten vytúžený večer a spánok 😋

My sme to nastastie este nemali ale sesternica s jej malou si tym uz presli a trvalo to asi dva mesiace, tiez bola z nej strasne dufala ale je to proste obdobie dietata ako byvaju aj ine, takze to treba len vydrzat no :/

tu ti fakt nic ineho nepomoze ako hned proste zareagovat. ono to prejde, len treba pockat a hlavne vytrvat. inak co tak sledujem tak toto mava coraz viacej deti

@gabca10 z nicoho nic to asi nebude, má nejaký dôvod. Môže to byť niečo, čo sa tebe nezdá byť dôvodom na take správanie. Nejaká maličkosť, ako "nespravna" lyžička, hladné bruško. ....V tom momente záchvatu nepomoze nič iné, ako byť tam pri ňom, pomôcť mu s vysporiadanim sa s jeho emóciami. Môže to trvať aj desiatky minút. Keď už vidíš, že je schopný vnímať svet okolo seba, tak skus vyjadriť jeho pocity, ako napriklad: vidím, že sa hnevas, že som ti dala inú lyžičku......chceš sa objať? Ja vtedy zvyknem sedieť pri malom v izbe na zemi a on sa príde sám pritulit. Má to obrovský psychologicky význam. Vlastne dva. Okrem toho, že dieťa sprevadzas aj pre neho náročným obdobím, kedy sa topí vo svojich emociach, tak cíti tvoju podporu. A môžeš mi veriť, že tých záchvatov bude tým menej, čím väčšie porozumenie a oporu v tebe dieťa nájde 😉 . Nehnevaj sa vtedy na neho, ber to ako prirodzenú sučasť zdravého psychického vývoja tvojho dietata. Niečo, čo prišlo a raz aj odide

@gabca10 nás malý ma tiež 15 mesiacov a keď sa mu niečo nedarí, bud spustí krik, ocervenie a ide mu do plaču, alebo sa hodí dozadu a ľahne si na zem. Pri tom našťastie dáva pozor, aby si neudrel hlavičku. My ho necháme. Keď kričí, netrvá to dlho, je mi ho ľúto, väčšinou ho potom zoberiem a vyskúšame tu vec urobiť spolu, aby sa ukludnil. A keď sa hodí dozadu, necháme ho trochu po ležať, on sa tak ukludni a ide ďalej. Ešte mu chy

Ešte mu chystáme hlavičku, keď si ide ľahnúť, ale jemu vadí, keď sa udrie, preto si dáva pozor aj sam.

záchvaty zlosti mávajú aj autistické deti...

@gabca10 ešte by som dodala, že ak je to len také menšie zurenie, že sa hodí na zem z trucu, tak sa to snažím odľahčiť. Opýtam sa ho, či sa mu tam dobre leží, či je to tam pohodlne. Niekedy si k nemu lahnem, akože si to idem vyskúšať, hmmmmm fajne sa tu lezi......a často to potom konci srandou. To sú dve rozdielne situácie, na ktoré rozdielne reagujem. V tej prvej dieťa nedokáže ovladnut svoje emócie, v tej druhej to ako-tak zvlada

U nás pomohlo až to, že som mu povedala poriadne sa vyplačkaj a keď ťa to prejde, príď za mnou. Rodina a kamošky na začiatku nechápali ale videli ako rýchlo to fungovalo. Vysvetlila som im, že to má v sebe nespracované nejaké emócie, ktoré potrebuje zo seba dostať preč. Za chvíľočku prišiel vyrehotaný. Snažím sa s ním čo najviac smiať a volám ho smejinko, tak sa snaží čo najviac usmievať. A tieto stavy už nemáva. Keď bol maličký tak pomáhalo rýchlo ho dať do kočíka a ísť s ním von.

Dobry den maminy..ja mam 14 mescneho syna a uz to u nas zacalo. Ze krivi ci hadze vecami este zvladam a snazim sa byt kludna a zaujat ho vzdy niecim inym,objat a pobozkat ale on si zacal buchat hlavu kde pride. Na zaciatku to bolo len taky mini tukom ze ci ho vidim a aby si neublizil ale teraz uz bucha hlavu silnejsie a potom placeba ked ho vezmem tak sa zlosti a bucha o mna hlavu. Uz ma aj uhryzol do nohy