Strach z ľudí u dcérky. Čo s tým?
Baby poradte mi prosím , už asi 2 mesiac bojujeme so strachom z ľudí našej malej 22 mesačnej dcerky.
Proste sa každého cudzieho strašne bojí ☹ , a pritom sme každý deň vonku , každý deň ideme do obchodu , čiže s ľudmi je stále v kontakte , ešte hypersiete ok , ale menšie obchody , ani do nich nevojde , hodí sa o zem , začne plakať a hovorí že sa bojí , a keď sa opýtam koho , tak poviem tety alebo uja ,proste koho tam vidí , ozvať sa ku nej nesmie nikto , a vo výťahu , hruuza , normálne vreští od strachu ak niekto s nami ide . Nikdy sme ju nestrašili , že niekto príde a vezme ju , nikto jej nikdy ani cudzí neublížil ani nenastrašil , ja neviem som zúfala , návštevy , obchody to je des pre mna ☹ Klincom všetkého bola včera návšteva , náš známy ktorého ešte nevidela 2 hodiny !!!!!!!!!!! plakala že sa bojí .
Zatial je to to isté celé 2 mesiace o tom istom , len proste neviem kde sa stala chyba ?
deti sa velmi menia, ty si chybu neurobila ziadnu. teraz treba premyslat nad najlepsim riesenim, treba pozerat dopredu... mozno ten psycholog nie je zla volba. alebo rady od mamiciek, ktore tym presli. urcite sem vela mamiciek prispeje... myslim na vas a prajem vela stastia a rychle vyriesenie problemu 🙂
....nazor odbornika.....strax z ludi a z cudzieho prostredia......
...obdobny problem ako mas ty...ludkasasa 😉
expertka a ako ten problém riešiš ?????????????
Ahoj ludkasasa - prečítala som si tvoj problém a ako keby som čítala o mojej princezničke ☹
U nás je problém s väčším davom ľudí. napr v obchode, kde sú tý ľudia roztrúsený - to jej nevadí, ale keď sa napr.v detskom kútiku stretne viac detí tak už je zle - drží sa ma ako kliešť. A to nás od septembra čaká škôlka 😒
ahojte ja somotvorila davnejšie temu:boji sa vaše dieťa? a tam vlstne je aj tento problem,mala sa aj ludi boji-momentalne len ludi,alebo velkeho auta ked sa vyruti,vraj to je normalne a prejdete to.Doležite ked sa boji,nesmieš ju davať od seba ,aby nemala pocit beznadeje.Napr,ked k nam niekto pride prihovori sa malej,ona povie eeeodvrati hlavu a krčovito sa ma drži,dam navšteve pokyn!aby ju nechali na pokoji a nie tie blbe reči,neboj sa podkumne a su taky čo ju doslova nasilu chcu zobrať-tym riadne nadam!Musia počakť kym mala sama sa osmely a pozre sa na nich.Po chvili im venuje aj par slov-no bez telesneho kontakru!to si vyžaduje dlhši čas.Hoci sa boji a drži sama,tak jednym očkom sa chce kuknuť no boji sa?hnusisa jej to,to vie len ona sama 😉 Mali sme taketo obdobie na ludo od 3-8 mes sa bala aj dedka,ktory to ťažko znašal-prešlo to a su naj.kamoši.teraz ma 18 mes a vratilo sa to,no už viem snou pracovať,lebo aj sama povie čo sa jej nepači a načo potrebuje čas.Ked sme sa obratili na dr.vysmiala nas 😖 takže asi tak.Zasada nikdy ju nedavaj z ruky ked vidiš že sa velmi boji-musiš ju pevne stiskať,to som vyčitala v člankoch o takychto problemoch 😉
toto presne robím aj ja stískam ju silno ku sebe a vkuse jej vysvetlujem že sa nemusí báť že to sú dobrý ludia a že ani ja sa nebojím , no zatiaľ nezaberá 😒
neboj to prejde,chce to len čas.sarka ma krstnych v prahe a chodia tak raz za 1-1.5 mes,strašne su nešťastny lebo ju nemožu vystiskať akoby chceli,dojdu v piatok a nedelu odchadzaju.Prvy den sa už možu na ňu kuknuť,po hodine prihovoriť,na druhy den hrať,len žiaden telesny kontakt a ked odchadzaju tak potom ich chce ,takže jeto dosť stresujuce,ale toleruju to -nasilu to nejde.Už si robia srandu:pozor ideme kuknuť male zvieratko 😀
ludkasasa,neuvazovala si nad navstevou detskeho psychologa? poradil by vam....spytaj sa vasej pediatricky, aby sa to nezhorsovalo 😒