Vzdorovitý trojročný syn

darinaza
25. jan 2017

Ahojte.
Myslím, že názov je dosť výstižný. Viem, že každý človek, a teda aj dieťa je osobnosť sama o sebe, ale aj napriek tomu som sa po dlhom rozhodovaní rozhodla napísať a skúsiť sa opýtať na skúsenosti iných mamičiek.
Máme trojročného syna, rok navštevuje kolektív, je pravda, že od mala je to dosť vzdorovité dieťa a často sa snažil a aj stále snaží dosiahnuť svoje. Pre mnohé z vás ani nič nové a nezvyčajné 😉
Avšak poslednú dobu začal byť taký vzdorovitý, že niekedy už strácam trpezlivosť. Uvediem príklad s obliekaním: akonáhle sa rozhodneme niekam ísť, dieťa sa vzoprie a nedá sa s ním pohnúť, nedá sa obliecť ani keby čo.... Skúšali sme už na neho rôzne finty, otočiť na srandu, namotivovať na niečo, čo nás vonku/na návsteve/v obchode čaká, uchýlili sme sa aj k vyjednávacej technike 😕 ("buď sa oblečieš a pôjdeš s nami alebo ostávaš doma sám"), nech sa oblieka sám, v čase najhoršej krízy sme aj spravili to, že sme sa obuli a zavreli dvere a nechali ho chvíľu samého. A keď po pobyte vonku chceme ísť dnu, nasleduje to isté - tentokrát presný opak - nechce ísť domov.
A podobné situácie sa opakujú aj v iných veciach - napr. jedlo (nechce jogurt, chce chlebik. Alebo nie je hladný. Často ide do škôlky bez raňajok, pretože ak mi raz povie, že nie je hladny, a chvíľu ho ešte nechám nech si nad tým porozmýšľa a aj napriek tomu opakuje že nie je hladný, odkladám ranajky a ideme sa obliekať. Pri odchode povie, že chce ísť jesť a to už mu vysvetlím, že mal papať vtedy, keď sme jedli všetci). Dúfam, že ma tu teraz neukameňujete, aká som psychomatka, že mu nedám najesť 😕 Ale viem, že by ma takto prekrúcal dookola.
Máte s tým niektorá skúsenosti? Mám pocit, že už sa v tomto začínam strácať. V poslednej dobe som z toho už taká vynerovana a netrpezlivá, že celá naša výchova je o vyjednávávaní, čo mám niekedy až výčítky, či to moc nepreháňam a nemala mu dať väčšiu voľnosť. Ale v tom prípade, by sme pravdepodobne celý víkend sedeli doma a ja by som z okna čumela na krásne zasnežené kopce :( Čo môže na dieťa zaučínkovať, aby sme takto zakaždým nebojovali? Beriem, že obdobie vzdoru prekonať musíme, ale možno niektorá z vás ste si niečím podobným prešli a dáte mi pár tipov, ktoré by nám mohli aspoň trošku pomôcť.
Ďakujem.

pribinak
25. jan 2017

Moj syn bezne raňajkoval az v MS, doma vypil len mlieko.

Mali sme tiez take obdobie, ze najskor nechcel ist von, lebo sa chce hrat doma a potom sme vonku boli az do tmy lebo nechcel ist ani za svet domov.
Potom sme začali robit, ze sme mu oznamovali, ze za chvilu pôjdeme von, aby sa este chvíľku pohral a potim pôjdeme, potom sa prisla, ze uz len 5minut a ideme, dokonca som mu nastavovala na kuchynských minutkach 5min a ked zazvonili, sli sme sa obliekať

Mojmu vadilo ak som ho pri niecom vyrušili, cize ak som videla, ze akurat nic nerobí, nehrá sa, tak sup obliect, obuť a ide sa

askias
25. jan 2017

Ahoj nie som odbornik, ale udajne si deti ,,overuju,, co vsetko na rodicov plati a co neplati. Skratka chcu sa vyliat z brehov ako voda. Nastav take mantinely, aby tato voda nepretiekla. Pojde potial, pokial jej dovolime. Dietatu by sa malo dat jasne a presne najavo co sa od neho pozaduje..a to aj doviest dokonca. Ked nepocuva, tak sprisnit. Najprv ton hlasu, potom cap po zadku a aj zakazy niecoho, co ma rado. Rychlo sa unormalni. A bude poslusne 🙂
Sama to zazivam s 3r.dcerou a pravdaze to funguje. S prisnostou pouzitou v spravny cas to zvladnes! 😉

siska53
25. jan 2017

@darinaza Dobre robite,ze trvate na svojom. On to pochopi,len to chce cas.

Na tie odchody- ja som dosla na to,ze ho treba vcas upozornit,lebo napr.nas nemal rad nahle zmeny (vzdy sa neda,su vynimky),n ked bol fodt dopredu upozorneny,akceptoval to.

jajajaja2
26. jan 2017

@darinaza hahaha ze psychomatka. Chce to cas a more, mlaky, oceany trpezlivosti.
Doma mam to iste, chalan 3,5 r. Vzdor level 25. Moj pohar (dobreho pol litra 😀 ) sa naplna zakazdym ked trucuje, chce jest, nechce jest, obliect sa, vyzliect, cokolvek, a ked sa naplni, zacinam sprisnovat. Dohovor->krik->zakazovanie cohokolvek->ruka->varecha->ignoracia.
Mozno to nie je tiez ten najspravnejsi postup, ale na 90% pripadov sa dostaneme max na zakazovanie. Ale napr vcera si sam vypytal varechou 😀 zena isla do kolien ked to pocula...

Decko bude skusat, nervy, hranice, tvoju trpezlivost. Ak mu ukazes ze ako docieli to svoje, staci aj ked len raz, bude skusat este viac. Priklad: rano nechce jedavat, spomenie si na jedlo az pri odchode do skolky. OK, nechas ho hladneho. Nic sa mu nestane (naje sa v skolke, dostane pochvalu od ucitelky ze vsetko spapal). Mozno pochopi hned ze ked sa nenaje, druhu sancu nedostane (plati pre dane jedlo). Mozno to nepochopi, a zoberie si to ako svoju vyhru. Povie si, ked odpoviem ze nechem jest, tak jest nebudem. A neskor ho nedonutis jest uz vobec...

Vela krat si skusam predstavit co sa v tej jeho malickej hlavicke asi odohrava pri jeho vylevoch. Citam knihy, hladam na nete, ale nikde nie je jeden specificky manual na dieta 😉

kurnik sopa, zas som sa rozpisal :-P

Pekny den

janickacrazy
26. jan 2017

@darinaza Podľa mna si nanho moc makká a moc to prežívaš, on vycíti tvoju výchovnú neistotu a máva s tebou a skúša, koľko znesieš. Ja by som trochu pritvrdila. Nechceš jesť ranajky? Ok, budeš hladný, tvoja chyba. Bežne matky deťom ráno ranajky nedávajú, ved majú ranajky predsa v školke, takže aj tak hladný nebude. Nechceš sa obliekať? Ok, ostávaš doma, nikam nejdeme. (v situácii, ked ste chceli ísť na ihrisko napríklad). Alebo ak ozaj potrebujete ísť napr. k lekárovi, tak bud obliecť nasilu, alebo odísť a nechať ho chvíľu podusiť doma samého, rýchlo pochopí, že nemá zmysel vyjednávať. Deti nie sú hlúpe, len musíš si trvať na svojom a byť nekompromisná. Predpokladám, že v školke je bez problému a robí všetko, čo treba. Deti vačšinou vymýšľajú doma. Neboj, časom bude lepšie, len vždy trvaj na svojom.

pragmaticka
26. jan 2017

presne ako u nas!Najhorsie ze som teraz este tehotna cize unava a hormony robia svoje.Niekedy mam pocit ze na nu len vrieskam.a Najhorsie ze ona je taka citlivka ze ked zvysim hlas hned sa rozplace.nieze z trucu ako krik, ale proste jej to pride luto ze mama krici a tisko place ☹
Inak uz tiez neviem co s nou.Je to boj kazdy den!Ja poviem A, ona urobi B,nehorazne priecna je a provokuje s vecami co vie ze nesmie.Clovek ma potom pocit ze jej fakt len vsetko zajazuje.Peknych chvilok je poslednu dobu malo.Uz trucuje aj pri hre ked jej napr poviem ze je na rade,ma hodit kockou.Pritom je to jej oblubena hra! Obliekanie,vyzliekanie nejdem ani komentovat! Aj ked ma to stoji kopec sil nejako si s nou vzdy poradim, ale muz ten to s nou teraz vobec nevie...

havana_frost
26. jan 2017

@darinaza Ja mám takého istého 3-ročného, rok v škôlke, vzdorovitý, trucovitý. Neraňajkuje, už to vôbec neriešim. Ale on celkovo dosť málo zje. Netreba sa vzdávať, skús nenervačiť (viem že je to časťo ťažké udržať sa), ale mať stále rovnaký prístup a trvať (pokojne) na svojom. Keď nechce, tak neustúp (nechce chlebík - tak nedostane nič a nie náhradu). Podľa mňa hlavne pokojný prístup rodiča a presné vymedzenie mantinelov. Jasné, že to potrvá dlho kým sa niečo pohne.

fosilka
26. jan 2017

Aj u nas je tento model, bude mat o par dni 3 roky. Strasne svojhlava a musi byt po jej. Teraz ma obdobie, ze sa chce sama obliekat a vyzliekat, rano umyvat...ono je to super, ked sa clovek neponahla, ale to je akurát tak cez vikend. Napr. sa chce umyvat sama a my mame lezat v posteli, akonahle vstaneme, ze sa ideme chystat aj my, tak je cirkus najvacsi, ze ona chce vyhrat (byt prva hotova). Lenze ona sa pritom tolko hra alebo zabavi, ze prejde aj pol hodina a nie je nachystana. Takisto pri obliekani, chce sama, tak ju necham, ale akonahle jej nieco nejde, tak zuri, ked jej chcem pomoct, zuri tiez. Tie rana pri umyvani, kazdy den jej vysvetlujem, ze nemozem lezat v posteli, ze musim ist do prace a pridem neskoro. No ale je to ako hadzat hrach o stenu. Ked sa ju necham revat, zajde to tak daleko, ze uz reve pri vsetkom a az ked prejde nejaky cas, tak sa unormalni.
Tak neviem co znamena v tomto pripade byt prisna alebo dosledna a ako dosiahnut kludne rano...

janickacrazy
26. jan 2017

@fosilka Nastav jej budík, dokedy sa musí obliecť, deti nemajú pojem o čase, toto vie pomocť, zvykne si. Ja som mojho naučila veľmi zavčasu hodiny, ukazovala som mu, kedy musíme ísť do školky, ktorá ručička kde je, veľmi rýchlo to pochopil.

zdena12345
27. jan 2017

😀 ako keby som o nasom citala 😀
ideme do skolky? "nejdeme" tak teda chces ostat so mnou doma? "idem do skolky". zakazdym vreskot a opakuje sa tato veta niekolko krat...
pomaha nam ked ho na to pripravujeme. vzdy mu dopredu povieme. budeme stavat, obleckame sa, napapame a pojdeme do skolky. a musis sa ponahlat lebo tatino sa ponahla do prace a nebude ta cakat. potom sa to stupnuje. uz vyhraznejsie. casto krat dojde ku kriku. to je asi co nanho najviac zabera. ked vidi, ze uz som vytocena. aj po zadku dostane. niekedy len tak zlaha, no niekedy ked mi povolia nervy... nechvalim sa tym, ale su ozaj situacie a su ozaj deti, ze jednoducho len mile dohovaranie nepomaha. napr. nezhadzuj braceka, zhodi ho. on je este malicky, nevie dobre chodit. je to tvoj bracek.... za chvilu zase. no tak mu budem len pekne dohovarat? sup po prdeli a uz ho prestava zhadzovat.
ja fakt nedokazem len dohovarat a cakat ze ma dieta posluchne. skratka on bude stale skusat az kym nenakricim alebo nedostane.
ale urcite na neho zaber taka ta predpriva situacii, ze mu hovorim dopredu co sa bude diat cez ten den. lebo ak sa nieco prudko zmeni, tak ten protest je hrozny. aj vecer vzdy do predu. pojdeme sa chystat spinkat, za chvilku musime hracky upratat... pod ideme hracky upratat...a uz je to lepsie ako ked na neho vyletim, uprac si hracky, ideme spat.
a este jedna rada, ma rad ked nieco ideme robit spolu. ze ideme upratovat hracky. nie uprac si hracky. alebo mu dat na vyber. obleces si bundicku sam, alebo ti ju oblecem ja... nie oblec si bundicku. hned je tomu viac nakloneni

fosilka
27. jan 2017

@janickacrazy To som skusala, ze ked velka rucicka bude tuto, musíme, ist papat, ked bude tuto musíme ist z domu. Niekedy sa zbada, ze rychlo rychlo, ale vacsinou si aj tak riesi to svoje 🙂 Este to asi chce chvilu casu. Dakujem za radu 🙂

janickacrazy
27. jan 2017

@fosilka Je ešte malá, ona si zvykne, neboj sa, časom sa to určite zlepší. My máme aj také malé presýpacie hodiny, tie sa malému páčili, tak to bola prenho inšpirácia, že kým sa presypú, tak musí niečo stihnúť.

natalka81
12. feb 2017

Ja som dnes už totálne vyhorela, prvýkrát mi praskli nervy, rozplakala som sa a odišla z izby! A to bola situácia obliekanie pyžamka, bežná rutina. Malá revala akoby ju vrazdili, na plné pľúca kričala že nechce pyžamko! A pritom každý večer máme ten istý rituál. Ja to nechápem! Pritom som vyskúšala spievať, recitovat, hrať sa, súťažiť, obliekať sa pri rozprávke, v inej izbe, snáď asi všetko! Zlyhala som na plnej čiare. Aj moji rodičia si to myslia žiaľ 😢