Skoro 3 ročná dcéra sa bojí detí aj dospelých

takyto defekt v spravani dietata vo vyvoji moze pramenit z rodinneho prostredia.

@sabinka21 môžem sa spýtať ako ste nakoniec vyriešili tento problém lebo ja mám teraz takýto problém s mojou trojročnou dcérkou a to má ísť v septembri do skolky uz som zúfalá 😒

Ahojte baby mám uz asi pól roka problém s mojou dcérkou ktorá sa strašne boji nových ľudí deti aj prostredia ani na návštevu nemôže s ňou ísť ked to tam nepozná chce sa hrať len s tými deťmi ktoré pozná uz som z toho zúfalá mali ste niekto takýto problém mám s ňou ísť k psychológovi nakoľko v septembri by mali nastúpiť do skolky

moze ist o to ze tvoja mala ma vo svojom veku vyssiu inteligenciu a vela veci berie inak nez ostatne deti....moj synovec mal podobny problem, skus navstivit detskeho psychologa...tam jej zmeraju IQ, bude to asi tazke ale lekarka urcite bude vediet ako k nej pristupovat aby s nou spolupracovala...ty sa musis tiez snazit lebo ak ma strach vysetrenie bude narocne...potom vas poslu aj na usne vysetrenie sluchu...moj synovec sa tiez bal silnych zvukov....nasledne bude pohovor a zvolia vam terapiu, ktora spociva v hre...najskor sa budes sama s nou hrat a lekarka vas bude pri hre pozorovat, neskor sa zapoji aj ona a vsetko ti poriadne vysvetli...aj z obycajnej hry sa da posudit kde je problem...a ozaj ma tvoja mala aj problem s recou alebo nie? lebo vacsina tychto deti ma problem aj s recou. vela stastia 😉

@moonlightka nie žiadny problém s rečou ani silných zvukov sa nebojí len ľudí deti a nového prostredia

@adrianal ahoj...ja tiež akurát hľadám takúto tému..malá má ísť tiež v septembri do škôlky a ja už začínam mať z toho riadne nervy...je mi zle a do plaču , len čo si na to zmyslím ☹
Malá je veľmi bojazlivá minimálne od roka...iné deti sa k nej nemôže ani priblížiť, nedajbože sa jej niektoré dotkne, to už reve akoby ju z kože drali ☹... keď bola malinká, tak som sa nemohla stretávať ani s inými mamičkami, bo stačilo, keď išli s kočíkom vedľa nás a malá už plakala...je na seba príšerne háklivá...nikto sa jej nemôže zasmiať, podpichnúť, urobiť si srandu...dokonca ešte aj keď jej poviem aká je pekná, tak sa urazí...som si myslela, že sa to aspoň trošku zmení keď bude mať súrodenca ☹ ale nič z toho...každý deň riešim len jej lakomosť, háklivosť, vreskot, piskot, keď sa k nej malý priblíži a chce jej niečo zobrať. Samozrejme, že sa vedia spolu aj jašiť, vtedy niet šťastnejšej osoby ako som ja, čo sa nad nimi rozplývam 🙂
Inak je veľmi šikovná...vedela skoro rozprávať, vie pekne kresliť, vyfarbovať, rýchlo sa učí básničky, pesničky, keď ideme von, tak si vždy zopakuje, že vonku musí pozdraviť, pustiť iné detičky na hojdačku, že nebude plakať, ale vonku už len skutek utek....tá jej bojazlivosť a háklivosť ma už privádzajú do šialenstva...Na cudzích dospelých si tiež veľmi dlho zvyká, no keď si získajú jej dôveru, tak sa jej už nezbavia 😀.

Mamičky čo máte takéto detičky...ako vyzeral nástup do škôlky? Ako dlho im trvalo, než si zvykli? Ja sa bojím, že to nezvládnem ☹

@moonlightka myslíš, že by sme mali ísť s malou psychológovi ešte pred nástupom do škôlky? Strašne sa bojím, že si tam s ňou nebudú vedieť dať rady...

@alca85 ahoj ja som s tým zatial začala trosku bojovať chodíme každý den na tri hodiny do hracieho centra sa hrať medzi deti dnes sme boli treti krát a konečne to začína prinášať vysledky dnes sa uz pekne sama išla hrať medzi deti a dúfam že do skolky to prekoname i ked jej hovorím že pôjde do skolky ona stále hovorí že nepojde našťastie strach z deti začíname prekonávať snáď za ten mesiac to zvládneme 🙂

@adrianal tiež sme s ňou chceli chodiť do hracieho centra, ale ja sa cez týždeň do mesta nedostanem a na dedine nič také nemáme ☹ ...moja práveže hovorí, že do škôlky pôjde, aj že sa bude hrať s detičkami a že nebude plakať a aj jej hovorím, že ja tam nebudem....nijak neprotestuje....len neviem či celkom chápe čo jej vlastne hovorím......ale asi, nie 😒

@alca85 Tak môj syn bol presne takýto! Od bábätka nemal rád ľudí, veľké davy, deti.....Na každého reval ako zmyslov zbavený aj na dedka, babku. Trvalo nám to skoro 2 roky kým akceptoval aspoň ľudí z našej rodiny a blízkych priateľov.! S ostatnými mal problém cca do 5 a pol roka. Velmi dlho si zvykal na každú zmenu. Nikto k nemu nesmel, nikto nemohol prísť k nám na návštevu a ani my sme nemohli chodiť po návštevách.Katastrofa to bola. ☹
Nástup do škôlky bol hrozný, ....reval celý prvý týždeň(ale nie celý deň, na moje prekvapenie). Asi tak 5-krát do dňa vždy ked si na mňa zmyslel. Potom plakal už len 1-2-krát do dňa-toto trvalo skoro do polky októbra. Potom plakal len ráno, ale ale už nie každý deň. Možno ťa sklamem ale náš syn si zvykol na škôlku až po 2 rokoch čo tam chodil.A nástup do školy bol takisto bolestivý. Plač, kňučanie a prehováranie skoro každé ráno! Napriek tomu mal samé 1 na vysvedčení. Začali sme navštevovať psychologičku a teraz aj psychiatričku. Má vrodenú precitlivelosť, detskú neurózu-jednoducho sa tak narodil.Bez jej pomoci by to v budúcnosti dopadlo zle, teraz s nami pracujú a je to úžasné ako sa syn mení! Takže by som ti doporučila ísť na psychológiu, nič tým totiž nemôžeš stratiť, len získať. Nám dávajú super rady a pomáhajú. 🙂

@pavlikova no presne, tie návštevy 😒 vždy všetko prerevala (a potom som doma zo zúfalstva už revala ja), len vždy keď sme už na odchode tak sa otočí o 180°C a všetkým s radosťou kríčí ahoj a dovidenia 😀 😅 takisto aj návštevy u nás....ale posledný rok to už nie je také hrozné...vždy asi tak po hodine sa osmelí a už aj komunikuje...vždy keď niekam ideme, alebo k nám má niekto prísť, tak jej o tom musím dopredu rozprávať a vysvetlovať a pripraviť ju psychicky na návštevu (hlavne ak k nám majú prísť deti). Už nemá problém ak ju chvíľu susedia zavarujú...so starými rodičmi problém nikdy nemala...u mojich rodičov vydrží bezomňa v pohode aj 2 noci. Na dospelých si ľahšie zvyká...v škôlke bude dôležité aby si učiteľky získali jej dôveru, len potom sa asi od nich nepohne 😒 ... s deťmi to bude veľmi ťažké...

Psychológa ti odporučili v škôlke? Ako ho v škôlke brali učiteľky? Neradili odložiť nástup?

a najlepšie, že syn je pravý opak...ten je až extrémne spoločenský 😀 😀 ..tuším dám radšej do škôlky jeho 😀

@pavlikova aj moja mala bola a obcas je takato.Od narodenia velmi podrazdena,problemy so spankom,strach z ludi,zo zvukov,precitlivelost,separacna uzkost,zmeny nalad.Skusala som homeo,bachove kvapky,etericke oleje,caje na ukludnenie.Uz som to proste nezvladala a zasla za neurologom.Prinutilo ma ktomu to,ze mala sa zacala bat az fobicky mojich rodicov,ktorych milovala.Vonku na ulici sa zakryvala pred ludmi,ktory nam isli oproti,To som si povedala,ze dost a aspon sa opytam neurologa,co mi poradi.Vraj ma mala od narodenia podrazdenu nervovu sustavu a dala nam lieky.Bola som proti liekom,ale neurolog povedal,ze ked sa to teraz neda do poriadku,moze to mat neskor nasledky.Takze ked tak citam ze chodite k psychiatrovi,som rada ze to riesim teraz.A to ma maminy tu na MK skoro ukamenovali,ze snou idem k neurologovi.Lieky brala len mesiac,kupila som jej vitamina na nerv. sustavu a pouzivam levandulu na ukludnenie.Neviem fakt,cim to je,ale je teraz velmi kludna a neboji sa.Teda je hambliva,ale uz tak zdravo.Na ihrisku ide medzi deti a hra sa snimi,dokonca deti vyhladava.No bojim sa toho,ze to je len prechodne.Nebolo by to prvy raz.Hlavne ak pride zima,vtedy sa neda byt tolko medzi ludmi.Preto som aj dufala,ze pojde do skolky teraz,ale este mame plienku takze uvidime.

@lia09 My sme ako prvého tiež navštívili neurológa, ale u malého nenašiel žiaden neurologický problém. Tak nás odporučil do psychológ.poradne a odtiaľ nám doporučili psychiatriu. Dokonca sme absolvovali ušné, očné vyšetrenie...a veľa ďalších vyšetrení.Všade výsledky super!Žiaden problém nebol. Teraz sa už syn nebojí ničoho, len ako normálne dieťa ráno sem-tam šomre že sa mu nechce do školy ísť.Hlavne po prázdninách a víkende. A k psychiatričke budeme chodiť dlhšiu dobu,lebo neuróza sa dá len terapiou vyliečiť(a samozrejme antidepresívami v ťažkom stave-tomu sme sa chvalabohu vyhli!) Ale čo mňa potešilo, že ma doktorka pochválila, že som k nemu po celú dobu pristupovala správne, vychovávala ho správne....lebo inak by vraj jeho stav vyzeral omnoho horšie. Vraj má deti ktoré majú problém vyjsť zo svojej izby! Nie to ešte na ulicu! Neurotici majú totiž strach zo všetkého neznámeho a všetko veľmi rýchlo vzdávajú. A vďaka doktorke náš bojazlivý syn jazdí na kolobežke a bycikli, vie plávať,zvládne výlet bez nás len s babkou a dedkom, dokonca školský výlet....a to dokázala s ním za 1 rok! 🙂

@pavlikova a teraz vlastne berie lieky,ci ma akusi psychoterapiu?

@alca85 Naša lekárka povedala, že sa jej nezdá ako precitlivelo reaguje, aby sme zašli na neurológiu. Ale u malého nenašiel žiaden neurologický problém. Tak nás odporučil do psychológ.poradne a odtiaľ nám doporučili psychiatriu. Dokonca sme medzitým absolvovali ušné, očné vyšetrenie...a veľa ďalších vyšetrení-všetky boli v poriadku, až môj muž hovoril vidíš veď nemá žiaden problém! Nakoniec diagnóza detská neuróza. Aj na internete som potom o tom čítala veľa článkov a povedala som si "To je o mojom synovi!" Sedelo to na neho skoro všetko!
Nástup do škôlky nám neradili posunúť. Asi cca v Marci sme začali chodiť tak 2-3-krát do týždňa na 1hodinku sa pohrať s deťmi, ked boli vonku na dvore. Alebo sme s nimi jednoducho išli na prechádzku. Samozrejme po celú dobu som tam s ním bola ja. Ale za ten čas sa oboznámil s ďeťmi a aj učiteľkami a s tým ako to asi funguje v škôlke. Ale stále nerozumel tomu že raz tam bude bezomňa! Potom v júni som ho skúšala tam nechať samého a ja som odišla. Vydržal tak pol hodiny a potom spustil rev(ja som bola zatiaľ niekde na blízku v dedine). Učiteľky boli super! Po celú dobu veľmi trpezlivé a mali ho veľmi radi, lebo bol veľmi dobrý chlapček. Posledný rok v škôlke bol veľmi starostlivý k ostatným menším deťom a veľa pomáhal.A doteraz je takým pojítkom celého kolektívu. Deti ho majú radi a on má veľa kamarátov. Ale jeho neuróza nám teraz robí problémy inde. Napr. všetko čo sa mu na prvý krát nepodarí, hned vzdá s tým že je hlúpy a nešikovný-pritom mu to nikto nikdy nepovedal! Alebo nechcel vôbec jazdiť na bicykli, kolobežke-vraj on sa to nikdy nenaučí. Jednoducho všade hľadá chybu, všetko chce mať perfektné, všetko zneguje, je pesimista. A neznáša neúspech a ked sa mu niekto smeje. Vlastne vraj ak sa neuróza nelieči, deti potom páchajú samovraždy napr. pri maturitách lebo si vsugerujú že to nedokážu! Máme ale super doktorku a povedala že niekomu to trvá celý život a niekomu pár sedení u nej a je všetko OK. Uvidíme ako dlho to potrvá nám. Tešíme sa z každého úspechu, aj ked malého. A moje kamarátky tiež reagovali"že čo k psychiatrovi chodíte a načo?", ale vysvetlila som im to a sami vidia zmenu. 🙂

@lia09 Lieky neberie, len psychoterapiu cca raz za 2-3 mesiace. Vždy preberieme čo máme nové, s čím mal syn problémy, čo ho trápilo...Napr. veľmi nechcel ísť na školský výlet,bál sa! Už ste videli dieťa báť sa ísť na výlet? On sa bál a tak sme to s doktorkou prebrali, niečo mu povedala a zvládol to na1! S úsmevom prišiel domov, ešte aj darček nám kúpil.

@pavlikova fúú a ja som si myslela, že moja malá je extrém, no ale asi nie je....čítam o tej detskej neuróze, ale málo čo na ňu sedí......ach, kebyže mám niekde nablízku psychológa, čo by som k nemu išla, nech viem na čom sme ☹ a ako mám reagovať čo sa týka škôlky...či by tiež nebolo dobré také postupné začleňovanie do kolektívu ☹

@alca85 ja si myslim,ze to ona zvladne.Podla toho,co pises,ze aj u susedov vydrzi a na navsteve sa po hodine osmeli to bude v poriadku.S nasou sme boli raz na navsteve.Len co otvorili dvere,mala zacal vrieskat od strachu.A to nehovorim co bolo,ked sme vosli dnu.Cely cas stonala od strachu a nezliezla zo mna.Hlavu zaborila tak silno domna,ze sa cudujem ze dychala.Co sa tyka toho postupneho zaclenovania,tiez neviem co robit.Bola som presvedcena,ze na pol dna ju davat nebudem,ze hned pojde na cely den.No neviem ci by to nebol prenu moc velky sok tak premyslam aj ja nad pol dnom

@lia09 no to mi robila keď bola menšia, že sa rozplakala hneď vo dverách....teraz sa buď rozplače po chvíli, alebo sa prekoná...Najlepšie je, keď si ju nikto nevšíma a neprihovára sa jej......no snáď to u nej nebude až také zlé, aj keď jednoduché to tiež asi nebude...Uvidím 1. deň a potom sa poradím s učiteľkami... Škoda, že 1. deň nemôžu byť v škôlke aj rodičia, žeby to tam deťom poukazovali, pozoznamovali s ostatnými deťmi a postupne počas dňa by sa od detí vzdaľovali a pozorovali zdiaľky....Niečo také by som prijala 😝

@alca85 ahoj tak ako som písala začali sme na 2-3 hodiny chodiť do hracieho centra a po týždni konečne dnes mala išla sama pekne som ju tam odovzdala a o 1 hodinu som pre ňu prišla spravila som si za tedy nákup a mala sa pekne hra s deťmi dokonca nechce ísť domov predtým som tam vždy sedela a pozorovala ju a dokonca sa tam pýta a nazýva to že super škôlka tak dúfam že nástup v septembri zvládneme aj ked stále má rešpekt z nového ale toto zvládla bez problémov za týždeň a vy ste ako ?

@alca85 Moja 27 mesacna dcera je presne ako tvoja. S detmi mame obrovske problemy, stale iba plac a rev. Tiez som v koncoch a do skolky ju neprijali kvoli nedostatku miesta. Psychologicka odporucila odklad, vraj je velmi citliva.

@adrianal jééj, super, teším sa s tebou...tak to už je aký pokrok, keď si ju tam aj nechala, vau 🙂 🙂 snáď sa aj ja toho dočkám...tak verím že takto super zvládnete aj nástup do škôlky 😵
ja sa snažím keď sa dá, chodiť každý deň aspoň na ihrisko medzi deti...dnes už bol tiež pokrok...išla do pieskoviska, keď tam bolo aj druhé dieťa a nerozplakala sa, keď som od nej utiekla, aby som chytila FIlipka (teda ona sa rozbehla za mnou, ale pokrok je, že sa nerozplakala 😅 😝 ) 😀 😀 a dokonca odniesla tenisku jednému dievčatku, čo jej spadla, keď bola na takom lane 🙂 a ešte išla s dievčatkom aj na tú dlhú hojdačku 🙂 ...pre niekoho smiešne, ale ja som sa nenormálne tešila 😵

@nili keď môžem odporučiť, tak tiež choďte čo najviac medzi deti a nevzdať to ako som to urobila ja predtým...

@adrianal ako ste to zvládli? Natálka to zvládla bez plaču a mám pocit, že učiteľka sa jej dnes ani nezbaví 😅 Najradšej by som sa tam vrátila a pozorovala, že čo tam robí 😖

@alca85 aj my sme to zvládli na jednotku bez plaču mala sa pekne hrala my sme boli všetky deti len do desiatej hodiny tento týždeň je taky adaptačny a teším sa že ste to tak super zvládli aj vy 🙂

@adrianal sa máš, ja sa už neviem dočkať kedy pôjdem po ňu, už to asi od nedočkavosti nevydržím...zdá sa že naše deti sú silnejšie než sme si mysleli....no ešte uvidíme čo prinesú ďalšie dni 😒

@adrianal takže najdlhší deň v mojom živote máme za sebou :D Natálka vraj bola celé dopoludnie v plači veľmi vytrvalá, ešte aj zo spánku híkala, ale že potom už bola celkom ok. Len sa samozrejme ako som predpokladala od učiteliek ani nepohla, buď ju nosili na rukách, alebo sa ich stále držala. Jáj a to musel byť na nás pohľad, keď sme sa obe rozrevali (od šťastia) keď sme sa uvideli :D ...no ale tvrdí, že sa jej páčilo, a že zajtra pôjde opäť :o) tak uvidíme :o)