Uplakané ročné dieťa

terezia23
27. jún 2017

Máme krásneho, zdravého takmer ročného syna. Podľa lekárky je veľmi šikovný. Veľa vecí dokázal urobiť oveľa skôr ako by mali deti v jeho veku. Všetko ho zaujíma, veľmi skoro začal rozumieť čo sme chceli od neho. Má výborne vyvinutú jemnú motoriku a zaujímajú ho technické hračky odkedy vníma. Miluje všetko nové, neokukané. Vie sa nadchnút. Má veľa energie a potrebuje cez deň nesmierne veľa aktivít aby sa nenudil. Popri tomto všetkom je to ale najuplakanejšie dieťa aké poznáme. Povedala mi to aj lekárka. Denno denne bojujem so srdcervúcimi nárekmi keď ho idem prebaliť, umyť, prezliecť, keď sa chvilinku nudí, keď sa otočím, keď ho položím, lebo nevládzem ho držať na rukách toľko koľko on chce, keď mu hračka nefunguje ako on chce, prípadne keď mu ešte jeho rúčky nedovolia urobiť takú činnosť akú si on už premyslel, tak sa jeduje. Nie je to len taký plač, ale nárek, syn celý očervenie, lapá po dychu a potom niekedy aj pol hodiny vzlyká, kým sa mi podarí dať ho dokopy. Syn má veľmi mocný hlas a ja ďakujem za susedov, že nám ešte nebúchali. Začal sa už aj hádzať o zem keď mu nedám čo chce a samozrejme vrieska keď nie je po jeho. Som už vyčerpaná a keď mi niekto povie, že sme si ho naučili...nie nenaučili, je uplakaný od narodenia. Lekárka povedala, že je precitlivený, ale nevedela čo s tým. Máte niekto podobné dieťa? Neviem či sa dá niečo poradiť, ale aspoň ak máte niekto podobnú skúsenosť pomôže mi vedieť, že to snáď s vekom prejde?

piacere
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
kammik
27. jún 2017

tak toto teda nemáte ľahké, keď som si to začala čítať tak mi tiež hneď napadlo, že ako ste si ho naučili takého ho máte ale keď vravíš, že je taký odmalička :/ možno by nezaškodilo keby ste postupovali tak ako keby ste ho to vy naučili, teda, že keď dostane takýto záchvat plaču a nebude to opodstatnené, teda napríklad, že to bude kvôli tomu, že sa nudí alebo hračka nefunguje tak ako by si predstavoval tak ho nechaj chvíľku vyplakať, možno keď zistí, že na to nikto nereaguje tak prestane. nič iné mi nenapadá :/ teda ak si s tým nevie ani doktorka dať rady

mimac
27. jún 2017

@terezia23 naša plakávala, možno nie tak často ako váš, ale ja som to riešila tak, že som vždy roztiahla ruky a povedala, že sa postískame a potulkáme ak ju niečo bolí, vtedy má nárok plakať, pravdaže to zozačiatku nefungovalo ale časom to zaberalo, maša "malá" má 5 rokov a vždy keď sa udrie alebo poraní, chce sa stískať a za 5 min. je pokoj ak plače z trucu používam takú fintu, že poviem, idem aj ja plakať a simulujem plakanie! normálne to zaberá! by si neverila, nech to dieťa cíti ako sa ty cítiš keď on plače, keď je taký inteligentný ako píšeš tak by to mal pochopiť...

terezia23
autor
27. jún 2017

@piacere no dúfam, že je to vekom...aj keď skôr asi povaha. Utešujem sa len tým, že je múdry a hlavne zdravý. Ale dá to zabrať keď každý deň počúvam plač ako keď pustí cirkulárku. Držím ti palce, aby aj tvoji prestali toľko plakať. ďakujem 🙂

terezia23
autor
27. jún 2017

@kammik skúšali sme aj takto ako radíš, ale prebiehalo to asi tak, že záchvat plaču sa zintenzívňoval a potom keď napr sedel na podlahe dokázal sa razom v plači zvaliť na zem a ešte sa aj udrieť...a čím dlhšie plače tým dlhšie mi trvá dať ho dokopy a potom sa mu dokonca ešte aj v spaní vracajú spomienky na krivdu, lebo plače zo spania. Ale ďakujem za radu.

pininka
27. jún 2017

Viem ze je to tazke a poznam take deti, ktore takto velmi placu, ale ak nezabera objatie, alebo chvilu pomojkat najlepsi liek je ignoracia. Kazde dieta si pozornost vyzaduje inak. Niektore uz od uplneho malicka. Uz je ale vo veku, kedy by pomaly mal zacat rozlisovat,ze kde su mantinely. Osobne si myslim, ze maly podla toho co pisete je nadpriemerne inteligentny a taketo deti vzdy musia mat nejaky iny ventil,unho su to toe zachvaty placu, niektore deti sa zachadzaju a pod. Skuste zacat ignorovat, samozrejme pokial neprestava lapat po dychu a napr aj odost do inej miestnosti a vratit sa az ked sa ukludni. Mozno pochopj,ze tudy cesta nevede. Ale je aj mozne,ze je citlivy tak,ze to proste bude robit aj dalej.

silvitita
27. jún 2017

Je to obdobie vzdoru mám 2,5rocneho a je nenormálne uskriekany plače v keď niečo chce keď nechce keď sa mu niečo nepáči a to rozpráva krásne čiže my všetko povie tiež je veľmi šikovný chodil už ako 8mesacny sedel ako 5mesacny veľmi rýchlo chápe veci od plienok som neoducala pekne sám išiel v 2 roku aj kakat ale......je uskriekany a prevádza si najprv chce niečo potom

silvitita
27. jún 2017

Potom nechce atď potom zasa chce a medzitým záchvat plačú

silvitita
27. jún 2017

No ale deti do 5 rokov nemajú vyvinutý mozog nevedia ovládať svoje emócie pocity väčšinou to do 5 rokov prejde vonku vyzerá ako najrozmaznanejsie dieťa ale ľudia ktorý o tom prd vedia tak reagujú presne takto ako si si naučila no nie je to naucenim nevie sa skrátka ovládať a ty s tým vôbec ale vôbec nič nespravis ja ti len prajem pevné nervy lebo ich budeš potrebovať ja mám pocit že ich už strácam už aj vyleteli facky je my to veľmi ľúto ale sú také situácie kedy naozaj nič nepomôže u nás pár na zadok niekedy pomôže začne sa pomaly ukludnovat ale to len fakt niekedy a vyhrievanie určite nepomôže a ani silné objatie

silvitita
27. jún 2017

Myslela som vyskriekanie😂

pininka
27. jún 2017

@silvitita presne dobre to pises, mna pri prvom synovi isiel slak trafit,od mala bol nenormalne tvrdohlavy,nikto s nim nepohol, ani bitka nepomohla,skor som len potom ja revala ze som sa neovladla. Nakoniec som pochopila,ze to muselo len prejst. Ze vychova ktoru sme mu dali a zdala sa najprv total zbytocna sa ozaj oplatila. Dnes je z neho vyborny ziak, dostava same pochvaly a ucitelky sa ma stale pytaju, ze ako som ho vedela tak vychovat,ze je taky mily a zodpovedny. No keby ho videli ked mal dva roky, by neverili.

terezia23
autor
27. jún 2017

Ďakujem za podelenie sa zo skúsenosťami🙂 Človeku je aspoň ľahšie keď číta, že takéto trampoty prežíva viac rodičov. V rodine a okolí veľa podpory nemáme, lebo buď majú všetci dobré deti - ktoré si podľa nich sami tak vychovali, alebo dostanem odpoveď, že sme si naučili alebo nenaučili, prípadne, že sme precitlivelí. A potom ešte riešim v hlave takéto debaty, že som urobila kdesi chybu ja.

m.i.r.i
27. jún 2017

tiez sa priklanam k tomu, ze to bude povahou...mame tiez podobny exemplar doma..ma uz 7.5r, prave skoncil prvy rocnik..a doteraz vie velmi tazko ovladat emocie...este stale cakame, ze z toho raz vyrastie..samozrejme, ze to nie je ako ked mal rok ci 2...ale este stale vie chytit zachvat a revat ako pavian, ze ho pocut na druhu ulicu..napriklad naposledy sme ho nevedeli pol hodinu utisit preto, ze starky vyzradil skor za neho, ze ziskal 2 medaily na sutazi v atletike...prisiel domov so starkym a on sam nam to chcel oznamit, sa pochvalit, neskutocne sa tesil ale nas starky, zial, neznaly veci ( my uz toto vieme ze a nesmie 🙂) nam to povedal hned ako dosli domov a nas syn chytil taky zachvat, ze sa az zadusal a uz sa ani nedalo tesit z tych medaili, lebo on nam to chcel povedat sam..to len ako priklad, co dokaze este 7 rocny 🙂
Ked bol babatko a potom starsi, to bolo tiez boj...zuril pri kazdej hracke, presne ako aj ty pises,stacilo ze hrkalka mu as nehrkala ako chcel, u nas neexistovalo ani nechat v lehatku ci na podlozke a nad nim tie hrkalky kadejako, to po minute bola len zlost...venovat sa bolo treba non stop, pozornost, citat, hrat hry, spievat...a objatia nepomahali ani ignoracia, u neho to bolo este vacsie stupnovanie...skusali sme aj metodu time-out, do izby siel sa vyrevat, ale neprajem nikomu...kopal do dveri, zlostil sa este viac, az sa zadusal, otvorim dvere a este horsie...a tak sme aj hodinu vedeli..a neskoncil, bol vytoceny este viac, triasol sa...absolutne zbytocne...ze ine deti si vstupia do svedomia a sa vyrevu, vyzuria a vyjdu z izby ako vymenene.u nas nonsens..ale z toho vyrastol...je to teraz ovela lepsie, ale vidim aj v skole, pri velkej ambicioznosti, a sutazovosti -- stale sa zlosti ked nie je prvy, ked mu nieco nevyjde..je tiez mimoriadne sikovny, nadpriemerny v matike, uz v skolke sa nudil...psychologicka povedala, ze tieto inteligentne deti maju casto tieto problemy, ich mozog neustale pracuje, nasava, spracuvava, vacsiou ( ako aj nas) to prezivaju aj v noci, rozpravaju zo sna, pripadne nepokojne spia....doma to bolo vzdy preco toto a hento, vsetko chcel vediet...teraz mami daj mi priklad, daj mi ulohy..vecne nieco riesi..ale pritom mu unika bezne spracovanie emocie, spracovanie neuspechu...chce to este stale cas..ale prajem vela trpezlivosti , je to skuska nervov 🙂

m.i.r.i
27. jún 2017

@terezia23 a reci druhych si nevsimaj..tiez sme sa napocuvali..uz moji rodicia, ze to preto, ze sme ho nebili....par po zadku a zabudol by na rev..a podobne reci..kto nezazil, nepochopi...

danielocka262
27. jún 2017

Ako keby som citala o nasom synovi, uplne do bodky to sedi. Vcera sme kvoli tomu boli na neurologii a povedal nam ze maly je veeeeeelmi sikovny na svoje obdobie a vraj inteligentne deti su viac uplakane a narocne na vychovu, plus nas aj malo spinka.

terezia23
autor
27. jún 2017

@m.i.r.i fúú tak to sa môžem ešte len tešiť na ďalší vývoj. Obdivujem tvoju trpezlivosť. Manžel ma tiež utešuje, že nech sa nebojím, že bude raz šikovný v škole a podobne, ale je to teraz ťažké. A stále sa neviem povzniesť nad niektoré názory z okolia. Ja sa snažím každého chápať, vcítiť sa do neho veď nikto si dobrovoľne nevychováva problémové dieťa. Ale trápi ma to keď vidím ako opovržlivo niektorí reagujú, že my sme zlyhali, že by sme mali toto a hento. A len rodič vie, že to tak nejde a pozná svoje dieťa. A kvôli tomuto jeho temperamentu nemôžeme veľmi ani chodiť medzi ľudí, lebo tam je to isté. Po návšteve som unavená ako kôň. Následne som zas obvinená, že málo chodíme kade tade.

m.i.r.i
27. jún 2017

@terezia23 chapem..ja som tiez pocuvala, ze toto by sme my nasim detom NIKDY netolerovali, to mal uz davno dostat po ustach, zavriet, dostat po zadku..pritom nas ma stanovene hranice..mal tiez od narodenia pevny rezim, ja som bola vzdy v tomto zasadova a to ak mozem poradit pri tychto detoch aj dost pomaha....take to aby vedel, ze tu sa spi, tu sa je, toto patri sem, toto tam..nas bol zvyknuty velmi na rezim a to bola nasa zachrana...
Co sa tyka chodenia medzi ludi -- tak my sme tak do jeho 2-2.5r nechodili...ani na dovolenky..nic nam neuslo..pre neho bolo dolezite mat svoje prostredie, bazenik sa dal napustit aj v zahrade, cerstvy vzduch tu bol tiez, nevravim, ze sme nesli na ihrisko, ale ja som nemohla s nim ist ani do kaviarne, lebo sediet som nemohla, musela som behat s nim, on neobsedel na stolicke v restauracii..iba tak na chvilu, nejaku hracku, knizu, citat mu a druhy rodic rychlo jedol, potom ho vzal napriklad vonku na smykalku a ja som rychlo jedla...to bolo o nicom.nic take ako pekne sediace deti v stolicke co sa hraju s jednym autickom hodinu...takze my sme boli prvy krat tak ze na dovolenke ked mal 3.5r a to sme sli nie velmi daleko, pre istotu..uz to zvladol super..teraz cestujeme vela, on si to uziva, lebo rad spoznava nove veci, zboznuje chodit na vylety, uz obsedi pekne v restauracii...nic nam neuslo..ale v tom veku okolo roka-dvoch -- tak k babke a niekam do prirody..a inak na ihrisko odkial bolo uniku ak by bolo zle 🙂 ale nic narocne...osvedcilo sa nam to...zas z takych veci vyrastie aj ten tvoj a budete moct chodit do spolocnosti, len je pravda, ze nikdy nevies ci nepride k situacii, ked sa zas budes hanbit ze sa zachova ako sa inym pacit nebude..nas ma 7 a uz zacalo papulovanie..cize tiez k tomu vie tak odpovedat odvravanim vlastne, ze zaskoci hociktoreho dospeleho, ze co to povedal, lebo ta normalne odrovna a ani nevies co na to, lebo tie odpovede su vysoko logicke a ta ide slak trafit 🙂 Ono prides potom casom na to ako na neho, co plati a co nie..ale vela krat je to ze skoro nic...a to co si myslia druhi zial budes musiet spracovat..

terezia23
autor
27. jún 2017

@danielocka262 tiež mi napadlo, že dať ho vyšetriť, ale myslím, že dostanem rovnakú odpoveď ako ty. Náš si zasa rád pospí, lebo z toľkých podnetov, čo si on vyžaduje si potrebuje oddýchnuť.

terezia23
autor
27. jún 2017

@silvitita mňa však prekvapuje, že už riešime obdobie vzdoru v jednom roku, že je to ešte veľmi skoro. Veď deti sa majú hádzať o zem až okolo 2 rokov 🙂

danielocka262
27. jún 2017

@terezia23 na nasho napriklad pojem narocne dieta uplne sedi 😊
http://mamaaja.sk/clanky/dieta/12-crt-narocneho...

silvitita
27. jún 2017

@terezia23 nám obdobie vzdoru začalo presne v 1 roku možno preto že sú mentálne trochu popredíu

terezia23
autor
27. jún 2017

@danielocka262 aj na naše, tiež sme sa tým zaoberali🙂 a sedí na neho najmä Neschopnosť sa samoupokojiť a Nepredvídateľnosť...

siska53
27. jún 2017

@piacere nas 7rocny obcas podobne este..
@terezia23 no..hlavne je neustupit a aj nechat priestor na vyplakanie sa. Obcas pride vzdor aj skor.. Nasmu zacal vo veku 20.m. Dovtedy to bol zlaty chlapcek,neuplakany,hoci tiez velmi aktivny,potreboval stale nieco skumat, a zrazu zacali zachvaty zlosti,hadzanie sa o zem..

Moze u vas byt aj to,co povedala psychologicka mojej kamoske -kedze pises,ze robi veci,ktore su nad priemer bezneho vyvoja deti- ze je vysoko inteligentny, jeho skutocny mentalny vek sa nezhoduje s jeho fyzickym -podla datumu narodenia a tieto deti to nevedia spracovat,tak revu.. Tak nejak jej to vtedy povedali..
Mala jej tiez pre blbosti revala aj hodinu,ci dve,ona uz rezignovala,nechala ju vyplakat. Abolo dobre.

U maleho nasho to nebolo az takto okate,ale mame teraz malu a to je cista katastrofa teraz. Ako babo mala koliky par mesiacov,potom zlate,kludne dievcatko z nej bolo,postupne po 2.roku tiez toto presadzovanie sa a mam pocit,ze cim je starsia,tym horsie,teraz je to snou asi najtazsie a to som i myslela,ze to uz bolo. My sme uz z toho aj unaveni,ked jz clovek aj v praci a naslzdnz.rev pocuvat a dakedy uz pridem z nej vyflusnuta do prace,ked prosto vymysla a mne nic ine neostava,len ju tam.prosto nejak dostat. Tot uz nie je caste,len ynimocne,ale vtedy som rada,ze som v praci...

Deti aj vela citia,ak sa nieco deje,my mame teraz aj horsie obdobie v zivote,ako nie my dvaja medzi sebou,ale situacie suvisiace s nami a inymi ludmi kvoli roznym veciam. A deti aj to citia,ze my sme uz z toho unaveni,stale nieco riesit,dovolavat sa pravdy, aj vtedy reaguju zhorsenym spravanim.. Ja viem,ze u vas je to od novorodenca,takze to asi nebude dovod...

Este mi napadlo,skus vyjadrit jeho pocity, apr.ze to nahneva,ked sa ti nedari to a.to.. je sice este malicky..nie litanie,skor strucne..oni v amoku aj tak velmi nevnimaju.. Nam.aj toto pomaha anechat osamote,ak teda je v bezpecnom.prostredi,ze si nemoze ublizit.

alicka850
27. jún 2017

@m.i.r.i dakujem za Tvoj prispevok. Uz som si pripadala nenormalna, ze my s 2,5 rocnym ani nevystrcime paty zo zahrady, inak musi jeden robit nonstop sledovačku. 2x strazenie babkami skoncilo urazom, takze uz len my s muzom a do restiky presne preto, co si pisala nechodime ☺ Doslova zožrat horuce jedlo a nahanat milostpana po restike...Na dovolenku tento rok ani nepomyslame. Ja som trochu zaskocena, lebo s dcerou v jeho veku sme uz chodili kade tade, aj letecky a v pohode.

pininka
27. jún 2017

Ani my sme nemohli nikam chodit s dvojrocnym,uplne bez dovodu bil cudzie deti, dokonca aj starsie. Nie ze ruckou strcik, ale surovo facka, alebo po hlave. Zazila som kopec hroznych reakcii. Tiez to nastastie preslo samo od seba.

danielitta6
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
danielitta6
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
zuzana203
27. jún 2017

@terezia23 Môj syn má rok a už sa hádže o zem. Takže neplatí, že od 2 rokov☺

rusalkablack
27. jún 2017

baby, normalne dakujem bohu, ze mam 2 dospele deti a toto nemusim riesit...Moje sa nikdy nehadzali o zem, ani taketo zachvaty nikdy nemali. Fakt zacinam verit tomu, ze tym jedlom a vzduchom, co nas otravuju, sposobuje taketo stavy..Inak si to neviem vysvetlit, bolo nas zo 10 mamiciek na tej istej ulici, kocikovali sme spolu a vykecavali o detoch, ale deti sa nam nikdy nehadzali o zem. Fakt uz zacinam verit konspiracnym teoriam..Vela stastia a trpezlivosti zelam vsetkym mamickam s takymito detmi.

lija22
27. jún 2017

necitam prispevky. asi budem opakovat. skus pohladat na nete postup ako zvladnut hnev dietata. ked ma dieta amok, plac, hnev nepomoze mu dat hracku, odhodi. mamu odsoti. v skratke napisem co by sa malo robit. prejavis zaujem a pochopenie. napr ja viem matko, ze este nechces ist domov. je tu tak pekne. mrzi ma to, ze si smutny. toto mu svitor. jemu zachvilu prepne hnev na inu emociu ze aha mama ma chape. potom zaujat niecim inym. pid ukazem ti tuto cestou psika/ obrazok/ peknu branu. to bude zabava. atd a ked ho hnev prejde az potom ma zmysel mu vysvetlit preco musite ist domov. nepouzivaj slova musis nesmies, to ani dospeli nemaju radi.
toto aplikujem ba 2,5 rocnej dcere uspesne. na 2,5 rocnom synovi zatial neuspesne, on mi este nerozumie.