Uvedomí si dieťa smrť blízkej osoby?
Od akeho veku si podľa vás dieta uvedomi smrť blízkej osoby z rodiny?
Syn mal mal necelé 4 roky,keď mi zomrel ocino. Mali spolu veľmi blízky vzťah a silné puto a stávalo sa,že sa pri pohľade na jeho fotku rozplakal s tým,ze mu dedko chýba a prečo tu už nie je😔
samozrejme že áno, od 5-6 rokov určite.
Niekde som čítala, že dieťa reálne chápe, že človek navždy odišiel až okolo 7r. Samozrejme, že aj malé deti v škôlkarskom veku vnímajú takúto blízku stratu, len to ešte nechápu. Ale podľa mňa sa to nedá jednoznačne povedať, každé dieťa je mentálne niekde inde a záleží aj od toho, ako mu to rodičia vysvetlia.
Mam skusenost len so 7 rocnou, ze plne chapala smrt blizkej osoby. Maly 4 rocny tomu este uplne nerozumie. Vie, ze sa uz nevrati, ale mam dojem, ze to nema uplne pochopene.
Môj manžel zomrel, keď mali naši dvaja najmladší 4 a 7r., obaja to vnímali extrémne silno, keďže tatika milovali a on miloval ich a denne sa o nich plnohodnotne staral (takže to nebol tato, o ktorom pomaly ani nevedeli) a bolo to v čase kovidu, kedy sme boli nonstop spolu (v lockdownoch), takže si to bytostne uvedomovali obaja, veľmi silno a precítene...
Aj čerstvo 4ročný vnímal, že Tatinko tu už nie je a nebude a prehrával si to v hrách (čím sa z toho lepšie dostával), 7ročný to prežíval ale horšie v tom, že nevedel o tom ešte hovoriť, ale už si plne uvedomoval nezvratnosť... nevedel to dať von, takže to bolo pre neho oveľa zraňujúcejšie a ťažšie...
A ešte aj ročné bábätko, ktoré sme mali, chodilo okolo tatikovho obrazu a ticho ho hladkalo, čiže aj ono nejakým spôsobom vnímalo, že mu tatik chýba...
Syn mal 4rked zomrela prababka s ktorou sme travili pomerne vela casu,da sa povedat ze jej posledny rok sme za nou chodili kazdy vikend. A zial, po asi pol roku, si uz na nu nespominal.aj sme mu ju ukazovali na fotkach ale sam od seba si ju uz nevie zaradit.uz je to rok a pol co zomrela :(
Veľmi asi závisí aký vzťah malo dieťa s človekom ktorý zomrel
Asi to inak vníma ak boli v dennom alebo takmer dennom kontakte a mali pekný vzťah a cítili sa dobre
A iné je ak je to niekto s kým sa stretávali menej často a mali len formálny vzťah
Ale podľa mna predskolak už chápe že smer znamená že niekto navždy odišiel
Moja krstná dcéra mala 5 rokov keď zomrel dedko, dodnes keď priletia domov mu nosí anjelikov na hrob a spomína ho... Manželova babka zomrela keď som bola s dcérou v pôrodnici a dcéra celý ten deň revala, dovtedy bola pokojné bábätko, sestrička vravela, že to malé deti cítia...
Ako päťročnej mi zomrela babka a pamätám si to pomerne intenzívne. Ešte si pamätám aj čo som mala na pohrebe na sebe , kde bol kar,kto tam bol,dokonca aj plyšovú hračku čo mi doniesli. Od pohrebu som vedela že babku viac neuvidím. Pamätám si útržky príhod čo hovorili priatelia a príbuzní. Dnes som vďačná rodičom že ma od toho všetkého nedržali bokom, mala som možnosť sa rozlúčiť aj smútiť a celú situáciu spracovať.
Mala som 7, keď brat zomrel. Niekoľko rokov bojoval s leukémiou, vnímala som to v rámci možností, návštevy v nemocnici, naši preč na liečeniach po SVK alebo s ním v nemocnici, oco ešte k robote fušky, aby bolo na liečbu, takže viac menej ma mala starosti rodina...
Pamätám si deň, kedy zomrel a aj pohreb. Spomienky na neho niektoré mám len matne alebo pomocou fotiek. Sestra, v tom období 2 roky, si nemá šancu pamätať.
Aj to je dôvod, prečo môjmu synovi fotím každú prkotinu a tlačím mu fotky do albumov.
@magimary je mi ľúto vašej straty, toto si nedokážem ani predstaviť, celej rodinke posielam veľké objatie
Nám zomrela babka, ktorá bývala neďaleko od nás, boli sme tam každý deň, deti ju zbožňoval, a hoci to nebola moja babka ale manželova, bola mi bližšia než ktokoľvek z našej rodiny. A dcérka 5 ročná to veru vnímala, stále ju spomína, nezabudla, ale keď bude veľká, asi si ju nebude pamätať. Syn mal 4 roky keď zomrela muzova teta, a žiaľ vôbec si ju nepamätá, hoci bola u nás často, hrávala sa s ním.
@magimary čítala som tvoj príbeh, a vyjadrujem ti nesmierny obdiv za to, ako to všetko zvládaš, cítiť, ze máš v sebe veľa lásky a pokoja, a napriek vlastným problémom dokážeš myslieť ešte aj na iných, pomahas a rozdávas lásku okolo seba. Tvoj manžel a váš ocko je už u nášho nebeského Otca, odtiaľ vás však naďalej sprevádza a ochraňuje. Si pre mňa veľkým vzorom 💚
Moj dvojrocny si uvedomuje, ze ti ludia(a psi) tu uz nie su, ale nema k tomu este ziadne negativne konotacie. On to povie ako fakt
@kristina2412 presne aj ja tak. Mne zomrel starky, ked som mala necele 4 roky a spominam si na vsetko ako keby to bolo dnes (a to uz mam 40+). Presne aj pohreb, kto ma drzal na rukach, ze mama plakala atd. Neviem, kazde dieta je ine a v tom ktorom veku na inej urovni. My to mame asi po zenskej linii nejak vrodene, ze baby vnimaju vsetko skor a intenzivnejsie a pamätaju si vela veci uz z uplne ranneho detstva (tak od 2,5-3 rokov). Nasi chalani su zase zabudlivci. Ale mozno len vypustia z hlavy. Ale obe dcery su k tomu este aj velmi citlive. Ono je to nauzaj rozne.
dcera mala 3roky keď jej zomrel pradedko, vedela ze ideme na pohreb, ale po kare pradedka hladala.
Mala mala 5, zomrel jej dedko a sice to neriesila, nejaku dobu kreslila truhly (ano vzala som ju na pohreb, este som myslela ze to bude ok). Odvtedy sme deti vobec nebrali na pohreby, u nas bol ten 5.rok zlomovy
Toto by aj mna zaujimalo tak sa pripnem . Možno ani nie tak smrť ale keď už niekto za ním , kto za ním odmalička chodil , nechodí.