Mam taky zvlastny problem, uz chcem napisat davnejsie, lebo ma to trapi. Ide totiz o mojich rodicov. Oni by najradsej boli s nasim malym kazdy den. Byvame na jednom sidlisku, otec je na invalidnom dochodku a jeho predstavy boli, ze bude kazdy den s nami. A moja mama detto, kazdy den po praci by ho chcela vidiet. Uz tam ani nemam chut chodit, k nam ich zamerne volam malokedy, radsej idem s nimi spolu von, snazim sa dodrziavat, ze maleho vidia 2x v tyzdni, inak to obmedzujem. Tiez mame svoj zivot, mam rodicov rada, ale tento psycho teror, kazdodenne telefonaty, ked nie kedy pridem, tak co mam maly nove (no co asi po 6hodinach??), kedy uz pojdem do prace - aj ked som im dorazne vysvetlila, ze az po 3 rokoch a ze ho varovat nemusia, ze pojde do skolky, tak na mna pozerali, ako na strelenu. Teraz cakame 2. babatko, tesime sa na neho velmi, no nasim som to este nepovedala, normalne mam z toho stres, uz som uvazovala aj o stahovani do inej casti BA. Som nenormalna ja alebo oni? 😖
no ja mam svokrovcov o 4 posch. pod nami...a nasich cez ulicu...nasi su u nas kazdy den...a ak nepridu, tak mi to uz chyba...a detom tiez...je sice pravda, ze pridu naozaj len na chvilku, na kafco ale mne to vyhovuje...aspon nie su sami ...ale vzdy sa vopred dohodneme, ci to vyhovuje nam ale aj im...a ak ma niekto nejaky plan, nic sa nedeje...
asi by bolo dobre im to pri kavicke vysvetlit, ze to zvladas sama, ze si tak dobra mama ako je ona...a ak chcu prist, dvere su otvorene, ale bola by si rada, keby sa vopred ozvali aby si sa im mohla venovat... 😉
ja mam opacny problem. Mne je samej s malym dlho a dost casto chodim ja k mame. Aspon mi ujde cas a maly sa zabavi. Cez leto je to ine , to sme vonku, ale co viem robit s malym doma cez zimu. Vonku chvilku vydrzime, ale od leta sme zvyknuty flakat sa aj tri hod. Doma neobsedime. On, ked je dlho na jednom mieste, tak zacne byt nervozny. Ked ma mama poobednu, tak sa idem zblaznit, vzdy ju nahovorim, aby aspon raz do tyzdna prisla ona knam do obeda. Maly je strasne stastny ked niekdo knam pride. Cez vikend chodime k svokrovcom. Takze ja terorizujem babky, nie oni mna.
fifinna no u nás to bolo o tom,že dosť často som tam s malým chodila,čo mi aj vyhovovalo,ale postupom času som si neako zvykla že som sama a je to fajn 🙂 ale tiež keď s našimi jeden deň nevolám tak hneď vytáčam ich číslo 😀 ibaže som mala asi poct,že som kontrolovaná alebo tak neako ale už je to v pohode 😵
ahojte, moj maly ma 6 tyzdnov a odkedy sa narodil, ja proste neznasam svojho svokra... uz som vcera nad tym premyslala, ci je to vobec normalne, ako mi vadi jeho spravanie.. furt by ho vlacil, maly sa v jeho rukach naklana hore dole, ked sme u nich, nenecha ma poriadne ho ani nakrmit, lebo ho musi stale drzat on, jeho reci o tom, ze stary otec toto, stary otec hento... a co vsetko ho nauci ma vedia uplne tak vytocit, ze je to uz na mne asi vidiet... je to jeho prve vnuca, takze ho trolinku mozno aj chapem, ale naozaj mi to nesmierne vadi a mal by si uvedomit, ze je to moje dieta, nie jeho... alebo si myslite, ze len prehanam? 😒
marianak, to je úplne normálna reakcia. s príchodom detí sa vzťah s rodičmi a svokrovcami vždy skomplikuje. 😉
ja nebránim deťom, aby sa stýkali so starkími, tak často ako sa to da a ko chcu
ved nevieš, ako dlho to bude možné 😔
ale treba si určiť aj pravidla, ake zaobchádzanie je neželatelné (navlačanie na rkách, rozmaznávanie, priliš vela darčekov) proste stanoviť isté hranice
ale nezakazovala by som styk so starkími, lebo potom trpia všetky 3 generácie 😉
my sme bývali so svokrovcami pokým malá nemala 4,5 mesiaca a tiež mi sem tam niečo liezlo na nervy. Ale baby keď svokrovcom alebo rodičom nepoviete čo Vám vadí, tak sa nečudujte že to robia, však oni tiež nevedia čítať myšlienky. Ja som im hneď povedala, že si neprajem aby malú rozvlakovali na rukách a podobne... A oni to rešpektovali. Teraz tam už rok nebývame, chodíme k svokrovcom i k našim raz týždenne a môžem povedať že na tú návštevu sa veľmi tešíme. Ale myslím že raz za týždeň je tak akurát 🙂
no u nas je to asi takto - moji rodicia obaja robia a chodia minimalne raz za tyzden,mucova mama /otca uz nema-skoda/ "chodi" 1x do roka!!muca to mrzi,ue nema zaujem o prveho vnuka,mne uz je to jedno,tolkokrat som ju volala,ze uz nech radsej ani nechodi.... 😒
bibula, to ako moja svokra, my sme tam nešli rok (čo som sa naštvala, že tam furt behame a oni k nam ani vo sviatok!) a NEPRIŠLA 😕 za cely ten čas ani raz
naši k nam pridu skoro denne ... sice byvame v 1 dome, takže to maju na skok
ale ked decka 1 den nevidia, už si chybaju 😀
dobru temu ste tu zacali... mna toto tiez poriadne zamestnava. V mojom pripade ide o moju svokru. Ma dve vnucata, vnucka ma 2 a pol roka a vnuk (moj syn) o rok menej. Ja som mala so svokrou fantasticky vztah, chodili sme spolu do mesta, na vystavy, na obed, na nakupy, telefonovali sme casto, takmer denne a vidali sme sa viac krat do tyzdna. Vnucka je u nej stale, o dovodoch nebudem pisat, dalo by sa povedat, ze ju vychovava. Ja mam vsak na vela veci uplne ine nazory ako ona, teda co sa deticiek tyka, takze bohuzial ja som uplne zredukovala navstevy, bolo obdobie, ked videla mojho maleho 1-2 x do mesiaca. Teraz tak zhruba 1x do tyzdna, ale iba u nas. U nej len tak, ze som tam aj ja. Neviem, co s tym. Na jednej strane ma to mrzi, lebo rada by som jej ho hocikedy nechala, a tiez aj do buducnosti nechcem ani malemu ani jej odopierat, aby sa videli, no na druhej strane jej nedoverujem, ze bude robit tak, ako ju poprosim. Bude robit to iste, ako aj s tou vnuckou. (napr. viem, ze svagrina nechce, aby mala dostala cokoladu, no a svokra jej v pohode da). to iba ako priklad. takze za mojim chrbtom by robila to iste. Ach jaj. Aj s manzelom sa kvoli tomu uz obcas pochytime ☹ A navyse, onedlho sa budeme stahovat a budeme so svokrou susedia. Neviem, co s tym. Poradte.
dadis, naši chceli stavať dvojdom, že jedna časť im a druhá nám, no som hneď zrušila, že tak to teda nie 😀 a dúfala som, že nebudú mať pozemok ani v tej istej dedine 😝 .
u teba, nedalo by sa, že ich z malým pošleš von a ty si budeš doma vegetiť?
k nam chodia stari rodicia dost malo, svokrovci mozno raz za rok, ale my tam chodime tak raz alebo 2x mesacne, no a s nasimi sme tak raz do tyzdna a to svokrovci byvaju 40km a moji rodicia 20km od nas takze sme v podstate pokope, len nejak nam to aj tak casovo nevychadza.
dadis niesi nenormalna. U nas bolo nieco podobne, ale len na zaciatku, mamina prisla bez ohlasenia, zavolala ze ci moze dojst a ja ze ano a ona nato tak otvor dvere som dole 😅 Ja ju milujem ale vsetko ma svoje hranice, a hlavne ja mam svoju rodinu a svoj zivot. Nemam problem ked sa ohlasi nech pride aj 4 krat do tyzdna ale chcem vediet kedy aby som sa mohla zariadit, popripade jej povedat ze teraz sa to nehodi. Ja jej zivot respektujem a preto by som bola rada kedy aj nasi rodicia respektovali nas "deti"...ale to sa asi v mojom pripade nikdy nestane, pretoze budem navzdy jej "mala" dcera co je podla mna dooooost smutne :-
dadis, uplne tvoje pocity chapem. Mam nieco podobne, s mamou byvame na jednom sidlisku a s nou v podstate denne. Samozrejme, ze to ma velmi vela vyhod, moze mi malu postrazit, pomoct mi, ale ... obcas som chcela ist kocikovat len sama alebo s kamoskou a mama si to nedala vysvetlit. Uz mi to riadne liezlo na nervy, kazdy den s nami von, kazdy den ku nam a medzitym telefonaty, ako sa ma kristinka 🙄 naznacovala som, slusne poprosila a efekt ziadny. Az mi raz praskli nervy a hoci to nie je pekne, na mamu som nakricala, pohadala sa s nou, ale odvtedy je pokoj. Nadalej sme casto spolu, casto chodime spolu von s malou, ale uz jej staci povedat, ze v ten den mam ine plany a pochopi to. Takze sa skus porozpravat s rodicmi, povedz im, ako sa citis a mozno pochopia 😉
asi keby ze som sama doma, tak uvitam spolocnost otca aj mamy viac, len my sme s manzelom doma obaja, skoro odkedy sa maly narodil. Prve tri mesiace som bola doma sama, ale ani vtedy som nemala tuzbu ich vidiet kazdy den, bud som sa stretla s kamaratkami,s ktorymi som sa mohla porozpravat na rovnaku temu, alebo som radsej isla sama. Otec mi po porode strasne vadil. On vzdy ked maly zaplakal, tak lamentoval, ake to mam s malym tazke, on je taky pesimisticko-depresivny typ 😒 . Niekedy idu s malym von aj sami, ale ja som rada, ked sa mozeme ist vyvetrat aj s manzelom a doma aj tak nemam co robit, vacsinou mam vzdy vsetko porobene, aj vdaka tomu, ze sme na to dvaja.
ahojte, ja mám podobný problém. Mám ročnú dcérku a bývame s mojimi svokrovcami síce v oddelených domácnostiach ale v jednom dvore. A sú u nás každý, každučký deň už celučičky rok. Každy deň, niekedy pol hodinku, inokedy hodinku. Snažila som sa im to naznačiť tým, že keď prišli bola som nahnevaná, ale žiadny výsledok sa nedostavil. A teraz to všetko prasklo, manžel sa so mnou nebaví, že čo to robím, prečo som stále nahnevaná tak som mu to všetko vysvetlila,ale nepochopil ma. Všetko sa obrátilo proti mne, ževraj stary rodicia ju chcu vidiet kazdy den a ked nemozu chodit k nam bude im malu nosit. Ale preco? Preco ju musi vidiet kazdy den, ved to nie je ich dcera. Ja som jej matka, ja mam s nou byt kazdy den. Neviem ako to mam vyriesit. Je to stale to iste a vsetci su proti mne.
@sophia2 skoro ako u nás 😖 vysvetľovala som to mm, aby im niečo povedal hneď od začiatku si treba určiť nejaké hranice, ale nechcel nepríjemnosti s rodičmi, chápem to, ale ja som z nich už bola na nervy. Oni si prišli kedy chceli, otvorili si dvere a "sme tu". Mňa išlo roztrhať od jedu, no nerobili to, pokiaľ sme nemali dieťa!!!! Ja neviem, čo sa im stalo, že zrazu ostali takí. Aj ich radosť chápem, ale sebecky išli za tým, čo chceli oni a na mňa/nás vôôôôôôbec nepozerali. Raz, keď som kojila ( pre mňa to bola mimoriadne intímna chvíľa, takže bolo neprijateľné, aby niekto cudzí bol pri tom!!!!) sa dovalili, ledva som ušla do inej izby! A to bola posledná kvapka mojej trpezlivosti. U nich som im povedala jasne a narovinu, podľa mňa slušne, že si to neželám, aby neohlásene prichádzali, kedy si oni zmyslia. A bol problém ako brno!!!!Plač, vyčítky, urazení a dotknutí. Ja som povedala, že som im nič zlé neurobila, nemienim sa ospravedlňovať, nevyhodila som ich, môžu ku nám chodiť, ale musia sa dopredu ozvať. Teraz zavolajú, ale je to hlboko pod ich úroveň, aby sa oni nám doprosovali, či ich láskavo prijmeme. Nikdy sa to nevyrieši, vzťahy sa vzdialili. Oni majú svoj názor a skúsenosť, ja tiež, ale keďže ide o moje dieťa a moju domácnosť, tak to "musia" akceptovať. A svokra by mi malého najradšej zobrala, len aby som si niečo porobila, niekam išla, ale neviem, čo by sa musela stať, aby som jej ho dala!!!Ja som nechcela dieťa na to, aby som ho potom niekomu nechávala, požičiavala, aby si vyplnil voľný deň.
🙂 Svoookry,vecny problem 🙂 Je to s nimi strasne.Ja som nasim v pohode vysvetlila co ako co sa tyka navstev aj toho,ze si nezelam,aby hocicim krmili moje dietatko,ale svokra?! To je ine kafe! Som z nej uplne na nervy!!!Okrem toho,ani nema velmi vztah k detom:vobec sa s nasim malym nevie hrat a v kuse ma pripomienky typu:a Tvoja mamka este dnes s Tebou nebola vonku,noo,nestihla to?A Ty este si nepapal chlebik?To Tvoja mamka nevie,co Ti ma davat jest? /maly ma 6 mes. / a ja ZUURIM,zurim...je to nenormalne s tymi svokrami.Ale zial,ak im to nevysvetli ich syn /teda moj manzel/ tak sa to nikam nepohne:ja som jej to vysvetlovala aj pekne ,aj uz nastvane...nepomohlo.Ale niekedy mi z toho tecu nervy,neznasam to,tie pripomienky!A nikdy jej maleho nedavam,mozno 1 za tyzden na 10 min. 😀 Ako pise Jarunka111:nemam dietatko na to,aby som ho odkladala u nej! Aj tak o detoch vie velke kulove!!! Tak:zdar pevnym nervom vsetkym 🙂
tak u nas je to takto - moja mama je uz na dochodku a je u nas stale, vobec mi to neprekaze, akceptuje moje poziadavky na vychovu ci stravovanie, jasne ze obcas jej kupi nejaky ten jupik ci brumika, ale robi to naozaj zriedkavo a dava si pozor aby blbiny jedla az po hlavnom jedle, svokrovci pracuju takze by malu chceli vidiet aspon raz cez vikend len to je trosku kamen urazu lebo obcas si chceme uzit sami ako cela rodina, proste ja, manzel a nase dve deturence, nikto iny, tak nas caka tazky rozhovor s nimi ze sa to neda aby kazdy vikend mali vnucku u seba, pevne verim ze to pochopia
Ahojte kočky. My bývame v jednom činžáku s mojimi rodičmi. My na šiestom a oni na dvanáctom posch. Ja som veľmi spokojná. Obaja zatiaľ pracujú, ale , snažím sa k nim každý deň odbehnúť aspom na pol hoďku. Veľakrát si príde mamina pre malú 7 mesačnú vnučku a zoberre ju hore. Ja som veľmi rada, aspom si vtedy čosi porobím , alebo odýchnem. Viem, že jej nedajú hlúposti jesť, pretože, vždy prediskutujeme až jej chce dať niečo nové,. Dvôverujem im.
Ale so svokrov je to inak. Tá býva na dedine a chodíme tam asi raz za dva týždne. medzi tým prídu asi raz oni.Niežeby ju nechceli videť,ale mám pocit, že dúfajú, že si to vynahradia ,keď bude väčšia a toho sa veľmi bojím. Nechcem im ju dať bez toho aby som tam bola aj ja. Neverím, že by svokra dodržala moje zásady. Napríklad med na cumel , alebo jesť to čo oni.Už pri narodení malej mi to dokázala tým, že aj keď som vysslovene povedala, že nemienim dávať z fľašky s dudlom, aby sa mi malá neodstavila, ale alternatívne/ lyžička, striekačka, pohárik/ aj napriek tomu kým som spala a oddychovala, jej tak dala čajík. Oj ale som sa nadurdila. Videla to a chvýlu trvalo kým sa to upokojilo. Neviem čo bude, ked bude malá väčšia a bude chcieť ju manžel zobrať bezo mna. asi budú hádky. už sa na to pripravujem. Je to normálne so mnou?
ahojte, bohovská témička 🙂 ja mám svokrovcov každý deň u nás, a niekoľkokrát denne telefonujú, nevedia sa nabažiť vnučky a ja som z toho na nervy. Manželovi to tiež lezie na nervy, ale nechcem aby im niečo hovoril, lebu bude oheň na streche. No neviem ako dlho to vydržím, lebo keď manžel odíde do 24 hodinovej služby, tak je u mňa svokra dvakrát za deň min. po dve hodinky :( A čaká ma to aj v sobotu, a ja už teraz vymýšľam ako sa z toho vyvliecť.
@dadis
mna sice miestami "otravuje" pozornost svokrovcov, navstevy, telefonaty, ale osobne to beriem ako moj problem. pretoze vo finale som rada, ze sa o malu tak zaujimaju a snazime sa ju naucit na starych rodicov / mojich aj manzelovych rodicov / aby mala s kym ostat, ked budeme potrebovat
mm zacal chodit do zahranicia na sluzobky, ja chodim ako tehu do poradni a inac by som nemala s kym malu nechat, minule sme boli v divadle, a svokor hravo zvladol malu a aj zaspavanie, ked sme u nich, tak sa snazia ju uspat a donesu ju az nad ranom, ked sa zobudi a ja sa mozem kludnejsie vyspat / ked je pri mne, budim sa na to, ze jej vypadol cumlik, alebo ze cestuje po posteli a ja sa obavam ci nespadne a pod / a planujeme ju naucit aj na to, aby vydrzala u svokrovcov napr vikend, ked sa maly narodi, caka nas prestavba bytu a pomoze, ak sa o starsiu niekto na chvilu postara....
kopec mladych rodicov bud uz vlastnych rodicov nema, alebo nemaju dobre vztahy, kontakt, stari rodicia nejavia zaujem o deti a to je podla mna ovela horsie ako to, ze babka zavola kazdy den, co ma mala nove. kedysi v podstate deti vychovavali stari rodicia, predavali im zivotne skusenosti a mudrost a myslim si, ze tato spolocnost uz je prilis rozhyckana ... mali by sme si vazit lasku a zaujem starkych, lebo je to poklad, ktori nam sice kvoli nasmu pohodliu zvykne obcas prekazat, ale nic nikdy nie je ruzove a je lepsie taketo nematerialne poklady mat ako nemat 😉
/ moj citovy vylev sposobila tehu demencia a hormony 😉 /
@katka888 všetko čo si napísala je svätá pravda, ja si tiež hovorím, že ďakuj Bohu, že máš svokrovcov ktorí sú Ti ochotní vždy pomôcť, zbožňujú svoju vnučku a dali by jej aj modré z neba, ale tie denodenné návštevy a niekoľkohodinové telefonáty ma ničia. Na malinkú sme čakali päť rokov, tak si ju chceme konečne užiť ako rodičia.
@cukotka
chapem, mna tiez ubija 3x za 30 min vysvetlovat, rpeco male 8 mes dieta nemoze cokolad. kolac a o tyzden to opat vysvetlovat 3x za 30 min preco male 8 mes dieta nemoze cokolad. kolac , tiez mi ide na nerv, ked pocuj vetu: " a mamka ti nedala najest? a mamka ta bije? a mamka ti sanuje ? " aj ked je jasne, ze na to nie je ziaden dovod ale vraj je to len sranda / ale nie pre rocne dieta, ktore este nerozlisuje sarkazmus / , navsteva sice ohlasena ale stylom" som tu za rohom..." no na strane druhej si dam pomyselne vahy a stale mi vyjde, ze je lepsie, ak tu zaujem o malu je a tie "chyby co su ", to co mi vadi sa snazim aj pomocou mm minimalizovat...
ved si vezmime, ja ked si spomeniem na casy u starych rodicov tak to bola parada a lepsiu zenu ako moja babka planeta nenosila.... a kto vie, ci moja mama suhlasila so vsetkym co babka robila? no stari rodicia maju pre deti urcite caro.. preto si myslim, ze ak stari rodicia maju zaujem, treba im dat sancu... a ak nam nieco vadi, treba hladat riesenie, ale brat detom starkych v case ich detstva.... a niekedy / samozrejme nie vzdy /, len cisto z nasej pohodlnosti a jesitnosti a najma pokial ide o rozdielny nazor vo vychove, ktory sa da riesit.... to asi nie je pekne . ak sa da najst cesta, treba sa asi posnazit ju kvoli nasim detom najst
ja musim povedat, ze co sa tyka podavania stravy malemu, moja svokra ma respektuje viac ako moji rodicia.
...."som rada", že som tu našla kopec báb, ktoré majú rovnaké alebo podobné problémy, nie som sama. Mňa hnevá najviac to, teda je mi to ľúto, že moji rodičia nie sú s malou toľko ako svokrovci, áno viem, že bývame so svokrou takže to je normálne, ale aj tak. Vždy keď sme niekde spolu obidve rodiny, malá ide len za svokrou ako keby som tam ani ja nebola a to mi vadí, moja mamina je "odstrčená". A to je za to, ze su s nou každý deň. Porozprávala som sa o tom všetkom so svokrou, bola prekvapená, že hovorím, že nemusia s nou byt každý deń. Povedala, ze jej to nemôžem zakázat, ze ju chce vidiet, a že keď chcú aj moji rodičia môžu chodiť každý den.........dohodli sme sa tak ze mozu prist kazdy den, ale len na chvilku, uvidia ju, trosku s nou budu a hotovo, ved aj my chceme mat svoje sukromie a byt s nou. Nemam nic proti svokrovcom, pomahali nam a pomahaju ako aj nasi, ale odtial potial. Uvidime ako to bude dalej, a ci to bude takto fungovat, drzte nam palce.
@katka888 sranda 🙂 teraz mam na to rovnaky nazor, ako ty...tiez ked potrebujem k lekarovi, alebo nieco vybavit, tak mensiu dam "dedovi" a on to zvladne...a tiez sa tesim z toho, ze maju nase deti radi..jaaaj to co som pisala, bolo este ked som bola tehotna a asi teda poznas, ze vplyvom tehotenskych hormonov, su tie pocity vselijake 🙂)
ahoj dadis 🙂 u nás to bolo niečo podobné i keď moji rodičia obaja pracujú.ale mamka by bola pristala aby som tam s drobcom trávila všetok čas keď bola doma.zo začiatku kým bol Maťko maličký až tak mi to neprekážalo,brala som to že je to ich prvé vnúča tak sa chcú sním pomojkať.ale časom,keď som si chcela spraviť plán sama tak to boli horory 😠 nakoniec som radikálne vysvetlila,že moja domácnosť je u mňa a oni sú starí rodičia,že mi nevadí keď tam prídem a starajú sa o nás ale odtiaľ-potiaľ.ale priznám sa nebolo to jednoduché,síce už ich navštevujem len keď sa mne chce,ale telefonáty sú na dennom poriadku.niekedy rozmýšľam jak bolo dobre bez mobilov 😀 vaši majú malého tiež prvé vnúča? 😕 a niesi nenormálna 😉