Trucovité 16 mesačné dieťa

Nakupy si zariad tak, ze nakupis a ides, nenechaj ho behat, nech vydrzi... to som robila s dcerou. Naucila sa. Nevytiahla som ju z kocika, kym nebol cas na behacky a hranie sa. Proste "teraz musime nakupit, odnesieme to domov a potom si budes lietat"... to u nas fungovalo od malicka. Hysaky riesim zapnem do kocika a ide sa domov, ak sa neda niecim odreagovat, napr. nieco do ruky, nieco ukazat..

Aj u nas pomahali kukuricne chrumky, vzdy som mala nejaku zasobu,alebo nejaka hracka a hlavne v obchode deti povyzliekat, ked vidim ako niektore mamicky krizuju obchod so zababusenym deckom, kto by nebol nervozny. Ked bolo velmi zle obdobie, nakupovat chodil muz,alebo ja sama bez deti. Ale popravde mne sa nikdy deti v obchode nehadzali o zem,nastastie

Keď ti začne nabudúce robiť v obchode cirkus robiť cirkus, tak ho postav na zem, kvokni si k nemu a celého ho obím, tak aby ťa nemohol biť po tvári a nechaj ho nech si nervačí, po chvíli ho to prejde a môžeš pokračovať v nákupe. U nás v rodine to zakaždým fungovalo, či u na mňa a mojich súrodencov alebo na moje netere a synovcov 🙂

@fednaja u nás toto vôbec nezaberalo. Keď sa dalo, nechala som dcéru vyzúriť sa, nevšímala som si ju a keď si to všimla, prestala. Keď sa nedalo nechať ju vyzúriť, zobrala som ju na ruky a išlo sa domov alebo na najbližie miesto - ihrisko, von, kde mohla zúriť ďalej a nechala som ju tak. Keď videla, že nič tým nedosiahne, tak prestala. Vysvetľovala som jej až potom. Našťastie ju to rýchlo prešlo. O zem sa nehádzala iba revala.

@fednaja objimanie ani u nas nefungovalo.. Skusala som,kedze bezuspesne,prestala som pouzivat.

Uf nezádivím tieto problémy, som rada, že to už mám za sebou. Kedysi som čítala, taký príklad, neviem či práve táto rada by sa hodila pre teba, ale však uvidíš: Išlo o nejakú černošku v Afrike, sedeli vraj pri stole a ona mala na kolenách maličké dieťatko, ktoré sa furt načahovalo za vecami, asi jedlom, do stredu stola. Že tá mamimka, zakaždým pokojne chytila rúčku dieťaťa a stiahla ju, bez nervozity, bez kriku, s nekonečnou trpezlivosťou, spravila to možno dvadsať krát, kým dieťatko pochopilo, že to proste nesmie-nemá robiť. Tiež som sa stretla s názorom psychológa, že dieťa, keď chytí hysák, má sa objať, stisnúť a nechať ho v láskyplnom zovretí 🙂, kým sa neupokojí ...:(. Neviem, či ti tieto rady budú na niečo dobré, ak áno super, ale však uvidíš... Veľa trpezlivosti a dobré nervy s dieťaťkom ti želám 🙂.

Ach, vidím, že kým som napísala svoj príspevok, tak objímanie už bolo rozobrané, tak sa ospravedlňujem za opakovanie.

V tom veku je to tak povediac aj normálne.
Ono sa len nbetreba dať zbytočne až mc vytočiť a snažiť sa ho či už upokojiť, no zároveň nepoľaviť. Treba mať nad takýmito stavmi kontrolu 🙂

K tomu objimaniu, ked sa dieta prilis odtahuje a vyslovene objimat nechce tak je to dost neprijemne prenho aj pre rodica a moze mat pocit ze nema moznost slobody rozhodnut sa ci chce alebo nie nasilu by som to urcite nerobila len ak chce, velmi sa mi paci ten pristup tej africanky,myslim ze je to skvele riesenie,tym ze si zachovas pokoj ukazes mu ze hnev nepodporujes a daju sa veci riesit s kludom lebo darmo budes nahnevana nanho ze sa hneva, jemu je jedno co hovoris ked sa hnevas aj ty nepochopi preco by sa nemal hnevat on, zachovat klud a mat trpezlivost vysvetlit aj stokrat ale s kludom nie s nervami a nepovolit ☺ ja s nakupmi problem nemam ale tiez ma nervy ked muzime ist domov dovnutra a chce byt este vonku

Moj sy vylezie vcera vyliezol minimalne 30krat na kuchynsku linku, tiez som uz mala nervy na dranc ale nedovolila som aby to bolo na mne vidno proste som ho zakazdym dala dole a vysvetlila ze je to nebezpecne prenho, do roka budem mat sebaovladanie level Budha 🤣

U nas to zacalo okolo 1-1.5 roku; Hadzal sa o zem a pod. Ked sme boli doma, tak som ho proste prekrocila a isla prec. Po nejakej dobe pochopil, ze tym pozornost neziska. Teraz ma skoro 3 a vacsinou je nespratny, ked je unaveny. u nas zvykne pomoct ak si k nemu cupnem (vraj je dobre zohnut sa k dietatu a byt na jeho urovni - nie hovorit zhora) a poviem mu, ze sa mu to zda tazke (spnit, co od neho chcem) preto, ze je unaveny. Vascinou to pomoze.

U nas celkom ide, ze sa dam na jeho uroven, poviem mu pozri sa mi do oci a skusim vysvetlit. Celkom to zabera ale nie kedma nejaky brutal hysak, hned ked to na zaciatku podchytim tak sa to da. Ale kolkokrat ideme s placom domov.

@jankap55 takto ja strazim malu kamoske od malicka... a tu je to podobne, tiez ma 16 mes. uz chodi a nevedeli sme ju von dve natrepat do kocika, lebo prosto ta chodza nie je este taka, ze by presla neviem kolko a trebalo ist dom busom atd... a  ja som strazila a  potom prisla kams...to iste co radi simca...bud sa ide niekam alebo sa vybehat niekde okolo domu von, oboje sa uz v takom pripade neda, ked to je take ze ani uplne kocik ani uplne chodza...u nas je chvilu este hnev, ale to je tak 5 min a proste akceptuje, ze je kocik...ale to vsetko zalezi na dietati

@siska53 dakujem za radu. On ma priestor na vysantenie sa dostatok. Pokial vonku neprší, tak domov chodime len spávať. Inak sme nonstop uz od 9 rana vonku az do vecera do pol 8. Lebo je tak zvyknuty. No niekedy mam pocit, ze ma vobec nerespektuje a vysmieva sa mi do tvare, a mne je potom do placu, ked mu dam na zadok a on place. Vyskusam odist mimo ked chyti hisak. Vnutri sa to da, len neviem ako vonku

@simca06022011 ked nakupujeme potraviny tak vydrzi sediet, lebo stale ma nieco v ruke. Ale ked si potrebujem nieco kupit na seba alebo jemu, tak je to problem

@pininka tak ani mne sa našťastie nehadze o zem, ale vsetko chce chytat a beha po obchode ako splaseny. A nie vzdy zaberie jedlo v ruke

@fednaja vyskusam, ale neviem ci zaberie. Ja si vzdy k nemu kvoknem, rozpravam sa s nim, ale on sa odo mna odtrha

@jankap55 vtedt vziat a ist domov a tam ho nechat. Casom pochopi.

@jankap55 dopredu, ked uz idete von, tak mu povedat: ale ak budes neposlusny (budes kricat, utekat, robit inym zle, cokolvek, co vies, ze robieva), ideme domov.
a ked s tym zacne, rovno zobrat a ide sa domov. ziadne sance, obmakcenia, sluby, odpustenia. aj keby si ho za sebou vliekla, lebo sa hodi o zem, ze domov nejde (radsej ho vezmi na ruky). nie ustupky od "trestu" hned od zaciatku. na zaciatok (aj ked to srdce trha) treba byt nekompromisny.
doma nechat chvilu osamote v jeho izbe (ak ma). jednym okom opatrne spehovat, co robi (aby si pripadne neublizil), ale tak aby nevedel.
podla moznosti nakazat, aby sedel na posteli alebo stolicke a nehral sa (ak sa to da. ak nie, nechat ho vyzurit sa v izbe. vzdy po par minutach za nim prid a spytaj sa, ci uz chce byt rozumny chlapec (nie dobry - aby nenadobudol pocit, ze si laskavost musi zasluzit dobrotou). ak nie, zas odid a nechaj ho.).
"nuda" ho donuti vnimat viac to, co zlym chovanim "stratil".

a doma mu nezriaduj super program. skor take veci, ako ze idete upratat hracky a podobne.
az ked sa upokoji, mozete skusit dalsi vylet von.
s tym, ze scenar sa bude opakovat, ak sa zas rozbesnie.

zariad si po sebe iducich par vyletov do obchodu, kde vopred dostane upozornenie, ze ak bude vymyslat, ide sa domov. a ak bude posluchat, pôjdete za odmenu von sa hrat.
ak spusti hysak, otocka a domov. (preto si zariad nakupy inak, trebárs manzel. a s nim chod uz len kupit nejaku drobnost, co zelies, ak to nevyjde).

podobne na navstevach u rodiny, kamaratok (vopred zavolaj a ospravedln sa, aby nechystali nic specialne pre vas, lebo mozno sa zdrzite len par minut, kedze syna chcete naucit, ze vresk mu nic dobre neprinesie). celkom by mohol pomoct aj kontrast, ze nieco by na navsteve dostal (malu sladkost, alebo malu hracku), ale musel by ju tam nechat, ked zacne hnevat a ide sa domov.
vzdy mu vopred, ked uz tam idete rovno povedz, co sa stane, ak bude vymyslat. a potom ziadne čičikanie, upokojovanie, vysvetlovanie, lebo chces este na navsteve ostat. zacne so svojim divadlom, obliect, odchod domov. aj keby si ho na rukach niesla, lebo sa vzpiera a drzi zarubne vsetkymi desiatimi. ziadne take, ze s nim ostanes, lebo sluby, ze uz bude teraz dobry. nie tie prve razy.
neskor si uz mozes dovolit (za rozumných podmienok) mu trest odpustit. ver, ze si to bude vazit viac, akoby ked to urobis ihned pri prvom raze. to len zisti, ze tie varovania su len na ozdobu. a ked neskor sa uz fakt na neho nastves a sprisnis svoje chovanie, alebo capis po zadku, dosiahnes uz len vacsi odpor z jeho strany (este vacsie trucpodniky).

nie je to prijemne byt za toho prisneho (hlavne, ked dieta reve ako tur a ty mas chut ho od lustosti pomojkat), ale vysledky to prinasa. lebo dieta realne vidi, ze co povies, to plati za kazdych okolnosti.
tych par chvil, co budes prisna a nekompromisna a odmietava mu zas tak neublizi.

dolezite je, ze ty vies, kedy ako priblizne reaguje. takze si vies dopredu premysliet, aky "trest" ho schladi. a zariadit si to. a hlavne, vzdy dopredu, kym tam este idete a on je pokojny, ho varovat pred nevhodnym chovanim a dôsledkami.

aby mu to pomahalo uvedomovat si ten rozdiel medzi som slusny (mily, pokojny, laskavy) a tym ziskavam pekne chovanie aj od ostatných, a som zly a ziskavam len neprijemne veci (tresty). aby postupne vnimal, ze zle veci prinasaju dosledky.

@mona258 Máš môj obdiv, ale je to to najlepšie, čo môžeš urobiť.

@jankap55 jaaj, no tak to je kapitola sama o sebe. Ja radsej idem sama, alebo s muzom, ktory sa venuje malemu. Inak to nejde.

Dakujem za rady