Skríkla som na dcéru a tá sa počúrala od strachu

Zachvíľku ti tu začnú písať že nesmieš nikdy na dieťa kričať len vysvetľovať a vysvetľovať . Ale moj názor - my nie sme všemocne . A keď vravíš že mala záchvat hnevu a mohla na seba zhodiť preboha nejaký nábytok a ublížiť si , myslím , že skriknutie je naozaj to najmenej . Jasne že tá to zamrzí mna by to tiež . Ale možno to odvrátilo nejakú zlu vec , proste stihnes zakričať skôr ako dobehneš . Ja si myslím že občas zvýšiť hlas ak je to nutne , je naozaj potrebné . Neboj . Malinká traumu mat nebude nemaj ani ty . Ja mám dcérku o dosť mladšiu od tvojej a tiež viem zvýšiť hlas a vtedy spozornie a prestane . Neboj . Všetko je v poriadku si úžasná maminka.

Presne tak, zľakla si sa aby to na seba nezhodila a zareagovala si prudko, čo v tomto prípade mohlo byť zachraňujúce zdravie/život.

Stalo sa, chcela si odvratit nebezpecenstvo.

Pomoz jej to spracovat aby nemala traumu: porozpravaj sa s nou o tom:
- mamka na teba velmi kricala?
- zlakla si sa vsak?
- mamka sa bala aby ta neprivalil nabytok, preto velmi skrikla, aby si si neublizila
- nemozes toto tahat / na toto liezt / ... pretoze sa to moze takto prevratit / mozes spadnut a je to velmi nebezpecne, vies?
- nesmies to robit a mamka nebude kricat
- rozumies? Je to uz v poriadku? Objimeme sa? Chces sa potulit?

Z jedneho skriknutia v nebezpecenstve nebyva trauma. Moze si to sice pamatat cely zivot, ale to je ine ako trauma. Trauma z rodica byva zo sustavnej agresivity, z pravidelneho deptania, citoveho vydierania, z nepredvitatelneho spravania, z odmietania, chladu a podobne. Ja by som zakricala tiez. Prave na taketo situacie mam krik rezervovany - ked ide vbehnut do cesty alebo urobit nieco ine velmi nebezpecne, aby si to vsimol.

Kľud, sme len ľudia..ja by som ju od strachu a ľaku hádam aj zbila😁🙈

@nafka0483 preco ma o sebe hovorit v tretej osobe?

Neboj, ona pochopí, prečo si na ňu skríkla. Len jej to treba dodatočne pokojným hlasom vysvetliť. A nemohla sa pocikať už z toho jej záchvatu hnevu? Moje dieťa sa zvyklo pocikať v záchvate plaču, nemuselo sa ani zľaknúť.

@minka201 neviem, nikdy sa v hneve nepocikala , aj mi potom povedalam, že sa ma tak zľakla

hneď sme sa o tom porozprávali , stále sa mi ospravelňovala, ja som sa jej tiež ospravedlnila, bola potom v pohode, len mám riadne výčitky, že viem takto sa neovládnuť, až sa od ľaku počura
niekedy tak vybuchnem , že sa total neovládnem a zaziapem ako šialená

Stane sa to každému. Aspoň máš pripomienku zabezpečiť nábytok aby sa nedal prevrátiť. Keby to na seba zhodila mohlo sa stať niečo oveľa horšie ako pocikanie.

Možno skúsiť ozdraviť svoje traumy? Prenastavit svoje naučené vzorce. Naučiť sa zvládať svoj hnev, aby sa to mohlo naučiť aj dieťa zrkadlenim.
Každá mama občas buchne. Dôležité je sa z toho poučiť, ospravedlniť, prejsť situáciu znova a sľúbiť, že nabudúce to obe skusite lepšie. Mami sa nerodia s manuálom. Hlavná vec, že ťa to tráp. To je dobrý odrazový mostik k tomu, niečo s tým urobiť.

Treba sa s nou o tom porozpravat, oni uz to chapu. Moj sa ma aj spatne pyta, mamka, preco si trieskala dverami😀😀
Stane sa, no

To mi pripomina, ked som kojila maleho a do toho dcerka 3rocna spustila svoje, ze jej treba na zachod a trvala na tom, ze musim ist s nou, hovorim teraz nemozem, chod sama... ona zacala byt neprijemna, tak jej hovorim vies co, vycikaj sa pre mna za mna aj do gati. A ona sa do nich fakt vycikala 🤭 naschval. Toto je ina situacia, ale nerob si vycitky, kazda sme taka, ze nereagujeme vzdy pokojne, proste nie sme stroje

keď som bola dieťa mama ma tak zbila po zadku že som sa skryla za nábytok a plakala až kým som nazaspala...aj ja som už vybuchla na syna ...nie sme stroje, áno človeka to mrzí a má výčitky, ale treba to prehodnotiť, v hlave si spracovať niektoré veci, skúsiť riešiť veci kľudnejšie a všetko bude v pohode. Dcéra vie že ju ľúbiš, proste si sa zľakla a ona tiež 🙂

Ospravedln sa jej, tak sa naučí, že je v poriadku robiť chyby. Povedz, že nie je správne kričať, ma nárok poznať maminkine pocity a ty tie jej, naučíš ju to.

Toto je 100% tvoja chyba ze nemate nabytok zabezpeny tak aby ho dieta nemohlo na seba zhodit. Nemozes sa hnevat na malinke dieta ze sa nekontroluje a zavesi sa na nabytok. A nemozes ocakavat ze jej staci povedat, alebo na nu nakricat a uz sa na ten nabytok nezavesi. Toto nevravim preto aby som ta zdeptala, ale ako vysvetlenie ze ty si sa nehnevala na nu, ale na seba. Hnevala si sa ze si dovolila aby sa dostala do takejto nebezpecnej situacie. Mam to presne take iste. Vzdy ked sa hnevam na seba, su tie vybuchy zlosti najvacsie.
Prvu vec zajta urobte ze prichytite vsetko nabytok o stenu a ak sa neda, vyhodite ho. Citala som tu prispevok kde mamicka opisovala ako male dieta stiahlo na seba komodu a umrela.
Potom sa dcere ospravedln. Ako pise @julish, dieta pochopi ze aj ty robis chyby a dokazes sa za ne ospravedlnit.
Hlavne sa nenechaj presvedcit radami co ti vravia ze to je v poriadku a ze sa to stane kazdemu. Vnutorny hlas ti vravi ze to v poriadku nie je a tak ho neumlc, ale naopak nasleduj a hladaj sposoby ako tie vybuchy zmiernit, ak uz nie odstarnit.
Mam taky isty problem a tiez kricim a tiez ma to trapi a tiez s tym bojujem. Casom som sa naucila ovladat ale este stale je tam prilis vela kriku. Moj 4 rocny sa sice nepocikal, ale mi povedal ze sa ma boji ked kricim a ze vyzeram ako dinosaurus. Pre neho je dinosaurus najprisernejsie stvorenie na svete.
Nevychova radi techniku "Vyber z toho dieta". Tymto krokom ochranis dieta pred sramami na dusi, ktore mu sposobuju tvoje vybuchy. Je dolezite zobrat si na seba zodpovednost za SVOJE EMOCIE a za to ze sa nedokazes ovladat a vybuchnes. V obdobi kludu chod za dietatom a vysvetli mu ze tvoja scena je o tebe: “Ja som kricala ze Janka? A ty si sa bala, plakala a pocikala. Ospravedlnujem sa, je mi to luto. Nevedela som ako si s tym poradit a tak som zakricala. Ja som vlastne nekricala na teba, len som nevedela ako inac reagovat. Hnevam sa ze som ten nabytok nezabezpecila. Urobila som chybu a zlakla som sa ake hrozne nasledky to mohlo mat. Ty za to nemozes, prepac. Ja to nabuduce urobim inac”.
Ak na nieco prides ako riesit svoj hnev, daj mi vediet prosim.

@tehulka2011 Nemusi o sebe hovorit v tretej osobe, ale deti do isteho veku nerozlisuju a nevedia dobre identifikovat co je to "ja" a "ty". Aj o sebe hovoria v tretej osobe. Tak je to pre nich zrozumitelnejsie. Ak pre autorkinu dceru nie, a chape prvu a druhu osobu, tak to samozrejme povie tak.