Syn zle znáša zmeny v škôlke, čo s tým?
Dobry den. Ma niekto skusenost alebo prezil niekto nieco podobne? Od septembra 2018 chodi syn do sukromnej skolky. Ked nastupil mal 2r3m
Adaptacia bola v pohode, aspon mne sa to tak javilo.
Coho som si vedoma je, ze maly strasne zle znasa akekolvek zmeny. Ma svoje zabehnute ritualy ci sa jedna o kupanie, jedenie, spanie atd. Preto som bola rada ze skolku znasa super, ziadny plac, alebo staznosti od uciteliek. Dnes ale nastala situacia ktora ma trapi. Ako obvykle som ho doniesla do skolky, vsetko bolo ako inokedy, s usmevom sa zvytal s ucitelkou, mo zrazu sa objavil chlapcek a maly spustil rev akoby ho z koze drali a zacal sa pytat domov
Ucitelka vtedy na mna spustila ze toto s nim maju vzdy ked im pride nove dieta, ze ma zachvaty revu a nejdu ho upokojit. Naznacila mi ze svojim placom tam rozputa akusi hysteriu a aj nove deti su potom uplakane.
Neviem co robit, ze sa mam skusit s pediatrom porizpravat co s nim.
mne toto co popisujes znie az trocha autisticky, asi by som sa fakt spytala pediatra
@svettii
@tehulka2011
@kliatana
Vzdy bol tazka povaha a vekom sa to zhorsuje. Nikdy sa nevedel zahrat sam, je haklivy na vsetko nove, tazko sa prisposobuje zmenam, a ako chodi do skolky zacal byt velmi sebecky, vsetko oznacuje za “Moje” je tvrdohlavejsi, neustupcivy a myslim ze sa to vsetko spojilo s obdobim vzdoru. Je tazke sa s nim dohovorit v tom zmysle ze vsetko musi byt po jeho. Usmernujě ho ako sa da, som dost prisna a nedam si skakat po hlave. Velmi na mne lipne, vyzaduje si moju neustalu pozornost a manzela berie tak nejak okrajovo. Vsetko vzdy riesi somnou. Plac, vyjednavanie, hranie atd.
Aj ja som v soku ze o situacii v skolke ma neinformovali. Ja som ich upozornila na zaciatku ze je dost fixovany na stereotyp a vedeli co maju cakat. Nie som si ista ci to ide do autizmu. Skor je taka “Monkovska” povaha alebo ako to nazvat. Co riesi psycholog s tak malym dietatom? Odhali nieco? Ak by teda vec zasla tak daleko
@777andy77 Vsetky tieto veci casom ustupili, ale pribudaju vekom nove strachy ktore su velmi obmedzujuce pre mna aj manzela a v konecnom dosledku aj pre neho, pretoze sa neustale niecoho boji. Vela uvazuje nad dosledkami. Preto sa nechce ucit byciklovat, plavat, korculovat, lebo sa boji ze spadne a nieco si zlomi, alebo mu bude tiect krv, boji sa byt sam v izbe. Neustale musi pocut ruch okolo seba, teda mat istotu ze ja alebo manzel sme nablizku. Ak zostaneme ticho, hned je v strese. Argumentuje to tym ze sa boji aby sme niekam neodisli, co sa samozrejme nikdy nestalo. Boji sa zaspavat sam, chodim s nim uz treti rok spavat. Je toho vela dalsieho. Teraz ideme ku psychologicke a uvidime ako sa ona vyjadri. V skole je sikovny, nerobi mu problem kolektiv, ludia. Konci prvu triedu, a zvlada to vyborne. Je ale velmi citlivy, empaticky, mozno na dieta az prilis. Patri medzi velmi citlive deti, mam aj knihu a jeho som v nej nasla.
Tak sama píšeš, že proste má rád keď všetko ide počas dňa podľa nejakých zabehnutých rituálov, že sa nič nemení, proste vie čo príde a čo má čakať. Môžeš sa na to spýtať doktora ale neviem či by ti bude vedieť nejako poradiť, proste každý sme nejaký no. Čo ma ale zarazilo, že aj keď toto majú s ním každý deň tak ti o tom povedali až teraz