Vzťahová výchova v reálnom zivote

Vzala si to hopom. Tieto knihy su pisane pre jedinacikov bez diagnoz. Nevravim, ze sa tam pisu hluposti ale casto sa teoria neda aplikovat v praxi ked mas jedneho novorodenca, druhe s diagnozou a este aj tretie. Aj pri jednom dietati sa zmeny nedeju zo dna na den. Ty ako matka si tie metody musis osvojovat postupne. Potom ich budes aplikovat prirodzenejsie bez toho aby si sa nad tym musela hlbsie zamyslat. Nebud na seba prisna, teraz mas toho na pleciach vela a zmeny ti pojdu tazko. Ja by som to skusila o par mesiacov ked sa ako rodina trochu ustalite.

Neber to tak vážne. Je normálne, že vyletíš, máš toho veľa. K tebou popísanému - 1. reálne som nechala dieťa ísť bosé, vyšlo len na chodbu a bežalo sa obuť. Našťastie. Bola som ale rozhodnutá nechať ho ísť tak.
2. tak nejedia. Frustrujúce pre mňa, keď varím a nič z toho, ale čo iné chceš robiť?

Ťažko radiť lebo každé dieťa je iné. Aj moje mali obdobie keď chceli len suché cestoviny. Keď som ich chcela "donútiť" zjesť dačo iné, nič som nevravela, nenukala, "sebecky" si naložila na svoj tanier. Decká preživajuce pirátske obdobie náramne tešilo že mame zjedli večeru.
Keby som im naložila priamo na taniere ani sa toho nedotknu.

Ako to mám aplikovať keď sa mi decko nechce obuť a chce ísť von napríklad bosé? Zatiaľ čo druhé mi už reve v dverách. 🤯

Ja to chápem tak, že rešpektujem, že nechce topánku, ale mu aj tak obujem, je v poriadku, že kvôli tomu sa na mňa bude hnevať a bude plakať. Nepoviem mu , že : " prestaň už plakať, však neide o nič, su to len topánky.... Ach, prestaň už vymýšľať, s tebou je také ťažké niekam vyraziť, furt musíš robiť problémy" ale poviem: " viem, že nechceš sa obuvat, najradsej by si behal bosí, problém je, že vonku by ťa mohlo niečo pichnúť, tlačili by ta kamienky bez topánky..... ano, teraz si na mňa nahnevaný, že som ti obula topánku nasilu, chápem to.... Ak budeš chcieť objatie, som tu pre teba". Ešte by som zistila, či napr nie je problém v tom, že ho ta topánka tlači, alebo je mu inak nepríjemné (príliš sa potí noha, zle sa mu v tom kráča, atď)

Nenutit jest - nevarila by som to, čo viem, že vyslovene nemajú radi.... Ostatné by som varila, musia si sadnúť k stolu, jedlo aspoň ochutnať... Keď nechcú, ok , nenutim, ale žiadna náhrada nebude... Ze keď nechceš mäso tak aspoň si daj banán..... Možno pre motiváciu by som zaviedla jeden deň, kedy si môžu vybrať, čo máš navariť... Keď palacinky, tak palacinky.... Alebo skúste zostaviť spolu jedálny lístok na celý týždeň, kľudne daj im obrázky jedál alebo hlavne ingrediencie,... Možno to bude pre nich lukratívnej sie, že ich do toho zapajas.
Inak od hladu nezomru, ak majú jedlo v chladničke a vyrastú a v puberte budú papať lepšie. Jeden detský psychológ sám vravel, že jeho syn mal obdobie, že nič nejedol iba suché cestoviny. Tak mu varili iba cestoviny. Prešlo ho to, dnes je 29rocny zdravý muž a je všetko.

Počasie vonku nieje vecou názoru. Čiže bundu a topánky mat musia. Dávaj im na výber vo veciach na ktorých nezáleží. "Chceš si obliecť modrú alebo zelenú bundu?", nebuď benevolentna vo veciach ktoré sú dôležité. Rovnako ako deti potrebujú byť "videné" a brané vážne potrebujú cítiť pevnosť a mantinely. Dá im to pocit istoty.

Ja sa pri výchove riadim normálnym sedliackym rozumom a nie nejakými modernými knihami, nepreháňaj to zas... 🙄 Čo si počneš, keď v reálnom živote nastane situácia, ktorá v tej knihe popísaná nebola? Povieš decku ,,počkaj Ferko, mamka si ide prečítať v knižke, čo mám robiť,, 😃

Tak ja som nijaké knihy nečítala, ani sa sako nemienim tým zaťažovať. Idem na to spôsobom, ako robili naši. Boli veci v ktorých nechám "rozhodnúť "úplne - trebárs dám na výber 3 tričká,a nohavice, ci legíny, vyberu si sami. Detto šaty alebo sukňa, šiltovka alebo klobucik.
Potom rozhodujú čiastočne - nanuk nesmieš, lebo si bol chorý, tak si vyber lizanku alebo keksíky. Nechceš ešte spať, ok, môžeš byť hore ale budeš v posteli(alebo na gauči) a nebudes lietať už po dome,nebude sa vrieskat, skákať a podobne.
A potom su veci kde sa nebavím vôbec. To sú trebárs podávanie liekov, umývanie rúk pri návrate z vonku, gumáky do dažďa, ruka cez cestu a tak

Už nečítaj 🙏🙏🙏
Začni vychovávať.

Ja som za vztahovu vychovu, ale ty mas tri deti. Male deti. Moj nazor je, ze respekt, ale aj hranice. Ide sa von, obut sa musis, na tom trvam. Mozes si vybrat co (napr platenky alebo sandale), ale bosy nie. Potrebujem to a to vybavit, ty chces co? Najprv vybavime a potom bude tvoj program (napr ihrisko). Co sa tyka jedla, ja ako dospela mam viac info ako dieta o zdravej strave, takze ja rozhodujem, co sa bude jest, a dieta rozhoduje o mnozstve. Pripadne dam na vyber z dvoch pre mna prijatelnych alternativ.

Teraz citam komenty a nesuhlasim uplne s tym sedliackym rozumom a zatracovanim knih, mne tych par dobrych dalo vela ohladom vychovy aj komunikacie ci uz s detmi alebo dospelymi. Nazor, ze vychovavajme ako nasi rodicia, mi pride taky, ehm, spiatocnicky.

@deedol ja stále tvrdím, že vetu "dieťa sa nedá vychovať z knižky" vyslovujú ľudia, ktorí nikdy knihu o výchove neotvorili, neprečítali.
Jasne, že univerzálny návod na každé dieťa a situáciu neexistuje, ale iba kvôli tomu zatracovat knihy je škoda, práveže teraz je na trhu veľa užitočných kníh o výchove. Odkedy nás rodičia vychovali, (nielen) (detská) psychológia veľmi napredovala, robili sa rozsiahle a dlhodobé studie a výskumy, vtedy sa o tom nepisalo ešte.

Ahoj, úplný základ je odpočinúta a nájedena mama. Je mi jasné, že pri 3 je to nonsens... Zjednodušene - ries veci postupne, povedz si 1 problém, kt by si chcela ostranit a sustred sa naň. Druhá vec - hranice, ten v rovnakých situáciách reagovať rovnako a hlavne si sama v sebe ujasniť, prečo niektoré veci nemôže. Ja napr nezakazujem, kým fakt nemusím. Dieťa išlo bose. V lete zistilo, že asfalt je horúci a chcelo topánky. Alebo opačne, keď som chcela/potrebovala, aby nosili klobúčik na hlave - keď dalo dole, išli sme domov (dnu). Len to nenacvicis, keď musíš ísť do obchodu či k lekárovi. Čo sa jedla týka - áno, sú deti, kt sú schopné "nič nejesť". Nenútim, ale dávam možnosť. Dve pre mňa prijateľné alternatívy. Zväčša to funguje. Alebo ochutnať máličko z nového a potom môže jesť to iné, čo chcú. Nerobiť z jedla strašiaka a pokiaľ už máte problémy, tak tam sú už stratégie ako sa spriateliť s jedlom cez hru. Doslova hry s jedlom a popritom to dieťa zo zvedavosti i ochutná, zvykne sa na vôňu, štruktúru... To by Ti viac vedela poradiť klinická logopedickou či liečebná pedagogička. A úplný základ, kt si asi čítala, ale odmeraný si nakoľko aplikujes - venovať sústredený čas starším, ideál samostatne alebo aspoň podľa toho, čo oni chcú, robiť vtedy to každý deň aspoň 15min plnej pozornosti. Ty pozývas dieťa a potom ono dokáže počúvať Teba, byť trpezlivé. No a v neposlednom rade, nehanbí sa a pýtaj si pomoc - od partnera, rodiny, kamosiek. Kto môže a je ochotný.

@deedol Tak to zavisi od toho, akych rodicov clovek ma/mal. Nie kazdy ma vyhrady voci tomu, ako bol vychovavany. Dieta nemusi byt vychovavane podla najnovsich trendov, aby bolo vychovane dobre. Ja osobne mam tiez dost veci, ktore si na vychove nasich cenim a snazim sa to robit tak isto. A nieco zase robim inac. Knihu som tiez ziadnu o vychove necitala, ale je pravda, ze vela sa o tom bavim s kamaratmi, s pribuznymi, aj tu na Koniku sa nieco docitam a niekde vychadzam len z vlastnych skusenosti so sebou a tak nejako to mixujem.

Vztahova výchova je o niečom inom. Je o vytváraní puta, zdravej naviazanosti, spôsobe reagovania na potreby.

Ak si čítala tie štyri knihy, tak vieš, že ide o rešpektujúci prístup vo výchove. Akurát je dôležité, aký postoj máš ty sama, či tomu veríš a do akej miery. To sa nenaučíš z knihy.
Vyber si tie veci, s ktorými sa stotožňuješ a ktore ti nejakym spôsobom pomôžu zvládať situáciu, ostatne veci pokial im neveríš, nebudú fungovať. Ku khniham sa vráť, keď budeš opäť niečo riešiť, vyskúšaj rady, opäť tie, ktore sa ti zapáčia.

Skús sa zamerať i na seba, na svoje nastavenie, pracovať na svojich reakciách, svojom správaní, robiť viac pre seba, aby si sa citila spokojnejšie a lepšie.