Venujete sa deťom plnohodnotne?

Co znamena venovat sa sebe?aspon si k nemu sadni,lahni, ked sa hra a pocuvaj sem tam odpovedz, opytaj sa je to dolezite.

Koľko rokov má syn?

Veľa detí nemá to čo ty tomu svojmu dávaš. Dôležitá je komunikácia. Aby dieťa vedelo že je vypočuté a pochopené. Dieťa si nebude pamätať koľko krát si s ním skladala z kociek ale či si mu bola oporou keď ťa potrebovalo. Áno aj spoločné činnosti sú dôležité ale prejavy lásky sú dôležitejšie. Stačí ku nemu prísť, objať ho, pohladiť po vlasoch, pochváliť.

nepises kolko ma maly rokov, ked sa vie zahrat sam, tak asi nie je uplne maly.
ked k tebe pride, prihovoris sa mu? pohladkas ho?
ked si sama, mas domacnost a pracu, tak nemozes robit dietatu animatora, najdi si na neho kazdy den chvilku, povedz mu, ze ho lubis, daj mu pusu na dobru noc.

Ja som na RD ale nerobim cely den animatorku. Mala sa hra aj sama, niekedy ju vyslovene vyrusujem ked si napr. cita a ja na nu rozpravam. Ked sa dohra a pride za mnou tak robime nieco spolocne, citam jej, skladam kocky a ona zhadzuje, potulime sa, ponahanam ju... a ked ju zas zaujme hra a nepotrebuje ma, tak robim nieco ine. Som rada ze to tak je, ze sa vie zabavit aj sama.

Neviem. Máme spoločne veľa projektov, tvoríme, maľujeme. V podstate nie je deň, aby sme niečo nerobili. Plus prechádzky, tancujeme, čítame, spievame, varíme, upratujeme, perieme, učíme sa...je tu ale veľké ALE...ja totiž nechodím do práce. Mám na to kopec času a baví ma to... Inak sa chlapci hrajú aj spolu... Mňa zas nebavia autíčka ..

@heln ma 5 rokov, Ano prihovaram sa mu aj ho mojkam hocikedy ale teraz ma obdobie že sa nechce mojkat vobec a pusu som od neho dostala už pekne dávno… vacsinou mu dávam ja. Vecer mu citam knižku. Cez deň mu poviem aj 5x že ho ľúbim ale stale mam pocit že to nie je dosť.

Kým som bola na materskej, tak sme sa spolu veľa s dcérou hrali, keď som nastúpila do práce, tak väčšinou už len cez víkendy, cez týždeň popri práci (pracovala som do 17.00 plus cestovanie domov) a domácnosti som nemala energiu, tiež som bola na to sama (manžel dlho v práci), cez týždeň sme sa len učili, kúpanie, čítanie a spánok. Je normálne, že si unavená, nemaj výčitky svedomia, mà to tak veľa mamičiek. Bude lepšie, uvidíš. Asi od dcériných 10 rokov som začala mať postupne čas na seba, teraz je už dospelá a chýbajú mi spoločné chvíle. Neľutujem ani jeden spoločne strávený okamih, sú to najkrajšie spomienky.

Ono darmo mu 5x povies, ze ho lubis, ked po praci a po skolke, ked mozete byt spolu, sa venujes sebe. Co to znamena? Snad nie mobil v ruke.. Aspon pol hodinku, hodinku, sa mu intenzivne venuj, rozpravaj sa s nim, zaujimaj sa o neho, upecte spolu kolac, uvarte veceru, zahrajte si spolocensku hru. Snad ma nastaveny spankovy rezim a ty mas o 20:30 uz oddych.

Ja som s detmi na RD, takze ten cas mam neporovnatelny, deti vediem od malicka tak, aby sa dokazali hrat same a boli kreativne, takze starsi syn kym ja potrebujem porobit, sa hra sam a kludne aj hodinu. Ale potom sme zase spolu, tvorime, hrame hry, rozpravame sa, mame radi prechadzky. Telka u nas je tak 2x za tyzden, mobil nemal v ruke v zivote. Bud nieco robime spolu, alebo sa hra sam. Mladsi bude mat rok, ma neustale vela prace, ale cielene si ho beriem na 15min bokom a citame, skladame, "ucime" sa.po 20 deti spia,tak sme si to nastavili.

Pre kazdeho je “plnohodnotne venovanie sa” nieco ine. Nemozes sa porovnavat s kazdou zenou,lebo niektore zeny su doma na RD este,maju muzov,mozno rodinu blizko,atd. Tiez som sa porovnavala a potom som si povedala,ze dost,lebo zijem iny zivot. Ja som neostala na RD 3 roky,po roku som sla do prace,mala do jasliciek,ale po nich sme spolu,chvilu sa pohrame v izbe,potom je pri mne a robime veceru,alebo sa hra s muzom a salia sa,potom sa okupeme,pomojkame a posalime a ide sa spat. V jasliach je vyhrata dost,takze ja jej uz hlavicku nejako nenamaham,vyberie si sama,s cim sa chce hrat,ak vezme knihu,prejdeme zvieratka,ak sa chce hrat s niecim inym,hrame sa. Vyslovene po prichode domov sa cca pol hodinu mojkame iba na gauci alebo v posteli. Este kojim,takze je to cas pre nas. Ale vidis ten rozdiel?ja mam chlapa a pomaha mi,ty si sama,preto si mozno aj viac unavena a nie vzdy musis mat chut sa s malym hrat. Skor by som ho zapajala do spolocnych prac,aby ste boli spolu,ak mas z toho vycitky. Aj mna by zaujimalo,ako radsej venujes ten cas sebe,ale myslim,ze po skolke a praci by si sa mohla na pol hod prinutit s nim nieco vymysliet,potom ho stiahnut so sebou robit veceru a podobne. Ale tak,kazdemu vyhovuje nieco ine. Aj ja som obcas vyflasnuta,tak si len k malej lahnem na penove puzzle,ona sa hra a ja do nej hucim,ona do mna svojim “jazykom”,len som proste fyzicky pri nej a travim cas s nou…

Máš škôlkára, takže keď idete spolu zo škôlky, tak sa s ním rozprávaj, nech Ti povie, aký mal deň, čo zaujímavé sa v škôlke stalo atď. To je tiež čas, ktorý mu venuješ - zaujímaš sa, rozprávaš sa s ním. Doma, ak má on na to chuť, môže Ti pomôcť pripraviť večeru a popri tom (trávite čas spolu) sa môžete zase rozprávať. Super je, že mu večer pred spaním čítaš. To bola moja najobľúbenejšia činnosť s deťmi - to som robila vždy s radosťou. A poobede alebo večer som si vyhradila cca polhodinu na nejakú hru s deťmi (podľa ich gusta - niečo som musela "pretrpieť", ale ak si vybrali nejakú spoločenskú hru, tak to sa v pohode dalo). Naozaj nemusíš máš výčitky svedomia, ak s ním plnohodnotne stráviš polhodinu až hodinu denne. Tomu dieťaťu to stačí, nemusíš sa s ním hrať 3 hodiny.
Nemáte v mieste bydliska nejakého kamaráta zo škôlky? Mohli by ste sa s nejakou mamičkou striedať. Raz by prišiel niekto k vám na hodinku/dve a decká by sa spolu prehrali - Ty by si mala v podstate pokoj (občas by si na nich mrkla, nakrájala im nejaké jablko a dala sušienky) a druhýkrát by išiel Tvoj syn ku kamarátovi a Ty by si mala absolútny pokoj hodinku/dve. Ja som to takto praktizovala s mojimi deťmi. Bolo to super.

Ja áno,mimo toho keď pracujem a ona je v škôlke,všetky činnosti robíme spolu,chodí zo mnou do fitka,varime spolu,hráme sa spolu ,perieme spolu,zehlime spolu a vlastne všade so mnou chodí. A užívam si to. Mimo toho keď končím skôr v práci ,beriem ju na obed domov . Ja si to užívam ,nezastavím sa skoro nikdy,ale ja som taký tip. Beriem ju ako súčasť môjho života ,a rada s ňou trávim čas a bravam ju všade zo sebou. Ale to že si unavená a nesadnes si k tomu dieťaťu hrať sa napríklad ,to neznamená že sa mu nevenujes. Každý to máme inak,ak si potrebuješ oclddychnut ,tak si oddychni . Pre mňa je hrať sa s ňou relax ,pre niekoho nie,všetci sme iný,netreba hneď uvažovať nad tým že sa jej plnohodnotne nevenujes lebo to je široký pojem.

My sme boli chudobni.Nepamatam si ze by sa mi niekto venoval.a vies co?mam coskoro 40 a je mi to jedno. Vobec som tym neutrpela. Podstatne je ze mamka mi bola oporou a stale je. Ked je problem volam jej, ked potrebujem vybrat zaves volam jej, ked potrebujem postrazit deti volam jej, ked neviem uvarit omacku volam jej. A toto je to dolezite. Ze poradi vypocuje pomoze. To iste otec,staci ze pride opyta sa ako sa mam ako sa maju deti. A to staci. Uplne. Toto nevynahradi ziadne hratie. Ja viem ze je tu a to staci. Bud oporou aj ty. Maj ho rada.

Ja mam maleho syna a cele dni nic nerobim, len sa mu plnohodnotne venujem. A neviem sa dockat casu, ked sa uz do prcic zahra aj sam😃

Uz len to, ze nad tym rozmyslas takto podla mna svedci o tom, ze mu davas dostatok vsetkeho, co potrebuje

Ja som pred pol rokom nastupila do prace a so synom teraz travim minimum casu, oproti tomu ako som sa mu venovala, ked som bola doma. Ale ja napr. povazujem za travenie casu aj cestu v autobuse, ked ideme vecer spolu domov. Rozpravame sa. Vcera sme sa zastavili poobdivovat ozdobeny stromcek. Doma som mu potom uz len stihla precitat rozpravku a spolu sme sa navecerali. Je sice len chvilka z celeho dna ale snazim sa aby kazdy den so mnou zazival taketo chvilky. Len nase, ked ma moju 100% pozornost.

Mňa hranie s deťmi nebaví. Občas sa s nimi zahrám, ale väčšinou sa hrajú spolu. Radšej s nimi chodím von, vypustím na ihrisko, prečítam knihu ... Ale! Veľa sa objímame, túlime atď ... A myslím, že to je omnoho viac NAPLNO sa venovať, ako len robiť činnosť za činnosťou, ale bez citu ...

Ja mám napríklad toho teraz tak veľa, že nestíham ani prácu, ani školu čo mám popri tom, ani domácnosť a ani dieťa. A to som si hovorila, že tejto rok budem mať pokojný december 😑 a prd. Som tak vyčerpaná, že niektoré dni už ráno dostávam mikrospánky. Extrém.
Takže sa mu nevenujem plnohodnotne, ale budem robiť všetko pre to aby som to zmenila.
Teraz je moje venovanie v štýle ľahnem si k nemu na koberec (väčšinou na pár minútiek zaspím ani neviem ako) a on sa hrá vedľa mňa, chodí mi ukazovať hračky a budí ma že aha mama pozri.
Dávno som sa tak zle necítila ako matka.
Keď idete domov, rozprávaj sa s ním, zavolaj si ho k domácim prácam, choďte spať spoločne. Ak môžeš, venuj sa synovi aspoň 20 minút, alebo ak zvládneš aj 2x20 minút, hlavne odlož telefón aj myšlienky a skús mu vymyslieť niečo, čím ho naozaj potešíš. Choďte von ak to máte radi, alebo robte niečo kreatívne. Ja si myslím, že ak mu po nejakej aktivite úprimne povieš, “vieš čo láska, maminka je veľmi unavená, teraz si tu sadnem a budem oddychovať” tak to pochopí. Môj to chápe a má menej rokov… ale nie je to jednoduché.

@jesenzima presne toto ja som skor typ co vymysla, kde s detmi vybehnut, skor pohybove aktivity. Toto hrajkanie s babikami toto ma vobec ale vobec nikdy nebavilo, vzdycky som radsej nieco aktivne, pripadne vymyslela kruzok kde sme sli spolu - take tie babatkovkse. Teraz uz su dcery dost velke, jedna v puberte, ta je najradsej ked ma nevidi a druha je este mojkacik a vela casu venujem spolocnemu uceniu

Varím, periem, upratujem, píšem s nimi úlohy, polubkavam ich, popritom sa aj zahráme a chodím do práce. Myslím ze je to plnohodnotné venovanie sa deťom

Plnohodnotne.. relativne slovo.. Byt s niekym 24 hodin fyzicky este neznamena venovat sa aj psychicky-mentalne-pozorne.. Ak je clovek myslou prec, nie je to venovanie sa "na 100%" ...
Deti su narocnejsie, ako ktore, ako akakolvek ina praca..