Ročná dcéra šticuje a škriabe

raduska12
12. sep 2012

Ahojte ! Máte doma aj vy malú alebo malého čertíka ? Moja dcéra má síce len krátko jeden rok no niekedy je zlá viac ako staršie detičky . S rovesníkmi v mojom okolí ju ani neporovnávam , lebo som sa nestretla so žiadnym dieťaťom ako je momentálne ona. Každého šticuje, škriabe či je to dieťa mladšie staršie a či som to ja , tata alebo babka s dedkom - proste každého ! Keď ju vyhreším slovami NO NO NO tak sa mi akurát tak hodí na zem plače a potom pokračuje, skúšala som aj milými slovami no to nezabralo ani len na chvíľku. Biť ju nechcem ,neviem či si úplne uvedomuje za čo by dostala po zadočku . Deti má veľmi rada , vždy keď uvidí vonku deti celá jasá , ale keď prídeme bližšie pri ne tak ich hneď zdrapí za tričko ,alebo za vlasy .. Už to bolo aj lepšie aspoň deťom nerobila zle, no teraz ako sa naučila chodiť tak sa to vracá do starých koľají ... Nechcem ju odľučovať od detí aby sa naučila hrať a tak ....Ak máte aj vy doma takéhoto čertíka ako to riešite vy ?

halienka
12. sep 2012

@raduska12 ahoj, ja si myslím, že je to taký jej prirodzený prejav, ona si podľa mňa vôbec neuvedomuje, že je to zlé a že to druhých bolí, a v tom je pes zakopaný. Ona sa napríklad teší, že zbadala detičky, rozbehne sa k nim a jej prejav je do nich srčiť, zdrapnúť, pacnúť, ale ona to berie ako prejav radosti a náklonnosti, to len my dospeláci to berieme ako niečo zlé, lebo vieme že to spôsobuje bolesť alebo že sa to dieťa zľakne. Myslím, že ona si toto neuvedomuje, ona proste prejaví radosť a ty keď jej potom povieš no-no-no, tak ona vlastne nechápe, prečo ju hrešíš a rozplače sa. Mne sa zdá, že deti v tomto veku ešte nevedia dobre rozlišovať čo spôsobujú svojimi pacnutiami a šticovaním. pamätám si ako moja malá v tomto veku ma tiež bila ručičkou, napr. keď som ju posadila oproti sebe a išla obliecť, tak som dostala aj 4-5x po hlave, tvári a tak 😀 no malá mala v tvári úplny kľud, žiadna nejaká taká emócia, že hnev alebo tak, akoby sa tým len hrala a vôbec si neuvedomovala, že mňa to bolí, práve čakala asi, že ja sa budem nejako hrať s ňou. Ja som jej vždy len pevne chytila ručičku, a vysvetľovala že to bolí, ale trvalo to mesiace kým to pochopila a prestala s tým. Aj som robila okolo toho také tie citoslovcia bolesti, ááu, júj, to ma bolí, mračila sa a tak, aby si uvedomila, že toto čo robí, to druhých bolí. Ja myslím, že asi na to sa treba zamerať, vysvetľovať a naznačovať, že to cápanie, šticovanie a tak niekoho bolí. Ona si to časom uvedomí a prestane, ale chce to trpezlivosť 🙂 Určite to neber tak, že je akože "zlá", že robí zle druhým, ona to v tomto veku robí nevedomky a je to proste taký jej intenzívny temperament, že takto prejavuje svoje emócie, aj emócie radosti a nadšenia 😉 🙂

citun
12. sep 2012

V tomhle věku je to naprosto normální.Zrovna to taky prožíváme.Když zvýším hlas,nebo malého plácnu přes ručičku tak řve jak tygr,tak se snažím vysvětlovat,že se to nedělá.Časem to přejde,ještě prostě nemají rozum. 🙂

majatob
12. sep 2012

muj nejmladsi tohle taky kolem toho roku delal. Vzdycky jsem mu chytla jemne ruku, rekla, ze tohle boli a pohladila se s ni (nebo toho na koho to bylo namireny), ze takhle to bude lepsi a poradne se u toho rozplyvala a hladila zase jeho, po asi dvou mesicich pochopil a ted uz uplne v pohode ikdyz obcas jeste stipne nebo bouchne kdyz chce upoutat pozornost 🙂

lenkab1984
12. sep 2012

Maminy ja mam rovnaky problem ale moja "certica"ma takmer 20mes.a myslim ze si uz uvedomuje co robi a ze stipanim a tahanim za vlasy sposobuje inym bolest. Nepomaha ani dohovaranie,vysvetlovanie atd a ked jej to nedajboze niekto vrati zuri a utoci este viac. Ocenim akukolvek radu lebo tiez neviem ako dalej. Medzi deti chodime takmer kazdy den aj sa tesi usmieva ale potom z nicoho nic zacne utocit. Na ine dieta nemozem pomaly ani prehovorit velmi ziarli. A tiez bije deti mladsie aj starsie a tiez dospelakov

rebroza
13. sep 2012

ahoj. moja 14 mesacna dcerka ma tiez tahala za vlasy, bila ruckou a hryzla. uz je toho menej a pomohlo mi, ze som ju razne napomenula a polozila na zem, alebo od nej odisla. a povedala som, ze ju nebudem nosit, minutku som ju nechala plakat ci zurit a potom ju zobrala na ruky. teraz staci ze naznaci tahanie za vlasy, hryzenie, ja sa spytam, ci chce ist na zem, pokruti hlavou ze nie a prestane s "neziaducou" cinnostou.
ale zacali sme chodit do kolektivu rovnako starych deti a tam sa zacina tiez bit, brat hracky ... uvidim ako to budem riesit. doma ma starsieho braceka, tak je zvyknuta si "svoje" branit.