Vzorce správania
Ahojte. Mam dve malé deti a veľa krát sa pristihnem ze sa ku nim presne tak správam ako som sa nikdy nechcela. Presne tak ako sa naši rodiča správali tak ja to samozrejme zrkadlím. Nemyslím žiadne týranie, bitky,.... Atď aby som to upresnila 😂 Proste často veci riešim s krikom, až potom si uvedomím ze to vôbec nieje správne a hlavne pri malom dietati musím byť trpezlivá nie výbušná. Je toho viac, takých situácii. Ako viem na sebe pracovať? Ako sa to darí vám? Chcem mať s deťmi pekný vzťah len sa bojím ze mojim správaním dosiahnem pravý opak. Časti ich objímam, vravím ako ich ľúbim, mojkam. Ale potom príde situácia pri ktorej vybuchnem som zase na začiatku mojej zmeny.
Ja vrčím, potom vrčia aj deti a spoločne sa na tom zasmejeme.
Aj ja s tým zápasím. Ideálne je odísť, proste sa zvrtnúť na päta a nebyť s nimi. Ide to ale ťažko, keď mladší ešte nemá kapacitu ma nechať vydýchať sa 😅 riešim to tak, že si idem niečo hodiť do úst, čo tiež nie je ideálne, ale mne to funguje 😄 no a keď sa mi to občas nepodarí a zareagujem nesprávne, ospravedlním sa im a spýtam sa, či si to zopakujeme ešte raz, lepšie. A zahráme sa akože pretáčame film dozadu a spúšťame scénu znova a je z toho sranda 🙂
tak si sleduj, ktore situacie ta vytacaju. co to v tebe spusta? mas toto spravanie v sebe aj ty a deti ti ho len ukazuju? co nemas v sebe poriesene...
vsimla som si, casto sa stava, rodicia, ktori nemaju problem kricat po detoch za blbosti- vytaca ich ked ich deti kricia a su hlucne. -lebo- aj oni maju v sebe ten krik, na jednej strane nad tym uvazujem ako- nespracovany nevyjadreny krik, ktory im nieco zamedzilo ventilovat ked bol na to cas, tak ich irituje kazd amalickost, a potom- to, ze deti im ukazuju presne to ,a ki su , tiez kricia a nie je prijemne sa pozerat na nieco, co vl.mam v sebe ale nechcem si pripustit , ze aj ja som taka....
alebo- niektorym l.vadi , ked dieta place a silou mocou ich v tom chcu zastavit. -nebolo im samym v detstve umoznene si poplakat, maju ten plac niekde v sebe este stale nevyjardeny a boli ich to riesit inak, ist do seba a priznat si, ze to tak je a poliecit si to .casto sa radsej tej vlastnej bolesti vyhneme ako sa v nej vrtat. tak cim skor idem zastavit dieta ked place. sladke do ruky, odvedenie pozornosti od emocie, len zeby ja som mal klud a ucim dieta na skodlive zvladacie strategie,kt.si ponesie do dospelosti.
pre deti je prirodzene aj sa pobit- oni si neublizia do krvi, aj si pokricat, ci nahlas spievat, a tesit sa a plakat , ked im to ide. nie potlacat pocity..
co riesis ty? ake situacie ta vytacaju?
ja mam zas starsieho, ktory je .. obcas sa necha unasat myslienkami, povedzme a nesustredi sa uplne na to, co v danje chvili treba urobit. a ked niekde musime byt nacas, vytaca ma to do vyvrtky.:D a predsa sa neviem ja nastavit na to ,z e sa zacneme chystat skor aby sme to v klude stihli. a co mi to ukazuje- aj ja som presne taka, do poslednej chvile kym nieco uplne nesuri, ze nestiham, riesim veci, ktore netreba a potom rychlo rychlo, stres, panika :D :D keby som sa vedela nastavit inak, nastavi sa mi inak aj dieta :D toto je este taka vec, na kt. pracujem , planovanie.
minule ma nieco nahnevalo a uz som .. na seba hrda, ze sa mi podarilo :D - malej povedat - daj mi chvilku, musim popremyslat ako to dalej riesit.. presne, nenechat sa strhnut to u neprimeranou automatickou emociou. len si ju posledovat, co nam ukazuje, ist hlbsie do seba, preco nas nieco tak vytaca a potom sa v klude porozpravat s dietatom o tom , co kazdy z nas preziva a pochopit seba aj jeho.. /no trvalo mi to niekolko rokov sa to naucit a neist automaticky do hnevu :D 😎
Autorka,
ja si ubedomujem blbe bzorve spravania sa mojej mamy 😤
Presne ako som si vzdy hovorila, tskato nebudem a na. Minule som vyletela, ked sa maly hral s jednou hrou. Na obrazkoch boli odfotene kocky - on ich mal postavit rovnako ako na obrazku. Hrozne som sa rozculiöa, ze to nevie 😶🌫️ a nechape. Bude mat 3 roky. Potom som si uvedomila, ze presne tovnako reagovala moja mama, nebiem ci uz v tak malom veku ale v prvej triede isto.
Tak som si to uvedomila, malemu sa ospravedlnila a pokojne mu povedala, ze mu ukazem ako to postavit. Potesil sa upokojil a hlavne, ked som mu to pokojne vysvetlila, pochopil to. Vobec potom nevedel prestat hrat sa, vo sa z toho tak tesil 🙂
Uvedomila som si, ako sa chovala mama a akoby som si zelala vtedy any sa zavhovala. A to zelane som potom spraktizovala. Bola som prekvapena, ze ma to tak rozculilo aj jrozne nahnevana na seba za nezblafnutie situacie.
Teraz uz davam lepsi pozor a funguje to lepsie 🙂
Nie sú to len vzorce správania, ale aj povaha, ktorou sa podobáš na rodičov. A môžeš sa snažiť akokoľvek, 26 dní budeš v milá, usmievavá a príde PMS a si mimo. Možno ti pomôže vtedy Xanax vopred. A čo je na tom, že sa občas vytočíš. Je to protizákonné, či čo? Alebo musíš byť dokonalá, mať kľud angličana a umelý úsmev celý život. Sú v tebe rôzne emócie, a čo? Nie sme roboty, či stroje. Si OK.
Mam to velmi podobne. Tiez sa spravam ako moja mama aj ked sa nechcem tak spravat. Sazila som sa kontrolovat, ale bolo to este horsie. Dokazala som sa ovladnut a nevybuchut ked syn napriklad nespolupracoval pri obliekani, ale ten neventilovany hnev mi doslova otravil na par sekund dusu a citila som uplnu nenavist voci dietatu Sice iba velmi kratko ale aj tak to bolo velmi neprijemne.
Nevychova radi tieto 3 kroky:
1. Na tebe zalezi. Venuj pozornost svojim pocitom a uz v momente ked sa zacnes citit neprijemne sa v duchu stopni a opytaj sa: “Mozem teraz urobit nieco pre seba co mi pomoze?” A ak ano, tak to urob. Tuto otazku sa opytajte sami seba ja 30x denne. Hlavne uprednostni svoje zakladne potreby. Obliekanie tvrdohlaveho 2 rocneho zvladnes ovela lahsie ak ti nie je horuce, alebo ti netreba na zachod, alebo nemas sucho v ustach.
2. Nevalcuj svoje emocie a nelincuj sa za ne. Pouzivas v duchu frazy ako: “To som ale debil. Ja som tak blba"? To preto ze si to pocuvala ako dieta. Ked pride na teba hnev, nesnaz sa s nim bojovat. Prezi a precit si ho. Skumaj preco ta ta situacia hneva. Pripusti si ze je v poriadku sa hnevat.
3. Vyber z toho dieta. Tymto krokom napravis sramy na dusi dietata ktore mu tam ostanu ked na neho kricis. Deti si automticky vztahuju nas krik na seba. Mama krici lebo som bol zly. Treba mu vysvetlit ze ono nemoze za nase emocie. Treba prevziat zodpovednost za vlastne emocie z dietata spat na seba. “Ja som kricala ze Alex? A ty si sa bal a plakal. Ospravedlnujem sa, je mi to luto. Nevedela som ako si s tym poradit a tak som zakricala. Ale ty za to nemozes, prepac. Ja vlastne nekricim na teba. Hnevam sa ze to neviem urobit inac. Nie je to tvoja vinna”. Po urcitom case prestane dieta vztahovat nasu emociu na seba a namiesto: “Mami ty sa hnevas, lebo som bol zly”, povie: “Mami, ty sa hnevas, lebo si nevies poradit, ze”?
@loliki Nie je protizakonne sa vytocit a ani klud aglicana nepotrebujem ale mne syn povedal ze sa ma boji ked sa hnevam. Bolo mi z toho velmi smutno. Nechcem aby sa ma bal.
Ja sa správam tak (teda, snažím sa) ako by som chcela aby sa správali ku mne keď som bola dieťa. A snažím sa tak správať celý život, ku každému, v každej situácii, nielen ako mama
Mne pri takych situaciach pomaha pocitat. Blbost, ale zabera