Veľmi naviazané dieťa
Syn má.necele 3 roky. Posledné 4 mesiace je neustále na mne nalepený. Nikto sa ho nemôže ani chytiť. Zvlášť otec. Toho úplne odmieta. Ja nemôžem ísť ani na wc bez toho, žeby nechytil hysak a nereval. Doslova vresti. Uz mi nepomáha od neho ani odísť na chvíľku. Babka, muž ho postrážila ale akonáhle je nejaký čas bezomna nastáva potom peklo. Poobede. Samé hysaky, hádže sa o zem. V noci zle spí, trha sa zo sna, kričí, poprípade je natlaceny na mne. Spím tak 5 hodín v noci. Ja už proste nevládzem. Vonku uteká, nedá sa s ním ísť normálne na prechádzku, tobôž na bike. Bo to utečie a nechytim ho. Vytrháva sa. Do kolkych nebezpečných situácii sa dostaneme. Vyhýbam sa rušným miestam ale časť po hlavnej musím prejsť. Mám aj starsie deti ale také nebolo ani jedno. Hlavne, že tie staršie musia ist úplne bokom, nemôžem s nimi tráviť čas, nič. Lebo toto hned chyti hysak. Mala by som nastúpiť do roboty a ja si to neviem predstaviť, čo bude keď nebude pri mne 9 hodin. To bude potom aké peklo poobede?
zašla by som detskému psychológovi, vo veku takmer troch rokov by mal vydržať minimálne s otcom bez problémov. Aj vyšetrenie u neurológa by bolo dobré.
Mam tri deti, posledny syn je vyrazne mladsi od starsich sestier, ktore su si vekovo blizsie. Ja som ho povazovala za naviazaneho, ale ked citam Tvoje riadky @autorka, tak tam nebude problem s naviazanim. Aby mi 3 rocne dieta vrieskalo, lebo som na wc osamote, odmietalo otca a nevedelo ist bezpecne na prechadzke 🤔 Aj mne sa hadzali deti o zem, ale do momentu, kym nepochopili, ze "tudy cesta nevede", a nic si nevyvrestia a nevyhadzu... Skus tu psychologicku minimalne, ak uz nie kvoli najmladsiemu, tak kvoli tym starsim surodencom, ktori su odsunuti mimo.
Ono, ešte na vysvetlenie. Keď mal asi 2,5 roka mala som úraz. Bola som týždeň v nemocnici a potom mi začali rehabilitácie. Takže.kazdy druhý deň musel ísť po rodine. Kto mohol, ten pomáhal. On sa uz ráno budil s plačom a otázkou...kde idem? A tam to potom začalo.
@sojorez ono, aj na deckom ihrisku. Proste deti sa pekne hrajú a on buď sa šplhá na strom, alebo na nejaký tyčku alebo neviem čo. Proste musím za ním stále behať aby si neublizil
to je dosť podstatné, mohlo to u neho vyvolať strach, že zase odídeš. Ale zase s tým nepasuje to vytrhávanie sa vonku. Rozpráva už?
@elizabet173 áno, určite nemá žiadnu poruchu asperag resp.autizmus alebo niečo podobné
Preniesla by som zodpovednosť za jeho bezpečnosť na neho aj za cenu menších pádov. Keď dostane hysak, neustupovala by som. Snažila by som prežiť jeho emócie v klude, raz určite skončia a potom sa s ním o tom porozprávať. Skúsiť sa ho opýtať, či mu nejako pomôžem, čo by potreboval. Skús pozrieť na YouTube Irena Kubantova Montessori praxe, ma vela videí o hraniciach, vzdore, plači…
@tiika tak ja ho dosť nechám. Zasahujem fakt v prípade, kedy by si mohol vážnejšie ublížiť. Pri hysaku neustupujem. Len je to strašné fyzicky a psychicky náročné. Pozriem tie videa. Ďakujem
nemyslela som zrovna poruchu autistického spektra, potom len treba vonku prísnejšie pravidlá. Alebo sa bude držať za ruku a pustíš ho tam, kde je to bezpečné, alebo ide v kočíku. Toto skúšajú v tom veku takmer všetky deti. Čo sa týka toho, že je na teba veľmi naviazaný tu by som bola opatrnejšia. Vždy mu povedz, kde ideš a že sa za chvíľu vrátiš. Ak ideš napr, na WC, povedz mu, nech ťa počká pri dverách, ak chytí hysák, nevšímaj si ho, ani keby sa hodil o zem, prekroč ho a pokračuj v činnosti, ktorú si robila. Keď sa venuješ starším deťom a chytí hysák, tiež si ho nevšímaj, toto už musí zvládnuť. S otcom alebo babkou by som ho zatiaľ nenechávala, daj tomu čas, že si bola v nemocnici, to ho asi poznačilo, časom to spracuje. Ale návštevou psychológa nič nepokazíš.
Mala som toto iste. U mňa tretie dieťa. Spanok na figu, v noci nočné desy, veľmi senzitivny na akúkoľvek zmenu, večne na mňa nalepeny. Po nastupne do skolky kazde poobedie hysaky, jednak púšťal ventil po škôlke, jednak zlosť, ze nebol so.mnou. Dnes ma 6 rokov, stále ma svoje muchy, ale konečne cca rok a pol celu noc prespi, je prvak, do skoly chodi rad a poobede uz nemáva hysaky, i keď občas ho ešte vedia chytiť naladicky, keď je príliš unavený, alebo príliš dlho bezo mňa. Suma sumarum, su take deti, a najlepšie pomôže čas. Musia proste dozrieť a vyrásť.