Výchova 6-ročnej
Bude to dlhšie, ale poradte mi, lebo ja už fakt neviem
Mám dcéru 6 ročnú, a teda poslednú dobu extrémne nepočúva. Všetko jej hovorím 5x minimálne, a ešte aj tak to robí naďalej. Blbosť poviem, vravím jej aby nenaťahovala bránu pri psovi. Poviem jej jeden deň prečo sa to nemá robiť, vysvetlím jej atd… druhý deň to znovu robí, ani Neveim že ide von na dvor proste len ju tam nájdem naťahovať bránu zas, poviem jej to 2-3x s nič. Na 5x reaguje a odíde. A proste takéto maličkosti poslednú dobu sa dejú furt. Prší, tak jej vravím nech neide na dážď lebo teraz brala antibiotiká, tak ona just ide a ani sa neotáča proste ide ďalej, hovorím jej pod nazad nechoď na dážď, zas 5x poviem až potom príde.
Proste moja výchova je taká, že ja jej radšej všetko pokojne vysvetlím, porozprávame sa, dohodneme sa, ale žiadne fyzické tresty- ani iné proste nemám jej ani čo zakázat. A ona poslednú dobu robí všetko tvrdohlavo podľa seba a neskôr sa mi prizná..
hovorím jej pod ideme si umyť zuby a spať, trvá to zas určitý čas kým sa k tomu dokopy a príde, a keď zas nečakam tak začne revať, že ona tam nechce byt sama a mám ísť s ňou nazad.
Proste je to blbe ja viem, ale vyzera to skôr že ma ona na háčiky mňa.
Je šikovná, robí vela toho, a okrem nás tu nemá veľmi ani kamarátov keďže sme sa presťahovali,a rodina je tiež ďaleko.
Napríklad už som jej zakázala minule ist k susede. Dohodli sme da že môže ist sa zahrať, ale keď jej povieme že pôjdeme tak pôjdeme domov s zs zajtra sa stretnú. No jej to trvalo zas 20 minút s tým že 10000x trebalo povedať pod už ideme atd.. a odchádzame s revom že ona chce ist nazad.. co proste nemáme celý deň aj my čas sedieť u susedov. Opakovalo sa to viackrát, rozprávali sme sa o tom, dohadovali sa, no aj tak to robila stále. Tak nakoniec sme jej to zatrhli, že kým sa nenaučí nebude chodiť tam.
Ja neviem, je to blbe ?
Proste pýtam si radu.. každá vychovávame ináč ja viem.. to co je normálne u niekoho nemusí byt normálne pre mňa a naopak..
ale ako riešite takéto situácie vy ? Nechcem nič pokaziť proste, v puberte aby som mala nezvládnuteľnú dcéru doma to sa nebude dať..
aké sú hranice u vás ? Alebo jw to zas len nejaké obdobie ?
Ďakujem
Aj u našej 6r tiež takisto.
Vychovavam rovnako ako ty, moja ma 4, je to rovnake ako u vas. Je to narocne, ale ja neviem ani nechcem byt ina mama. Moja ma dobre nastavene hranice, skusa moju trpezlivost, ale ked treba správa sa k druhym pekne a ohladuplne. Nikdy nerobi zle druhym detom, vie sa ospravedlnit aj mne aj tatovi. V skolke ju maju radi.
Prvá puberta 😁😁😁 fakt
Mne to pripadá ako obdobie vzdoru ktoré sa jej vrátilo alebo zhoršilo po presťahovaní. Máme to občas to isté doma
Ja poviem 10x len keď som lenivá a nechce sa mi naozaj riešiť. Keď chcem aby sa to naozaj dialo tak sa po prvom raze zdvihnem a riešim. Ak naťahuje bránu pri psovi a na prvé napomenutie nereaguje tak tam idem a zoberiem ju preč. Už je na tebe ci chceš aj trestať, len vysvetliť alebo proste len stopnúť situáciu
aj my to mame...moja ma 3 roky a 8 mesiacov...ma etapy je mila, zlata, rozumna a potom prave taka situacia, že už musime ist a zacne...a sa potom durdi, posklada ruky...rada je taka, že nerokazovat ale poprosit resp. motivovat preco muusime ist...napr. potrebujeme už ist leb musime nakupit...pod spravime spolu nakup...aspon toto funguje u nas...ak prikažem just nepojde
Prestat rozpravat 5x, ale vyvodzovat dosledky. Aby dcerka pochopila, ze kazde konanie ma svoje nasledky. Dobre konanie = dobry nasledok, zle = zly. Vysvetlit treba, ale staci raz.
Ja by som skratka zakrocila po prvom neuposluchnuti. Natahuje branu? Naco 100x opakovat. Robis zle, ides domov a von nepojdes.
deti nie su malí dospelí…oni sa nespravajuvracionslbe, sú náladové, emočné, treba sa na nu naladit…a ked na nieco stve tak zatrhnem to co viem ze jej na tom
zalezi, napr pocitacovu hru (viem je to blbe) a to uz pocuje posluchne…inak dcera sa nudi chce sa hrat, ona nechce zit Vas zivot..chce zabavu tak si s nou povyrazte, dovoltr jej ist susede, vy tam musite byt?
@ivanakaka s tým, že nie sú dospelý súhlasím aj nie… chce sa zapájať a robiť čo ja a keď s ňou rozprávam ako s rovnocennou tak ma počúva… je to veľmi náročné sa tak nastaviť a cely deň tak fungovať keď už sa mi nechce, vybuchnem ale aj sa ospravedlním a vysvetlím. Proste si poviem to je môj problém nie jej. Snažím sa do nej vžiť. Ja chápem že ju nejaké veci nebavia ale sa dohodneme že spravíme veci, ktoré bavia nás a potom ak tie čo ju.., a ide to
Ojoj, my mame doma to iste. Syn pocuvne, az ked kricim... a to ho dovtedy tiez upozornujem aj viac ako 5x. Moj muz dnes zaviedol tabulku hodnotenia a synkovia dostavaju body za jedenue, upratovanie, posluchanie, zdravenie, umyvanie zubov... na konci dna to s muzom zhodnotime a vyvodime dôsledky. Inak velmi motivujuce, fakt sa snazia.
Casto aj trestame - zakazmi. Len nesmies povolit
Naco jej to 500x opakujes. Povedz raz, co od nej chces a kedy to od nej chces /chcem aby si hned prestala/ o 10 minut pojdeme tak sa dohraj/ a ak to nedodrzi tak si neder hubu ale zakroc. Prid za nou chyt ju za ruku a odved. Lebo ked na nu pokrikujes z dialky co jej to hovori? Ze ani nemas zaujem alebo cas za nou ist a riesit tu situaciu, ona to vie, tak jej nic nebrani v nej pokracovat
Akože, vyzera to veľmi jednoducho takto- Nehovor to 500x alebo chyt ju za ruku a chod. Ale reálne keď to spravím začne jačať. Chce ma pustiť atď, začne zjapať na celú ulicu že čo iná chce atd.
Hej, da sa to keď aj j mám menej toho, v noci spím ( väčšinou som aj v noci hore, mam ešte jedno dieťa ) takže pokiaľ tiež niesom vyčerpaná, da sa Soni dohodnut pekne. Da mi ruku a pekne ideme kým sa s ňou rozprávam. Ale ani ja nemám dtale trpezlivosť proste, a aby som ju nasilu niekde ťahala preč alebo dala hore ( čo väčšinou neni možné keďže vravím he mám dve deti) nedajbože dala jej po zadku atd ( zo nerobím vôbec takéto) ako vravím, ja skôr idem dohovárať, viackrát zopakujem, uistím sa, že ma počúva a nerobi niečo iné.
@renab Zvedavá som ešte tuto, ako by si zakročila aj pri tej bráne napríklad. Povieš jej raz, neposlúchne, tak čo ju začneš naťahovať odtiaľ preč a zatvoris dnu že von nepôjde ? Začne ti vrieskat, plakať, hučať.. čo teda ďalej ?
Teda neviem či je to aj povahou, ale vidím deti ktoré fakt na slovo poslúchajú.. ale aj také čo proste od rodičov sa nepohnú, boja sa každého, robia len to čo im rodičia povedia. Menej dávajú emócie najavo. Moja dcéra je opak. Je veľmi priateľstka, v mš obľúbená, aktívna, inteligentná, ale aj tvrdohlavá, a poslednú dobu chce vela dokazovať čo ona chce a vswtko podľa nej. Mladšie dieťa ma úplne inú povahu. Je mladšia o 2 roky, ale teda tej keď poviem , tá ide hneď bez slova. Ráno sa budíme, starsia hneď reve, všetko je zle, ona je ospalá, prečo má vstávať, nechce ísť cikat, neviem čo… mladšia sa zobudí, bez slova s úsmevom ide… a vychivavam rovnako. Nerobím rozdiel, venujem sa jednej aj druhej..
Pekne si odpozorovala, ze chce robit veci podla seba . Tak jej to umozni vsade tam, kde je to mozne. Mozno bude potom ochotnejsia vyhoviet tvojim poziadavkam. Deti zbytocne porovnavas, kazde dieta je ine. Hlavne ich neporovnavaj pred nimi, ak chces aby mali dobry vztah. Ak vies, ze jej robia problem odchody, tak jej dopredu povedz, ze sa toho obavas, lebo ju nevies dostat prec. A preto nemas naladu ist k susedom. Skuste sa rozhovorom prepracovat k dohode, ze napr. si nastavite budik/stopky. Ked zazvonia, dohraju sa a idete. 10 minut pred zazvonenim ju upozorni, ze maju uz len 10 minut, nech sa pomaly dohraju. A daj si tam casovu rezervu 20 minut, nech si aj ty v klude. Alebo jej povedz uz ked ste niekde, ze idete prec o 10 minut, lebo potrebujes to a to. Nech sa pokojne dohra, ty ju pockas. Nech pride ked bude pripravena. Daj si zase rezervu, ak by sa to nepodarilo. Skus to nechat na nej.
ciže vy viete co na nu funguje len problem je, že už nevladzete...ja vam rozumiem...premyslat nad každym jednym blbým slovom co jej a ako povedat aby dobre bolo...to akoby ste o mojej hovorili :D ...proste sa musite nastavit aj ked sa to lahko povie, mne tiež mnohkrat rupli nervy....len neporovnavajte svoje deti možno aj na tu mladsiu pride puberta :D
V skratke, robí to práve preto, lebo vie ze jej to bude povedané x krát. Medzičasom teda môže robiť čo chce. Treba povedať raz a ak neposluchne treba "zakročiť".
A k tomu, ze začne na verejnosti kričať ak nieje po jej. Úplne s prehľadom za takéto správanie nasleduje trest. Domáce "väzenie" na víkend (veku primerane), zrušiť plánovanú aktivitu a pod. Niečo kde dieťa pocíti následky svojho konania. Najbližšie keď potom dieťa začne vrieskat na ulici stačí pripomenúť, že ak okamžite neprestane príde trest.
A nie nejde o necitlivost voči emocnym potrebám dieťaťa. Treba rozlišovať plač zo smútku, frustrácie a manipuláciu. To co spomínaš je manipulácia.
Presne tak. Vsak nech doma huci. Ked zisti, ze to na mna neplati, prestane.
@renab To nie sú prirodzené dôsledky, to je trest (robíš zle - ideš domov) dcéra bude vnímať ako zlo teba, nie, že niečo zlé urobila a plynú z toho dôsledky. Ja som tresty skúsila niekoľkokrát a na moju to vôbec nefunguje, lebo ona aj tak nechápe, prečo to nemá robiť. Keď je ešte príliš malá, aby niečo pochopila, tak ju jednoducho odniesť preč alebo zaujať niečím iným (moja má 4 a pol). A čím viac trestov som vymýšľala, tým viac sa hnevám a tým viac je nahnevaná aj ona a robí hlúposti. Takže som sa utvrdila len v tom, že tresty sú nanič. Prirodzený dôsledok by bol keby napríklad robí niečo zlé - kričí v reštaurácii, príde čašník a povie, že ak neprestane, musíme opustiť priestor. To je prirodzený dôsledok. Alebo keď sa hrá s nožnicami, čo si jej predtým zakázala a ublíži si nimi. Tresty fungujú na chvíľu ako "vau" efekt, ale za pár dní deti zabudnú a ďalej praktikujú neželané správanie, takže im môžeš vymýšľať tresty donekonečna a nikdy nepochopia, prečo nemajú to a hento robiť. Na moju najlepšie platí vysvetľovať a logicky odôvodňovať. Nič iné. Je to niekedy o nervy, ale nič iné nefunguje. Neviem aké sú iné deti, moja niekedy vymýšľa, ale zatiaľ to najhoršie bolo, keď mala okolo 3 rokov a práve tým, že som nevedela reagovať na určité situácie (trestala som ju, napr. keď nejedla raňajky, stále sa hrala s niečím, vyskakovala od stola, tak som jej raňajky zobrala), výsledok bol, že dostala nervový záchvat, kričala, hnevala sa, ja som sa hnevala tiež a na druhý deň spravila úplne to isté, aj na tretí aj na štvrtý aj piaty....proste doma neobsedí pri jedle. V škôlke nemá problém. A ja som si povedala, že kašlem na to, nech to zje ako chce, hlavne, nech je najedená. Celé je to o tom ako situáciu podáš ty - napr. dieťa nechce ísť domov z ihriska (náš veľký problém), potom horko-ťažko ju domov dovlečieme a chce ešte rozprávku, tak jej povieme, že rozprávka už skončila, lebo je veľa hodín a nestihla to alebo nám funguje povedať, že už je noc a treba ísť spať. Nám to funguje.
Povedala by som, že veľakrát je problém skôr v očakávaniach rodičov ako v deťoch samotných.
@scorpionflower1 ste to presne vystihla a tak to mame aj my ale keď tak rozmyslam naše deti sú ešte “ malé” prichádzajú na nové veci, spoznávajú ale dcera autorky už má 6… veď to už je školácka, tam neviem či to zábere lebo sa nezakročilo uz skôr..
@scorpionflower1 vobec nie. Na moje 3 deti to platilo. Presne vedeli, ze robili zle. Dieta vo veku 6tich rokov si velmi dobre uvedomuje, ze nekona spravne. A navyse ked mu je to x krat vysvetlovane. Jednoducho zneuziva to, ze moze. Manipuluje matkou, lebo nasledok jeho konania je zas len matkino vysvetlovanie. Naco nieco opakovat 100x s vysledkom nula?
Ja si praveze myslim, ze dlhe vysvetlovanie u malych deti je uplne zbytocne. Treba sa vyjadrovat holymi vetami a dat dietatu jasne najavo, ze prekracuje hranice. A to aj za cenu, ze sa mu to pacit nebude. Ked zoberie do ruky noz, tiez bude cas na vysvetlovanie? Nie, bude cas konat. Tak treba konat pri vsetkom, co povazuje rodic za prekrocenie hranic.
Len vysvetľujte a dohovárajte,dievčatá,a dietky potom skáču maminkám po hlavách🤣🤣🤣,lebo skúšajú,koľko môžu! Mám 6r a stále platí 1-2-3 a potom sú dôsletky! Neupraceš=vyhodím,neposlúchneš=odnesiem aj keby vrešťal na celý svet. A nakoľko mám chytré dieťa,tak po pár excesoch pochopil.
Asi to bude obdobie,u nas to vyzera podobne