Situácie na ihriskách

aj ked doma nepouzivate fyzicke "nasilie" dieta sa s nim v okoli (skolka) stretne. treba ho skor ucit správne reagovat, neublizit spat ale nenechat si to. avsak u 2r je to normalna reakcia ze deti komunikuju telom nie len slovne. urcite by som nic neriesila zbytocne.

@pribinak ved prave, to ze dohovara tak mi prislo zbytocne riesit - ale syn na mna vzdy pozrie a caka co ja poviem/spravim. Chcem ho pripravit na skolku kedze od septembra tam nastupuje

@kacena4 "treba ho skor ucit spravne reagovat, neublizit spat ale nenechat si to" - ako je to spravne reagovat? povedat nieco (ked nerozprava) nema ako.. co teda ma spravit take dieta tomu druhemu ked nema ublizit naspat?
a co ak to dieta spravi 2x, a aj na druhy krat mu matka povie ze to nema robit Vobec neviem ako toto riesit ci odist alebo dohovorit tomu dietatu tiez - ako naucit to svoje aby primerane reagovalo a vlastne ako reagovat ked ta niekto buchne ..

Tak podľa mňa normálne správanie 2 ročných detí. Capnutie, naťahovanie sa o hračky, predbiehanie sa. Pri takých deťoch sa stále len vysvetľuje a vysvetľuje. Nepoviem, keby ho tam niekto mlátil a hryzol. Tvoj je asi prvý a jedináčik, doma sa okolo neho točite, tak nemá tú potrebu ísť si za svojim a asi je aj taká jemnejšia povaha. Čiže, tiež mu len vysvetli, že to tie deti nemyslia v zlom alebo zákerne. Môj dvojročný má aj kamoša a niekedy idú za ruky, papkajú si chrumky a o 5 minút sa capkajú lopatkami v pieskovisku😉

Povedz dieťati ze to druhe dieťa sa s ním hrať nechcelo... A keďže dieťa tiež zrejme nevie výprava je to do určitej miery obranná reakcia... Moje dieťa v dvoch rokoch bolo samotár a vždy mala strach zprikis aktívnych deti v jej veku aj keď teda ona nikoho necapala ani ju nikto necapal... Ale vyslovene bolo na nej vidno ze s a iných detí boji a keď nejaké aj prišlo ku nej a bolo viac hrrr tak sa rozplakala

Ak to dieťa opakuje aj druhýkrát a tvoj s tým nie je stotožnený a nevie reagovať, tak ho zober preč. Musíš to prispôsobiť dieťaťu a situácií. Môj by ho asi capol späť alebo by išiel preč sám. Ja vždy počkám ako sa to vyvrbí.

Podľa mňa to zbytočne prežívaš.

Ked na teba pozera, povedala by som len ze to druhe dieta je este tiez malicke a ucite sa spolu fungovat a mama mu uz vravi, ze sa to nema. Predpokladam, ze tiez cca rovako stare dieta ako tvoje?

Ja som prave ta na opacnej strane. 😁 Moj syn (2 roky) rovnako vyrasta v prostredi, kde je fyzicke nasielie tabu, ale on je zial tiez velmi akcny typ a ano, aj velmi temperamentne dieta, ktore ak sa mu nieco nepaci, tak to chce dat patricne najavo, zial zatial skor fyzicky, kedze to verbalne este uplne nejde. Sama mu tiez vysvetlujem, ze to nie je spravne, vzdy ho poslem aby sa ospravedlnil tomu dotycnemu dietatu a ja sama sa tiez ospravedlnim dietatu aj matke. Osobne si myslim, ze vysvetlenie je aj vo vasom pripade jedine riesenie, resp. u nas treba samzorejme obcas aj raznejsie zakrocit, ak neprestane beriem z ihriska, ci sa mu to paci alebo nie, hranice su dolezite.
Su to deti...kazde je ine, treba ich ale postupne pripravovat na samostatnost. Viacej, ako mu byt oporou a viest ho k spravnemu spravaniu a reagovaniu na rozne zivotne situacie (ano aj na tie neprijemne...) spravit nemozeme.

Ak mama dieťaťa zareaguje a patrične dieťa usmerní neviem kde je problém... Ten komentár s dnešnými deťmi prehodnoť narodila som sa pred viac než 30 rokmi a neboli sme lepší... A áno tiež sme to nemali dovolené...

Ano, jedinacik, jemnejsej povahy
@sense vacsinou to je to druhe dieta kto pride za tym mojim a chcu sa hrat no potom necakane buchne i ked moj nic nespravil len stal a pozoroval

@anna_anicka83 tiez cakam preto som chcela vediet ci dobre robim alebo je potrebne zasiahnut hned - ale nabuduce ho zoberiem prec ak bude treba nebudem cakat na treti "utok" dakujem

@deedol ano vacsinou su to vekovo rovnake deti. Niekedy sa mi tazko bere ze ine deti su natolko rozdielne (fyzicky akcnejsie) ked mam doma kludasa ktory by ani muche neublizi

@angeli121212 to je na magro toho ze doteraz som si deti ani nevsimala a az teraz vidim ake niektore vedia byt krute - aj tak by bolo zaujimave zistit co docielilo k tomu ze ich dieta potrebuje robit vonku fyzicky zle inym (prejavovat tak emocie)

@januska12323 asi ano mas pravdu 🙂

Prepáč autorka ale v tak.malom veku to nie je o tom, že by ich rodičia zle vychovali teda nemusí byť... Deti vyjadrujú v tomto veku svoje pocity tak ako vedia aj fyzicky... Ty máš len šťastie na kľudné dieťa... Neskĺzaj ku súdeniu iných ľahko sa ti to môže vypomstiť... Ak mama adekvátne reaguje tak nie je o čom ... Mám dom rok a pol starého syna a je tiež riadne divoký a energický a áno tiež berie hračky a tlačí sa.. samozrejme vždy mu to zatrhnem a usmerňujem a keď to už prekračuje hranicu tak beriem preč a dohral sa... Mrzelo by ma keby sa na mňa niekto pozeral cez prsty a myslel si ktovie čo za to, že mám energické dieťa

A áno prehodnoť postoj k deťom. O vedomom robení a fyzických atakoch môžeš tak hovoriť u deťoch od 5 vyššie. Takéto malé sú vo vývine, nevedia ovládať emócie, veľa veci nedokážu zverbálniť a preto nastupuje neverbalnosť. Na ich emócie a správanie môže ešte toho toľko pôsobiť (únava, hlad, začínajúca choroba). Ja mám samostatne, živé dieťa, vie sa pekne hrať, vie sa pomojkať, ale tiež sa rád predbehne (on nechápe, že prečo by nemal). Keď ho buchnú vráti, aj keď ani my sa doma neotĺkame. To je ako by som ja napísala, že si začínam všímať koľko malých detí je nesamostatných, tichých, bojazlivých, ktorí čakajú, ako všetko za nich vyrieši mama a nesprávajú sa ako normálne dvojročné deti. Toto sa naozaj nedá zovšeobecniť a hádzať deti do jedného vreca.

Môj názor sa ti možno nebude páčiť, ale podľa mňa najlepšie čo môžeš urobiť je neprežívať to tak. Už len z tvojich príspevkov cítiť aká si z toho vykoľajená. Moju dcéru x krát niekto udrel na ihrisku alebo jej urobil zle (a rovnako ona dospela do obdobia keď to robila iným a rovnako zas z toho vyrástla ako aj iné deti). Také sú deti a taký je život. Ja som sa snažila mojej dcére odovzdať akýsi nadhľad na tieto situácie. Väčšinou som počkala ako zareaguje ona, niekedy mykla plecom a hrala sa s tým dieťaťom ďalej, niekedy od neho išla preč, niekedy mu to vrátila. Ak ju niekto udrel, spýtala som sa jej či je ok a zvykla som to okomentovať slovami, že občas sa to na ihrisku medzi deťmi stane. Berie to ako bežnú sucast detskeho života, nenenechá sa otlkat, ani neplace za kazde buchnutie. Keď už vedela rozprávať učili sme ju obrániť sa a povedať druhému dieťaťu že sa jej nepáči. Teraz je už skolkarka a v pohode si vie nastaviť hranice a upratať deti, ktoré jej robia zle.

Autorka, bodla by ti nejaka odborna literatura, to ze je tvoje dieta kludne a "neublizilo by ani muche" nie je tvoja zasluha, je to povaha a temperament tvojho dietata. Prepac, ale nemam rada, ked si toto davaju matky za zasluhu, my matky akcnych temperametnejaich deti nie sme o nic horsie, co sa vychovy tyka, len mame rozlisne typy deti, ktore sa v rovnakych situaciach spravaju odlisne a je to uplne v poriadku.

Autorka ešte chcem doplniť že je fajn si vypočuť o deťoch aj podcasty alebo aj literatúru od psychológov napr. Deti do veku šesť rokov sú ešte sebestredné a tí malí drobci si napr myslia že Mikuláš chodí na len kvôli nim a podobné zaujímavosti

@dzejny656 dakujem toto som potrebovala pocut - nebudem to brat tak k srdcu, verim ze tie deti nie su zle a vyrastu z toho ❤️

@barbora0308 mas uplnu pravdu, ja mam tiez (pre)citlive dieta, a stokrat radsej by som mala priebojneho chalosa😂
Moj len vidi, ze k nemu ide ine dieta na smykacke a zdrha

Keď bol môj syn vo veku tvojho, tiež bol taký ,,mierumilovný"..teraz má cez 3 roky a veru tiež začal drgat do deti na ihrisku..a nie je to tým, že vidí doma fyzické násilie 😀 on k nim príde, usmieva sa a zrazu drgne..možno tak vyjadruje náklonnosť, možno nie, neviem..nie som psycholog. Tiež mu vysvetľujem že to sa nerobí, naposledy sme išli z ihriska kvôli tomu domov a dôrazne som mu vysvetľovala že to sa nerobí, mamine toho dieťatka som sa ospravedlnila, lebo dosť plakalo a ona bola z toho v šoku, ostatné matky to doteraz brali normálne, že to sa stava. Takže komenty typu ,,dnešné deti sú také zle" sú úplne odveci. Deti sa vyvíjajú a dávajú svoje emócie najavo rôzne.. Mozno o rok budes práve ty matka toho, čo robí ,,zle" 🤷 pokiaľ to matka toho dieťaťa s ním rieši, tak už sa viac urobiť neda

Nehovorila by som dieťaťu, že ten, kto mu ublížil, nechcel. Pokiaľ to tak nie je. Aby z neho nevyrástol dospelý, ktorý bude tolerovať fyzické alebo iné násilie a ospravedlňovať to tým, že ten druhý mu nechcel ublížiť.
Ak je taká povaha, že sa nevie brániť, dala by som si do budúcna pozor, aby som ho naučila odísť od ľudí, ktorí ubližujú.

Ja ťa úplne chápem. Môj takmer 2 ročný synček je takisto taký , že nikomu by v živote neublížil a je veľmi priateľský. Mne sa tiež nepáči , a to sa nám stáva často , že ho na ihrisku nejaké dieťa sotí ( schválne ) , alebo zhodí z odrážadla,prípadne mu ťahá jeho hračku s ktorou sa hrá a neustále ho provokuje .. toto si ja nenechám a riešim to. Väčšinou najskôr milo dohovorím tomu dieťaťu, keď to robí opakovane , poviem to veľmi rázne nech sa drží ďalej od môjho syna.

Ja nechcem generalizovat, ale vsimla som si, ze to robievaju deti, ktore maju starsieho surodenca, vacsinou brata a riesia veci "rucne-strucne", alebo su zocelene skolkou a bitkami o hracky (vivat skolkarska "socializacia"). V tomto veku to urcite neodraza fyzicke nasilie zo strany rodicov. Len sa to snazim pochopit, no. Tvoj syncek je ozaj nepopisany list, okrem toho citliva a dobracka povaha a bud rada, ze neriesis sikanu v kolektive, ale len neprijemnu situaciu na ihrisku, kde si pritomna a vies zakrocit 🙏🏻 drzim palce, aby sa syncek naucil branit. Urcite ho tym sprevadzaj a vysvetluj "chlapec chcel lopatku/nechcel sa s tebou hrat/veci si z ruk netrhame, urobil to nespravne"