Stará sa vám niekto do toho, ako vychovávate deti?

nie, po mojom dietati kricime my velmi vynimocne a nevidim dovod, aby po nom krical ktokolvek iny (ak sa teda prave neplanuje hodit z mosta alebo pod auto) a kedze my bitku neuznavame a nepraktizujeme, tak toto v ziadnom pripade (ani po zadku, ani po ruke, ani nijako)

co sa tyka dobrosrdecnych rad a ako to bolo kedysi, to beriem ako rodinny folklor, toto ujde aj mame aj svokre ale je to v zdravej miere, takze neriesim, pripadne si necham poradit, ak dava zmysel

a teda surodenci, svagrovia/ine by si to nikdy nedovolili, tam ani len tie komentare nepadaji

rodina ma pozna a vie, ze som celkom razny typ, ktory otvorene komunikuje co je ok a co nie a vo veciach vychovy sme s manzelom celkom zladeni, takze obe rodiny respektuju co chceme/nechceme, zaroven ale praktizujeme vychovu a nie anarchiu, takze to nase dieta si "upraceme" sami

Ak budem mať návštevu s dieťaťom a to sa nebude vedieť vpratať do kože a mamička tam bude len sedieť a priblblo sa usmievať a nič nespraví, tak veru zakročím. A ak sa ctenej návšteve nepáči, tak sa môžu rovno spakovať a ísť. Nie som povinná trpieť nevychované dieťa v mojom dome a nechať si skákať po hlave, lebo dnes je to moderné.
Takže ak si budeš vlastné dieťa sama haltovať, nebude mať nikto iný potrebu ho vychovávať za teba. Ak ho necháš na starosti niekomu inému, tak potom rešpektuj ich prístup.

vsetci sa staraju..
ak niekomu vadi, ze tvoje dieta 'vyvadza', je samozrejme, ze to bude nejak riesit, nikto nie je povinny znasat chovanie kohokolvek, ktore mu vadi.. takze na to tam si, aby si svoje deti usmernila, nech sa nechovaju, ako druhym vadi.. resp. ak ich nechces obmedzovat, tak s nimi nechod k takym ludom, ktorym vsetko vadi.. aspon tak som to robila ja.. nedokazala by som ocakavat, ze kazdy bude moje deti vo vsetkom respektovat, lebo sa 'nema starat'

Ked bol maly tak hej ale povedali sme si svoje , asi 2x boli take vyhrotene situacie . Teraz uz par rokov nie

Nevyžiadane rady sú stále, mama, svorka aj babka vedia všetko najlepšie ale nikto po dieťati nekriči a už vôbec ho nebije nevidím na to dôvod a ani by si to nedovolili

Som babka.Nekričím,nebijem .Skôr ich rodičia po nich kričia,ak sa už inak nedá.Svoje si poviem,keďže tomu rozumiem,keď sú deti choré.Ak dajú na moje rady o.k.Ak nie,tiež sa nič nedeje,len sú dlhšie choré.Chvála Bohu zatiaľ nič vážne.

POkusy samozrejme boli, ale rodic som ja.

Úplne v pohode obe babky obaja dedkovia , strýkovia , teta , ak treba , zdvihnú na malú hlas , babka berie varechu ( ale len berie , aby ste na nás neposlali socialku nie že ju bije ). Len ukazuje ty ty ty . A moja dcéra musí rešpektovať aj ich , nie len mňa a tatina . A všetko perfektne funguje len za starými rodičmi sa ťahá . Ja neviem dnes niektoré mamičky “žiarila” aj keď sa im na dieťa človek v obchode usmeje 😊😀

Synovi sme nedávali po riti ani my rodičia a nie aby ho bil niekto iný. Jedno či príbuzní alebo ktokoľvek iný

Druha vec, že ak sa nevie spratať do kože a nie som tam ja alebo muž, tak jasne že zasiahne sestra či švagor alebo niekto dospelý
Akože zas to nie je makova panenka

Mnohí majú komentáre a vedia lepšie, ale je to moje / naše dieťa a názor druhých pre mňa nie je záväzný. Určite nenechám nikoho (ani príbuzného), aby mi prevychovával alebo bil dieťa. Pri takých ľuďoch, ktorí majú výrazne odlišné názory a nerešpektujú našu výchovu, nenechám dieťa bez môjho / nášho dozoru a všetky prípadné nezhody či odchýlky si teda vyrieši rodič s dieťaťom priamo.

Nie, nikto nemal komentáre, ale naše deti sa "vedeli spravat" TJ nevrieskali, neskakali po gauči, sedačkach, neobchytavali na návšteve všetko, a do reštaurácie sme ich brali keď už vedeli obsediet za stolom, alebo v detskom kútiku.

A kde si ty, ked tvoje deti na navsteve kricia a vyvadzaju? Tvoje deti sa nevedia na navsteve spravat. Teda asi sa nevedia spravat ani doma, ked kricia a vyvadzaju aj na navsteve

Vzdy som sa snazila, aby moje dieta neobtazovalo okolie, ci uz bolo unudene unavene hladne alebo chore, tym myslim, aj cakaren u lekara, niekedy ten pretlak praskol doma, ale tak ved chapeme sa, doma je miesto kde moze bezpecne dat von vsetko pekne aj nepekne, a zvlast ak sa vonku drzalo a doma to vyventilovalo, brali sme to v pohode a takto s detmi stale komunikujeme, ale dnes teda neviem, ci je to moderne, faktom je, ze len jediny raz mi dieta celkom vazne hystercilo vonku a doma je to folklor😂ale vazne, obcas nejaka dobre mienena rada padla a ak davala zmysel, skusila som, na druhej strane som mala pocit a dodnes mam, ze tie moje deti su celkom pouzitelne do sveta, kym boli mensie a sli k susedom ci babkam, jasne, ze na nich v priprade absolutne hlupeho napadu mohli aj skriknut, ci susedia, ci stari rodicia a dodnes mozu, su to pre nich blizke osoby tak ich vedia usmernit, nevrestia ani nebiju

Nestara, ale zas ja svoje deti riesim, ziadne take ze deti skacu vsetkym po hlave a ja mam v paži ako niektori dnesni rodicia. Aj ked boli malí, v restauracii sedeli na zadku, max kym prisla objednavka a bol tam kutik, mohli ist tam, ziadne vrieskanie a behanie. Aj male deti sa vedia spravat, ked ich to rodicia naucia…

Sestra na deti pokrici. Keď robili niečo nedobre, tiez som niekedy skrykla - trebar - okamzite sa prestaňte bit a dohodnite sa! Alebo som skrykla- ostaň na chodníku!
Raz sa stalo, že môj muž jej maleho vytahal za ucho. To som bola zaradená a čakala, ci sestra so svagrim povedia. Inak dedí jej môjho muža maju veľmi radi, aj s nimi blbol, kecal a tak. Ten malý mal vtedy asi 9 rokov.
Keď maly s placom sa vystavoval, mm povedal len - a povedz aj preco som ti to urobil.
Keď maly povedal prečo, jeho rodicia sa ho opýtali, či si to teda laskavo aj zapamätá do buducna a v zivote to už neurobí?!
Bolo to jediný krát za 9 rokov co sa stretávame. Deti neotlkaju, nie sú za nanasilie. Maly ublížil zvieraťu v zoo. Muz stal kúsok od neho a tak mu ukázal ake to je. Okrem toho vysvetlil, že to pre neho mohlo skončiť minimalne pohryzenim alebo zlomenou rukou.
Chlapec pochopil, inak je šikovný a chytrý, takže takú sprostost od neho nik nečakal.
A nie nedovolím byt ani hučanie pi svojich detoch iným. Stačí keď ja som nerna, nevyspata a obaja začnú plakať koli blbosti tak vybuchne. Potom ma to trápi a ospravedlnim sa, potuliek.
Už to je dosť blbé, ze nedokážem vzdy zachovať pokoj.
Aké aby tak robila rodina, s ktorou bývajú zriedka, tak to teda nie!
Nehovorím zvýšiť hlas keby treba. Ake vrieskat a bit neexist.

A teda mali sú dobrí, zlatí. Len starsi keď je unaveny, vie robiť zlobu, ze slávne mňa keď mu nespravím niečo po vôli. Vtedy keby to rodine urobi, tak môžu vyhresit, ze sa to nerobí.
Ale pokial by mali blbe poznámky, ze nemám ta rada keď plačeš alebo biješ, tak ich rýchlo zruším.

Úprimne raz by niekto zdvihol ruku na moje dieťa ver tomu že to by si ten dotyčný do smrti pamätal že to bola osudová chýba .ja sama moje dieťa nebijem neuznávam tento tým trestu moje dieťa má 3 roky a ešte ani raz nedostala umna tadiaľto cesta nejde ja ju proste ani vychovnou po zadku nebudem byť . Záleží prečo a čo kričí ak sa jedná Oto že dieťa robí niečo čo je nebezpečné alebo sa biju medzi sebou áno kricime a je jedno či kričím ja alebo moja teta starká ujo úplne proste tu sa neberie ohľad na to koho dieťa to je ja kričím po deťoch mojej teti keď robia niečo čo neje vhodne teda sa medzi sebou bijú a môžu tým ublížiť môjmu dieťaťu prípadne ich mladšiemu bratovi .
A nie ja si vychováme svoje dieťa ako už má ja a nech sa každý urazí buď sa odurazi alebo nech je urazny nezáujem ja si vychováme svoje dieťa ako chcem

@som_realistka tak to asi neboli deti, ked to nikdy nerobili. Ale neboj, oni sa neskor daju dokopy u psychologa.

Nenechavam druhych ludi vychovavat moje deti. Stari rodicia ich "hamuju", ked chytaju nieco, co mozu znicit/cim si ublizia, zvysok je v rezii nas ako rodicov.

Ked sme niekde s inymi rodinnymi prislusnikmi a nasi chlapci robia noeco zle a ja di to napriklad nevsimnem, napomenu ich, nemam s tym problem. Tak osto ked sme so svagrinou a jej detmi a robia nieco, co by nemali, napomeniem ich ja. Ale ak by po mojich detoch niekto krical alebo im dal na zadok, ohradila by som sa. Tak, ako som sa ohradila, ked sa robil na nas natlak, ze to nestaci vysvetlovat, ze to treba dat poriadne na zadok. Ohradila som sa ale slusne, pekne, poziadala, aby nam nekecali do vychovy, ze ani my nekecame im, ale druha strana sa na istu dobu urazila