Rodičia sa mi vôbec nevenovali a ja netuším, koľko sa mám venovať deťom

Ahoj, som jedináčik a tiež sa so mnou rodičia nikdy nezaoberali. Doma bol vždy zoznam čo bolo treba urobiť a až potom nasledovala zabava - teda ak sa to tak dá nazvať - kamošky boli ale bolo to vždy striedavo jasno/oblačno, keď som sa cítila ako piate koleso, radšej som bola sama. Čiže snažila som sa urobiť si sama program, tiež švihadlo, tv (pred 30-35 rokmi veľmi obmedzená kategória), kniha, hudba, kreslenie, plánovanie izby (vždy som si ju chcela preložiť trochu inak ale bola tak mala, že to proste nešlo), pes, dokonca kým som mala svojho tak som chodila venčiť susedovho psa. Naučilo ma to samostatnosti a sebestačnosti. Ani teraz nelipnem veľmi na nikom, len na mojich najbližších. Deti majú 7 a 10 a som podľa mňa dosť prísna mama. Špeciálne sa s nimi nehrám ani som sa nehrala. Ak je šanca, dáme rodinný výlet, welness, dovolenku, okrem toho vedia že veľa pracujeme. Majú kopec krúžkov - netvrdím že všetky sú top ale majú šancu si nájsť niečo čo ich baví. Občas prídu že sa nudia, pritom ja som nikdy toľko možností nemala - posilovňa, vírivka, trampolína, korčule, knihy, playstation, internet.... Na jednej strane sa im chcem tiež venovať, na druhej ich už baví niečo úplne iné a musia sa vynájsť aj sami aby sa vedeli predierať životom... - to je samozrejme ale môj názor, niekoho iného názor môže byť úplne iný.

to len v posledných rokoch sú rodičia deťom stále za zadkom, aby náhodou nepoznali čo je to nuda a samostatnosť.
nám sa tiež nikto nevenoval, tiež sme sa samé deti zabávali a sme tu...
podľa mňa sa to s tými hrami pre deti preháńa...

skor sa snazim deti "naucit, ako sa zabavit" ako ich zabavat. cize im ukazem nejaku aktivitu, zacnem s nimi. a postupne ustupim a ostavam len k dispozicii, ak ma potrebuju (ak nieco nedokazu fyzicky spravit sami).
myslim, ze rodic ma vychovavat a nie zabavat deti.

Venujem sa koľko syn požaduje. Ak príde za mnou, že sa chce zahrať a ja vtedy nemám naozaj dôležitú a neodkladnú robotu tak idem a zahrám sa s ním. Teraz je dlhšie obdobie doma kvôli chorobe. Sú dni kedy mu robím animátora od kedy vstane až kým ho neuložim lebo je znudený a potom sú dni kedy ho musím nasilu ťahať nech so mnou ide aspoň do obchodu lebo je do niečoho celý deň ponorený a ja ho nezaujímam. Vždy keď idem niečo robiť, čo si myslím, že by ho mohlo baviť tak sa ho opýtam či mi chce pomôcť ( pečenie, väčšie upratovanie..) väčšinou sa pridá. Ja sa s ním rada hrám. Úprimne poviem, že uprednostním skladanie lega pred upratovaním domácnosti 😆.

Keď som bola dieťa, mali sme málo hračiek a rodičia veľa pracovali, ale mama si vždy našla čas, aby si so mnou a sestrou kreslila, navliekali korálky a pod., otec s nami hral futbal, v lete sme si z polievania trávnika spravili hru, chodil s nami na kupko...Keď sa mne narodila dcéra, tak som sa jej venovala do 3 rokov s radosťou, ale potom sme mali na seba už menej času, lebo do večera sme obidvaja s mužom pracovali a dcéra je jedináčik, celé dni po škole aj časť prázdnin trávila sama, na krúžky nechodila, lebo ju nemal kto odviezť, aj sa určite nudila, ale nejako sa vždy vynašla...ale keď som bola doma, tak sme sa hrali, varili spolu, výlety, zavolali sme deti na hranie k nám, aj som im veru animátora robila keď deti chceli a vieš čo, neľutujem ani jednu sekundu času, ktorý som strávila s dcérou, každù jednu chvíľu som si užila....Takže je na tebe, ako sa zariadiš, hlavne aby to vám vyhovovalo, nebuď obeťou svojich detí, ale ani sa neriaď radami tých, ktorí nežijú tvoj život.

Nepotrebujes prirucky, navody... V skratke ked mas cas zahraj sa s nimi, vyobjimaj ich, vezmi do parku, vezmi ich na vylet, kup im malickost a to kludne staci...

Podľa toho čo píšeš si super mama, lebo si uvedomuješ ako si vyrastala ty, čo ti chýbalo a čo by si chcela dať inak svojim deťom..ako staré
máš deti? ja myslim že aj deti ti vedia dať spatnú vazbu a vidíš či sú spokojné a šťastné..

Ja sa hram s detmi ked prejavia zaujem aby som sa s nimi hrala. (Deti 2 a pol a 5 rokov) Oni sa casto zabavia spolu, vedia sa pekne pohrat. Ta mensia ma v podstate k hre nikdy moc nechcela, skor som jej tam zavadzala 😅 Starsia chce niekedy aby sme spolu nieco vyrabali, isli na bicykel, plavat alebo spolocensku hru, puzzle. Ale zase nie, ze cely den jej budem robit animatora. Zahrame sa hru, potom si zase ja porobim co potrebujem. Ked sa mi vyslovene nechce tak jej poviem, ze teraz nie.

Aj ja mam niekedy tento pocit. Ked su male otrebuju vela pozornosti alebo aj ked by bolo len jedno same. No uz sa vyhraju same a tolko ma nepotrebuju. Skoro 3 a 4r. Venujem sa hlavne malemu. Starsim pomenej. Mame taku chvilu doobeda a poobede al pred spanim..ze cisto sa im venujem. Ci tvorime alebo citam knihy alebo vzsvetlujem alebo hram sa imaginarne ci sa nahaname... Dobre je pri viacerych detoch mat raz za tyzden cas len s jednym dietatom na aspon hodinku. 🙂 Ked budu chodit do skolky ci skoly..bude toho casu este menej..

Citila si sa sama, lebo si bola jedinacik. Ja som mala vekovo priblizne staru sestru, s ktorou sme sa hravali. Otec sa vecer hraval spolocenske hry s nami, s mamou sme obcas nieco tvorili. Ale nonstop sa s nami nikto nehral.
S mojimi detmi som to robila rovnako. Pokial sa vedeli zabavit spolu, nechala som ich. Ked som videla, ze treba zasiahnut, hrala som sa s nimi.

Ja mám ročné a 6 ročné dieťa a venujeme sa im s mužom v podstate takmer nonstop. Nielenže na tom nevidím nič zlé, ale podľa mňa je to naopak najväčšia investícia do ich budúcnosti. Napriek tomu, koľko času im venujeme, sú na svoj vek nadpriemerne samostatní. Veľa spolu chodievame von, na výlety, čítame, plávame, maľujeme, majstrujeme, tancujeme, varíme, pracujeme v domácnosti aj okolo domu, skladáme lego, hráme spoločenské hry, učíme sa.

To, že sa im venujeme nevyhnutne neznamená, že všetko robíme za nich. Naopak, starší dostáva veľa úloh - napr. prečítať sestre rozprávku pred obedňajším spánkom, nachystať snack na vychádzku, vyložiť umývačku... jednoducho deti zapájame do každodenných povinností. Cez týždeň je to o tom, že s mužom sa striedame pri malej, kým je starší v škôlke - jeden rodič je s dieťaťom, druhý zatiaľ pracuje. Večer nám potom ostanú cca 2 hodinky času, kým sa môžme venovať staršiemu dieťaťu. A zaviedli sme, že víkendy sú absolútne bez domácich povinností a teda máme čas na rodinné aktivity. Starší si denne sám od seba vyžaduje tak hodinku času, keď sa sám hrá vo svojej izbe - jednoducho po škôlke chce mať trocha ticha a kľudu.

Ja si myslim si, ze najhorsie co moze byt je neustale aa venovat detom..
Deti maju fantaziu, potrebuju cas bez rodica, potrebuju si potrapit hlavicky a nieco vymyslat...ja som sa svojej prvorodenej stale venovala, a neustale sa pokusala robit ju stastnou, a teraz ma 15tnast a nedokaze sa ani sekundu zabavit nez telefonu je stratena..nema ziadne zaujmy, nic. Absolutne nic. Leniva je si aj chcleib natriet. Ale zase ucit sa uci, aj pomoze urpatat. Ale co sa staroatlivosti o seba tKa, stale potrebuje niekoho kto ju "zabavi"

@derdia mne sa nezdá, že je stále na telefóne kvôli tomu, bežne s tým majù rôzne vekové kategórie problém...15 ročná má určite kamarátov, neviem si predstaviť venovať sa takej veľkej slečne, aké aktivity vyžaduje?

@salamistka no praveze ked sa jej nevenujeme tak berie mobil do ruky. To ze nema ziadne ine zaujmy. Kamosov ma, ale celkovo tie vztahy su o nicom.. Nic hlboke.. Podla mna to uz malokto zaziva nieco hlboke a uspokojujuce...myslim priatelstva.

Nezaoberali sa Vami a pozrite sa ,aká ste šikovná,sem tam ste vyrastala ako samorast píšete , mala ste možnosti skúšať sa sama ako funguje život, ja by som to tak nevidela čierne,starali,len to asi nevedeli odhadnúť ,že koľko,vedeli ako ich naučili ich rodičia a ich rodičia, no cela dynastia atď...

Chcete byť kompetentnou matkou a starať sa o dieťa ako naj viete,to sa veľmi cení . Ak si nie ste istá a intuícia a materský pud sa Vám zdá málo ,sú tu knihy, kt. vám pomôžu , v kt. štádiu dieťa ako má vyzerať ,čo vedieť . Ak sa má postaviť bez opory v 1 roku a chodiť ,tak jednoducho to tak ma byt,ak má byť odplienkove ako 18mesacne až 2 ročne, je potrebné s tým začať v tomto veku atď. Netreba si to robiť sablonovito a byť prelaknuty,že je niečo aj inak,ale malo mať zlatý stred , nie je ok,keď dieťa napr.v 3rokoch nerozpráva. Rodičom nie ste automaticky a nedostávate hneď vodičák na výchovu ,ale stávate pokusom,omylom .

@deti95060810 som rada že to píšeš tiež...

Aj ja mam niekedy taky pocit, ale zas prehanat to nemienim... i ked venujem sa im viac, ako moji rodicua mne. Ale dnesna doba vyzaduje iny pristup... doobeda sa s 2rocakom chvilu hrame, ucime sa farby, skladame puzzle, pozerame knihy... on sam to dlho nevydrzi, zacne poskakovat a saskovat. Pred spanim mu citam knihu. Starsi 5rocak je ovela samostatnejsi,ale kreslime, piseme spolu, citam mu alebo hravame spolu futbal. Ale to ozaj len chviku, ja mam stale co robit. A ani energie uz tolko nemam... skor ich ucim,aby sa vedeli zabavit sami alebo spolu.