Veľmi vzdorovité 2 ročné dieťa

darinka76
20. okt 2012

Ahojte,maminky,som matka skoro 2ročného chlapčeka.V poslednom čase je velmi vzdorovitý,plače,hádže sa o zem,ked nie je po jeho voli,trucovitý,.....píšem to sem preto,lebo posledné dni je toho už dost....nechce si vyzliect pyžamko po spaní,mám problém ho dostat domov z zvonka,nechce sa ist umyt-ručky,tvár,atd....skoro vždy to ide so vzdorovaním....chcem sa opýtat,aké máte skusenosti so svojimi detičkami,čo sa týka tohto problému,ako ste to zvládali,zvládate....niekedy som už fakt vyčerpaná,a velakrat mám už pocit,že nezvládam situáciu a potom kričím... ☹ inak je to vnímavý,šikovný chlapček..Dakujem za príspevky..🙂

zuzi0911
20. okt 2012

@darinka76 tak ja toto akurat riesim u starsej (3roky). a mam dost ona sa sice nehadze o zem za to sa udiera do lavy a tvare.zacal klamat,odvravat, papulovat,vymysat si atd. tiez uz nevie co snou ☹

157misicka
20. okt 2012

@darinka76 neboj to nic je to uplne normalne a je to o tom aj vela tem 😀 moj maly tiez obcas trucuje..s obliekanim bol problem uz davnejsie a chodenim domov zvonku no teraz uz trucuje aj doma. a pri hocicom...to nic..ono to prejde 🙂 hlavne s kludom ja to riesim tak ze radsej som ticho hlavne nekricim ked tak aj ignorujem alebo ak sa da, tak zmenit temu, odvediem pozornost inam 😀 vydrz 🙂

rolak
20. okt 2012

@darinka76 ahoj, u nás sa začali diať podobné veci ako u vás po dovršení dvoch rokov..... trochu mi trvalo,kým som pochopila,že nejde o nejakú povahovú chybičku alebo nejakú zlú zlostnú vzdorovitosť,ale že ide o uvedomenie si samej seba.... moja malá všetko veľmi intenzívne prežíva,je veľmi spoločenská a až príliš citlivá,a keď jej začalo dochádzať,žemá vlastnú vôľu a vlastnú hlavu, snažila sa to proste trénovať, nie vždy v súlade s mojimi predstavami.... ona chce zavrieť dvere, ponáhľame sa,zavriem ich ja...hrozný,hrozný rev, zadúšanie sa....otvorím dvere, poviem,nech ich teda zavrie ona...nie,nie,ona už nechce.....ona už nevie,čo chce, všetko je zle a už chce len revať...a takto to bolo pri milóne vecí,ani sa nedá odhadnúť,na čom jej zrazu bude záležať,čo chce urobiť ona... samozrejme,ma to vytáča,začnem byť hnusná,nervózna,okríknem ju,dám po zadku.... strašná chyba.... malá sa tak rozcitlivie,hoci to nedá hneď na sebe vidieť, je do večera hnusná,plačlivá, nervózna...v noci sa zobudí s revom... moja rada je preto, nenechať sa znervózniť, pri takýchto výstupoch si uvedomiť,že to dieťa nerobí preto,aby nás trápilo,ale skôr sa samo trápi...pomôcť mu jeho nervozitu,jeho zlú náladu,rozpoloženie prekonať... (netvrdím,že je to ľahké...ale krikom sa to u nás o 100%percent zhorší), a skúšať,čo na tvojho malého platí... na moju pri umývaní rúk zvyk a rozprávka o chrobáčikoch,ktoré má na rukách a roznosí ich po celom byte... alebo keď nechceš ísť von(naša totiž nechce chodiť von - ona samozrejme chce,ale nemôže proste urobiť to,čo plánujem ja....musí mi odporovať) tak sa pekne oblečiem, poviem jej,že zostáva doma a zavriem dvere zvonka...o sekundu ju obliekam a ideme von....lobčas treba proste nechať to tak,venovať sa chvíľu niečomu inému,a o chvíľu už požadovaná činnosť nerobí problém....pokojne sa s malou rozprávať tak,že sa jej dívam z očí do očí,čupnem si k nej....kedy ako... hlavne aby som ja nestresovala a nepridávala do stresu malej ešte viac.... to všetko som pochopila až po mnohých chybných reakciách na jej správanie...

00matula
22. okt 2012

Ahoj, tak toto iste trapi aj nas..najlepsie je, ak jej vyhoviem alebo pripadne nenutim..deti maju take obdobie kedy si uvedomuju svoje vlastne ja a preto chcu robit to, co oni a nie to co chceme my...ja dufam, ze to uz dlho nepotrva, u mojej to trva uz dost dlho..okolo roku ked mala zacala sa hadzat, potom prestala, ale zas zacala byt vzdorovita, este k tomu aj uplakana a posledne sa vie aj pekne zdut..najviac sa smejem na nej, ak sa hneva a trucuje potom hadze zo stola na zem veci, ktore su tam, no obide take ako pohare a co by sa mohlo pokazit..🙂 skor take papiere a hracky..🙂) drzkam vam place, nech toto vase obdobie sa cim skor pominulo a zostali nan len vesele spomienky, i ked verim, ze niekedy ti uz mozu riadne nervy tiect..🙂

broonislava
23. okt 2012

ahojte, moja dcerka 21 mesacna zacala nedavno s neskutocnym trucovanim, niekedy sa ale s manzelom musime na nej smiat, ze co robi, aby zaujala. Ale ozaj nam to pripada, ze chce na seba upriamit pozornost. Mam syna autistu, ten je vzdorovity a trucovity o 400% viac, nez ona, najprv sa mi zdalo, ze spravanie ma prevzate od neho, ale uz aj on sa pozastavi nad tym,ked jeho sestricka dlhsie pisti a skrieka a je zaujimave sledovat autisticke dieta, ako mu pripada smiesne, ze aj niekto iny robi to, co on. Myslim, ze je to ozaj vekom, ona si uz uvedomuje svoju hodnotu, je to vymodlena dcerka a velmi jej to asi davame najavo, ze ju neskutocne lubime. Takze si myslim, ze to po case prejde, jej spravanie bud ignorujem, alebo jej poviem, ze je to skarede a ze sa mi to nepaci a idem od nej prec a pockam, kym sa sama ukludni. Tak uvidim, co bude dalej, lebo pri mojich dvoch synoch som to nezazila.

baculka35
17. mar 2014

ahoj.yaj my sme prave mali skoro 45minut hysteriu.-nejde to ani po dobrom,ani po zlom.snazim sa aj o to aby som ju zvytocne ´´nevyprokovala´´ aby jednoducho nemala dovod ale ved to sa neda.jednoducho vzdy musi byt co chce ona.(ma 2 roky).ked ju vyhresim tak chce tata,vysvetlim ze je v praci a ona ze ho chce,aby pridiel domov.a ja uz jednoducho stracam nervy.uz som si aj ja poplakala a neviem ako dalej.lebo je to na dennom poriadku.

kika831
18. mar 2014

@baculka35 ahoj, my mame 1,5 rocneho syna a mam s nim podobny problem ako ty s dcerkou. Uz mam toho tiez dost, ale neviem co s tym. A aby toho nebolo malo, tak nasi susedia vzdy ked maly robi sceny, tak bud buchaju na radiator alebo zacnu dupat, ze akoze si ho mam skludnit. Kazda rada vitana ☺

mili7
19. mar 2014

@kika831 Nemas nahodou tych istych susedov? Lebo u nas si tiez mala (2r3m) zacne dupat, nervacit sa a uz nam vyklepkavaju na radiator.
Mam pocit, ze toto obdobie si musime iba pekne vsetci odzit. Bud s ignorovanim reakcii dietata, alebo odputanim pozornosti. No ani mne to niekedy nejde a vybuchnem.

kika831
19. mar 2014

@mili7 asi mas pravdu, musime si tym prejst a deti nam to raz urcite vratia v dobrom 😉

baculka35
19. mar 2014

@kika831
@mili7 no len akosi ma pocit ze je toho vela.aj brigadu som si nasla.jednopducho nemam nervy niekedy. ale neplati ani po dobrom na nu.to je to co ma vie vytocit najviac a uz mam pocit ze nevladzem vobec

nativanativa
19. mar 2014

Aj my sa pridavame do klubu, malý má 17 mesiacov a keď chytí nerv len vreští,prehýba sa jak luk a ziape a toto keď mi urobí v potravinách - no krása nevídaná!!

mili7
20. mar 2014

@baculka 35 Tak to Ti teda verím. Mne už tiež niekedy poriadne hrabe s malou a ešte keď prišlo toto vzdorovité obdobie, tak mám toho už naozaj dosť. Manžela vidím ráno, keď odchádza do roboty a večer nanajvýš stihne (a niekedy ani to nie) dať malej pusu na dobrú noc. A takto to ide dookola. Tak to sa potom niet čo čudovať, že to niekedy nezvládame s nervami.

kika831
20. mar 2014

@mili7 my sme na tom podobne, manzel uz rano nie je doma a vecer este nie je doma 😥 takze som rada ked aspon v piatky a vikendy travime spolu, pripadne manzel s malym. Casto, ked uz som unavena a znicena, tak si tak pomyslim na moju babku, ktora mala 6 deti a to pekne po sebe a vzdy hovori, ze to bolo v pohode a ja nezvladam 1 drobca (tvrdohlaveho ako mulica)

mili7
20. mar 2014

@kika831 Nejak sa nám tých spoločných vecí zbiera: vyklopkávajúci susedia, stále takmer sama s dieťaťom 🙂
No ja som z troch sestier a manžel zo štyroch súrodencov, čo už na tú dobu bolo dosť. Ja si už teraz neviem predstaviť, žeby som mala druhé. Čo sa mi zdá smutné, keďže som nechcela jedináčika. Ale neviem, či by som to ja s mojimi nervami zvládla.

kika831
21. mar 2014

@mili7 mi hovor, ja by som nechcela,aby moj syn bol jedinacik, ale tiez mam obavu ako to zvladnut s 2 detmi. Snad ked uz maly bude troska starsi a rozumnejsi, tak sa rozhodnem pre druhe babo. Poradim vela medovkoveho caju a hlavne skus pocitat vzdy ked uz toho mas nad hlavu. Mne sa to zacina osvedcovat. Drzim palce. Inak odkial si?

ewisam
21. mar 2014

@darinka76 Nieje to velmi sice pedagogicke, ale u nas funguje pozeranie rozpravok, samozrejme neprehanat... Kym je vecernicek prezliekame do pyzamka, cistime zuby...Inak veeeeeeeeeeela pohybu po vonku vtedy lezie do postele dobrovolne....pomaha aj si odsledovat ako dlho vydrzi hore...Syn uz poobede nespava a vydrzi hre 12h ak tento cas "presvihnem" a dam ho spat neskor smola, spanok prejde a tancuje aj 15h...
Co sa tyka vzdoru v obchode a pod, tam treba jednoznacne pravidla- porusenie= nie trest, ale dosledok. Priklad: Moj syn casto uteka po ceste stredom, odrazadlom, nepockas, (darmo ti dam po zadku, nakricim) smola, dole z odrazadla a ides peso a nabuduce si rozmyslis ci pocuvnes abo nie... Aj my sa to este len ucime... Odporucam knihu Ako hovorit, aby nas deti pocuvali, ako pocuvat, aby nam doverovali...
Skuste, pevne nervy 🙂

mili7
21. mar 2014

@kika831 No medovkový čaj mám doma a aj ho občas pijem. No asi budem musieť častejšie a o dosť viac, aby aj zaberal 🙂
Som z BA-Podunajské Biskupice. A Ty?

kaaaty
21. mar 2014

@darinka76 ahoj akoby si opisovala toho mojho tiez ma dva a vzdorove obdobie. Slovickonie pocuvam stale, presne ako pises vyzliekanie obliekanie umyvanie ruk a najnovsie sa uz nechce ani kupat. Ked ideme domov vie o tom cela bytovka tak jaci. Niekedy sa s nim da donodnut a ked to neide tak nakricim odidem do druhej izby. Potom pride povie prepac mami a pod ma obliect. Ale musim nakricat, vtedy sa spamata. Chce to pevne nervy.

kika831
21. mar 2014

@mili7 my sme z dubravky, troska od ruky biskupice 😕

mili7
22. mar 2014

kika831 tak to dosť ☹

ms28
24. mar 2014

to je uplne normalne...tu v Anglicku to vseobecne volaju ''Terrible twos'' ...vsetky deti cez to prejdu, niektore su vzdorovite viac niektore menej, zalezi na povahe. Nas ma teraz 2,5 roka a pomaly to ustupuje, uz sa s nim da viac dohovorit.
podla mna je to obdobie ked uz deti rozumeju ale ich rec este nie je dostatocne vyvinuta, su z toho frustrovane, chcu ukazat ake su samostatne (aj ked im este nic samym nejde) ...ziaden strach, ono to prejde 🙂 a nieco ine zase zacne 😀

niagara11
28. apr 2014

Takze ja sa pridavam tiez, nasa mala princezna ta vzdoruje uz asi od 1 roka. Teraz ma 2r3m a uz robi aj hodinove sceny, na dost siroky repertoar ... 🙂 dokaze skoro vsetko, hryzie seba aj druhych, kope, trha si vlasy, bucha si loptou o hlavu, hadze sa o zem, bucha hlavou o zem, bije seba aj mna, na rukach ju neurdzis ak ma zachvat, no a krici tak, ze stuple do usi by nepomohli, rada by som jej pomohla zlvadat tieto navaly zlosti a frustracie, ale neviem ako, je extremne trvrdohlava a nic nespravi co by znelo ako prikaz. Ignoracia ani odputanie pozornosti nepomahaju. Iba ak predvidat a reagovat v kritickej situacii hned. Ako si pri takychto vystupoch zachovat chladnu hlavu, vacsinou reagujem kludne, ale vecer si aj poplacem, co som z toho uz taka vystresovana a zufala ze to nezvladam. Tak drzim vsetkym palce a nervy 🙂

vanda81
5. máj 2014

Ahojte, ja sa tiež pridávam, nechcem zakladať novú tému. Mám 21 mesačného vzdorovitého chlapčeka. V poslednom čase sa to veľmi vystupňovalo, ked mu v niečom nevyhoviem, tak sa hned hodí na brucho, kope, vrieska na ratu. Snažím sa byť dôsledná, keď začne vystrájať doma, tak ho vezmem, dám do postieľky a zavrem dvere. Po chvíli je kludný. Už som sa dopracovala k tomu, že keď začne vystrájať, poviem: chceš ist do postele? A prejde ho to... Nie vždy, ale sem tam to účinkuje 😅
Vonka som mu už aj capla na zadok, nerada ale pomohlo to. O par sekund už stál vysmiaty pri pieskovisku a až do večera bol v pohode.
Najväčší problém, ale nastáva keď sa objaví svokor... je úplne jedno, či u nás alebo v záhrade. Malý k nemu okamžite beží, mrnčí, pýta sa na ruky... Keď mu svokor povie, že na ruky nie, tak sa hodí na zem, reve, to samozrejme svokor nevydrží a na ruky ho vezme.. ☹ A to je úplný koniec... Potom už nevie, čo so sebou, chce všetko a nič... kruti sa, mrnčí a svokor sa ho snaží niečim zaujať, aby ho mohol dať naspäť na zem... 😖
A ďalšia vec, čo ma na tom neskutočne štve je to, že mňa vtedy malý absolutne odmieta, odstrkuje a keď ho odoberiem, tak len nasilu s obrovským revom, kopaním a metaním sa. Dostane taký amok, že nevníma, nepočuje, nevidí, len vrieska a metá sa... No niečo hrozné... Som z toho nešťastná a na nervy. Už dávno som dôrazne zakázala, aby ho dvíhal na ruky. Lenže problém je aj to, že keď sa zjavi, tak je malý za ním celý opantaný a chce už len jeho... 😒
Nechcem aby takto vystrájal, ale zároveň ho raz za čas naozaj potrebujem nechať so starkým.

martinkotamarka
17. aug 2014

Ahojte nevie niekto poradit?mam 12mes dieta a nechce byt s nikym inym ako somnou chodime spolu aj na wc..nechce ani len vidiet kocik ani sediet v aute ma z toho zachvaty..nic nestiham lebo stale je len namne zavesena..ked zaspi fungujem do noci a som hotovka,,kazda rada uvitana,,dakujem

marcelaaaa
17. aug 2014

@martinkotamarka ahoj to co popisujes zrejme bude separcana uzkost deticky to mavaju. http://detskechoroby.rodinka.sk/detske-choroby/... .. my sme to mali okolo 9 mesica to som sa tiez od malej nemohla pohnut naucila som ju bravat vsade zo sebou , hovorila som jej ze sa nemusi bat vzdy som pri nej a kedy sa chcem vybrat do obchodu urcite jej o tom poviem a ubezpecovala som ju ze sa vratim a okrem toho sme sa aj nosili to tiez pomohlo ...ono to po chvilke prehrmi a bude ok a zase budes mat cas vsetko stihat 😉

martinkotamarka
20. aug 2014

Dakujem za radu'' 🙂

vilcekova932014
17. nov 2014

Zdravím,úprimne nejsom fanúšik týchto fór ale topiaci sa aj slamky chytá. Moj Max má 8 mesiacov preč ale uz pár dní mi robí neskutocne sceny.Ideme von s kočíkom na prechadzku napr. do obchodu cesta do obchodu a pobyt v obchode fajn no pri ceste naspat zacne revat ale tak ako by som ho týrala reve tak ze je ho pocut na cele mesto a ludia pomne pozeraju stylom ,,co je to za mater ked necha dieta tak revat, ale nepomaha nic otocit kocik uz som ho niesla na rukach cez cele mesto aj kamosky sa ho snazili utisit nic nezabera nechce jest pit ani hracku proste nic akonahle prideme domov vyzleciem ho z bundy (ani ho vela neobliekam lebo som si myslela ze je z toho nervozny)no vyzleciem ho a ako by sa nechumelilo on vysmiaty ja nanervy ked to urobil prvy raz zistila som ze sa mu prerezal prvy zubok ale zub prerezany a on v tom stale pokracuje.Nepomaha byt mila ani zla ani nervozna.....mate niekto skusenosti co zabera ?dakujem

barbie0209
29. mar 2015

ahojte maminy, malý má dva ročky a tri mesiace , je tak trucovitý a tvrdohlavy, čo on chce to musí mať a čo chce robiť a kam chce ist tak tam musím isť a to s nim robiť proste musí byť stále po jeho hoc nie vždy veci ktoré robí su správne a miesta kam chce ist nie vždy sú vhodné, a samozrejme ked vidím že to není správne tak mu zakazujem a odhováram od toho no samozrejme on nepočuva a stále si robí svoje absolutne nepočúva a tak zvýším hlas a on sa začne smiať dam mu slabučko po dupe ked robí zle a on sa smeje, ked mu vezmem niečo čo by nemal mať v ruke začne silno plakať, dupať s nožkami a udiera ma ručkami no už neviem ako nanho a stále hladám chybu že ho zle vychovávam, že robím niečo zle a neviem čo a že na základe toho sa takto správa. Má niektorá z vás niejaku užitočnu radu ktorá v takomto prípade skutočne zabrala? dakujem

hameeda
29. mar 2015

@kika831: s viacerými deťmi to ide ľahšie ako s jedným 😀 , ja viem o čom hovorím, moje deťi nemali žiadne takéto extremne obdobia, pretože vedia že nie sú stred vesmíru a musia sa prispôsobiť, ono to ide tak automaticky, ak by si mala deťi viac, už máš menej času pre každé dieťa lebo už to musíš rozdeliť, to znamená že to dieťa by muselo byť samostatnejšie a muselo by si zvyknúť na to že nie je všetko hneď keď chce, u nás proste žiadne dlhé vykecávanie, ak sa niekomu napríklad nepáči večera môže od nej odísť ale ide spať bez večere, ak niekto nechce isť domov z vonku, vezmem ho na ruky a odnesiem bez slova, bez víčitiek, no na druhý deň ideme von bez neho, prípadne kôli nemu nejde nik, deti sú veľmi šikovné presne vedia čo si môžu dovoliť a aj vedia že nech robia čokoľvek a nebude to mať následky tak prečo by to nerobili? celá veda je v tom byť dôsledná, ak niečo poviem tak to tak musí byť, v mojom okolí sú matky ktoré stále hovoria deťom ak neprestaneš zajtra nepôjdeš von, a decko neprestane a zajtra je aj tak vonku tak aký to ma zmysel? ak budete dôsledná tak verím že decko rýchlo pochopí svoje hranice