Rešpektujúca výchova a obdobie vzdoru
Vraj treba komunikovať. Ok. A keď sa s tým dieťaťom rozprávať nedá lebo si ide aj tak svoje? Motivácia nepomáha, už ani nekričím (ok, stane sa, ale už sa ovládam dosť) a snažím sa dohovárať. Potom prejdeme na "tak nebude toto, nebudeš mať hento..." Ale toto je furt dookola každý deň, každý deň má niečo zatrhnuté, lebo protestuje kvôli niečomu. Pointa, matky, AKO riešiť konflikty s dieťaťom v období vzdoru? Čo vám reálne pomáhalo? Ako funguje tá rešpektujúca výchova, lebo u nás mám pocit, že si kvôli tomu ako jej kopec veci rešpektujem, ešte viac vyskakuje...tri roky to má a ja mám pocit, že som už teraz zlyhala s výchovou...
@luccija rešpektujem jej kopec veci, pýtam s kedy čo chce, snažím sa jej vyhovieť, toto čo som napísala je až vtedy, keď sa po dlhej chvíli hľadania kompromisu z mojej strany, nechce pustiť toho svojho a ja potrebujem ísť ďalej lebo je tu aj iné dieťa o ktoré sa potrebujem postarať... Rešpektujúca výchova znamená vyhovieť za každých okolností tomu dieťaťu? Nebudeš mať hento alebo takto je v zmysle, že napríklad som jej chcela ísť kúpiť časopis ale zatrhla som to... A podobne, nie, že hneď ma milión zákazov len aby jej zle bolo.
@zuzipuk v období vzdoru funguje máločo, už len názov toho obdobia to napovedá 😄 ja keď som dohovárala, prišlo mi, že aj tá stena by ma viac počúvala ako malý. Síce som vždy dopovedala ale malý buď hučal alebo sa búchal o zem alebo si išiel svoje. Skúšala som hocičo ale nič extra nezaberalo, vyrástol z toho ...
@veronikavasakova veď to, že ja som tiež dôsledná a mám pocit, že prísna ale iba vo veciach, ktoré sú potrebné, aby sa išla vycikať pred tým ako ideme von, lebo veď overal... Alebo keď ide spať, alebo aby sme išli odložiť hračky alebo si musíme ísť už konečne umyť zuby a prezliecť sa, lebo som jej dala čas po raňajkách, že nech veď sa ešte pohrá... A podobne. Snažím sa dodržať to čo poviem. A snažím sa splniť to čo ona povie. Ale už nevládzem, mám pocit, že mi to celé prerastá cez hlavu
@zuzipuk ja mam 2 rocnu a su dni, ked je vsetko zle a vsetko nie a za vsetko place 🤷🏼♀️ Ja mam taktiku pockat kym ten “zachvat” prejde a potom sa az s nou bavit, lebo v amoku nevnima nic absolutne. Takze necham ju idem robit nieco ine a potom ked prestane sama pride. Dnes rano bol problem obliect sa, tak jej hovorim OK, tak ides von hola a bude ti zima, zrazu uz nebol problem s oblecenim 🤷🏼♀️ Neviem na kazde dieta plati nieco ine a asi aj kazda situacia je ina. Vacsinou ked sa rozculuje este jej ponuknem, ze sa ideme mojkat a niekedy to zaberie :D ja neviem kazdy den su nove situace kedy tapam ako ich vyriesit. V kazdom pripade pre nas je uplne nemyslitelne dieta udriet, takze okrem tohto vymyslame a skusame co zafunguje. Obcas aj ja zvysim hlas ked uz som zufala, ale to vnimam ako moje zlyhanie a stratenie nervovov.
@zuzipuk respektujuca vychova znamena, ze respektujes potreby dietata, pocuvas ho a davas mu jeho priestor, ale neznamena to, ze mu vsetko dovolis a nema ziadne hranice.
Ja napriklad niekedy davam moznost vyberu a ponuknem 2 alternativy kt su obe pre mna prijatelne, ale dieta ma pocit, ze rozhoduje o sebe samo.
@zuzipuk nečítam komenty, ja len pripomeniem, nezabudni že trojročné dieťa nechápe povinnosti.... Dieťa má len jednu potrebu (mimo základných životných) a to je HRAT SA. Prijmi to, že je to len dieťa a nie malý dospelý. U nás veľmi pomáha, ak hovoria za nás hračky. Nekricim na malú že Uprac si hračky ale veľakrát vezmem jej plyšáka či bábiku a vravím jej ,pod, ideme spolu upratať hračky atď.... Všetko oznamujem dvakrát ak už niečo potrebujem keďže mám bábo. Keď sa hrá a potrebujem ju dostať do vane, vravím jej, dohrajú sa a prídi za mnou do kúpeľne, čakám ťa tam. Niekedy dôjde o minútu, niekedy o desať (kupem zatiaľ bábo), to isté obliekanie aj von, oznámim predom, pôjdeme von, vytiahni si oblečenie a priprav sa, vravím to predom aj polhodinu či hodinu, nachystáme seba, bábo a až keď sa idem obúvať do chodby jej oznámim, že odchádzame, vždy za dve minúty sa oblečie, my sa zatiaľ spraceme do búnd a kočíka a ideme. Skús malému dávať aj na výber z 2 Max 3 veci. Nech nemá všetko rozkazy. Napr.moja mala si večer zhasina svetlo sama, má lampu pri posteli kde si číta. Vždy bol plač keď som chcela zhasnúť o určitej hodine, proste som sa na to vykaslala, ona si minútu či päť popozera obrázky a zhasne a spí.
@diamond007 toto oznamovanie planov dopredu sa mi paci, to je dobry tip 👍🏼
@zuzipuk
Vieš čo, ja mám tri deti, najmladšia má o dva mesiace 3 roky. Môj najstarší syn má 10, dcéra prostredná má 5. Pri prvom synovi som veľmi riešila, aby som všetko robila správne, knižky som čítala, všetko sa snažila aplikovať a mňa to nekonečne vyčerpávalo. Keď niečo zlyhalo, hneď som študovala ďalšie atď … a dieťa si rástlo. Aj som kričala, aj dostal po riti v pár situáciách … dnes má 10rokov a je úžasný! Pri druhej dcére som išla ÚPLNE pocitovo, žiadne múdrosti, teórie, výchovné metódy a prestala som furt riešiť, ako vychovávam a riešiť svoje materstvo. Dieťa malo režim, pravidlá, hranice. Tiež boli revy, krik, tiež mala capnuté. Bude mať 6 rokov a je skvelá. Empatická, veľmi šikovná, na svoj vek vyspelá. S treťou dcérou popri dvoch starších a počas korony to celé ide úplne na voľnobeh, opäť režim, pravidlá a hranice, to je dané. Keď mi decko reve a hádže sa o zem, že nejdeeee cikaaaaať pred odchodom von, tak ju prekročím, skontrolujem starších a odchádzame preč, reve že nebude polievku, vezmem tanier, dojedla … Skrátka nechce sa mi s deťmi donekonečna dohadovať a tieto veci, nemám na to energiu a keď tak sledujem mamičky v okolí, ktoré sa aj boja zvýšiť hlas na dieťa, len aby bolo rešpektované a keď vidím, čo tie deti stvárajú, ja aj celkom o týchto konceptoch pochybujem a dávam do pozornosti starý dobrý sedliacky rozum, materinský cit a rodičovskú lásku.
@natalala presne to skúšam aj ja, ponúknem dve možnosti ale ona si aj tak ide tu svoju tretiu, ktorá nevyhovuje, lebo sa musíme pohnúť z miesta a fungovať. Ach, strašne veľa nad tým premýšľam, že s ňou teda kopukrat asi manipulujem. Hnevá ma to. Aj presne to, keď zakricim, tak to beriem ako svoje zlyhanie a keď sa na ňu hnevám, tak sa v skutočnosti hnevám na seba, že som nevedela správne zareagovať. Len už neviem čo by na ňu ozaj platilo, keď chytí to svoje chcem/nechcem, a zároveň už aj kvôli druhému malému (bábätko) musím pohnúť ďalej, tak sa nemôžem s ňou naťahovať hodinu. Ďakujem za odpovede
Mne pomohlo jediné, nechať ho vyberať a dať mu pocit že je jeho názor dôležitý. Možno že to vyznie smiešne ale je to tak...o Tom to obdobie vzdoru je že si vytvára názor,a svoju osobnosť. Pri záchvate hnevu a hádzaní o zem sa mi osvedčilo objatie držím palce
Respektujuca vychova znamena opytat sa dieta na nazor, dat mu priestor. Lebo ked sa ide moc direktivne dieta sa zacne stavat na zadne. Ale su situacie a je ich vela, kedy dieta jednoducho musi respektovat nastavene pravidlo, aj ked sa mu to nepaci a krici. Vsetko je to situacia od situacie. Mam kamosku, ktora ide velmi respektujuco a zaroven velmi pevne. Vyzaruje z nej autorits. Deti ma rozumne. Funguje jej to perfdktne
@diamond007 dávam jej na výber často, zhasina si sama, vopred jej oznamujem všetko, aj jej nechávam, že prídi, pokiaľ sa to deje na jednom poschodí, ale niekedy sa proste nedá inak. Je to veľmi múdre dieťa a mega rozumné na úrovni predškoláka pomaly, má tri a pol len tieto jej stavy a neustále dohadovačky ma vystavujú a fakt mám pocit, že robím chybu za chybou a kvôli týmto pocitom už častejšie vybuchnem a mám z toho výčitky.. a píšem potom sem, lebo si hľadám návod toto sprav a dobre bude. Ale tieto veci robím a aj tak so mnou kopukrat bojuje. Asi som potrebovala len prečítať si aj názory iných mamičiek na tieto veci. Ďakujem za rady a skúsenosti
@zuzipuk
Ako … hľadaj si veci, ktoré na tvoje dieťa platia. Baby tu dobre radia, daj na výber z dvoch možností, upozorni, že o nejaký čas pôjdete atď … ale nesnaž sa byť dokonalá a prestaň riešiť, že zlyhaváš. S dieťaťom nikto návod nedostáva, učíme sa za pochodu a tak to proste ber. Rob si veci podľa seba. Ono niekedy sa môžeš aj potrhať a s tým deckom nepohneš. Mne keď začala niekedy malá vrieskať lebo hocičo, normálne som si kávu spravila, vyložila nohy a ignor, na moje deti žiadne objatia a hovadiny neplatili, vyručali sa, upokojili, prišli a bolo. Milión tridsať chýb som spravila, napriek tomu sú moje deti milé, priateľské, rozumné, empatické, citlivé … Nebuď dokonalá, len ich ľúb a snaž sa. To fakt stačí 🙂.
Niekedy treba dietatu dat viac casu,aby porozmyslal co hovoris a preco. Skus povedat,ze porozmyslaj,pridem ochvilu. Ja nebudem klamat. Mat 1 dieta,mozem mat respektujucu vyxhocu. Mam 3 deti. Musia sa prisposobovat a respektovat aj oni a nemam cas na 10minutovu rozpravu. :D Takze manipulacia a sila su tiez vyuzitelne prostriedky..posledne ale su..alebo pohrozim tatom,ktory je raznejsi. xD
@zuzipuk v prvom rade treba mať nastavené pravidlá, ktoré sa dodržiavajú. Dieťa potrebuje mať istotu, musí vedieť, čo bude nasledovať. Sú veci, kde sa dá počkať, vydržať, ale sú veci, kde treba ísť a nečakať. Neviem si napr. predstaviť, že sa mi syn ráno o 6-tej hodí o zem, že nikde nejde a neobuje sa/neoblečie a pod., keď proste z domu musíme ísť, lebo nestihnem prácu. Ale on už je na steteotypy, ktoré sa denne opakujú zvyknutý, tak je ok. Pokiaľ nastane situácia,že nervačí, tak sa ho snažím zaujať niečím iným.
@ivangeline
Presne ako u nás! Tiež nemám pri troch deťoch čas riešiť nejakú hovadinu typu nechem červené ani modré ani biele nohavice a chcem ružové a že ružové sú na sušiaku mokré, nevysvetlím a dve deti mi stepujú pred domom a treba už ísť do školy/škôlky. Rešpekt nerešpekt, berem namladšie decko pod pazuchu a odchádzame … 🤷♀️🤪
@yoxinka ...aj ja by som...a popritom stale vysvetlujem preco.. a ze nabuduce ich bude moct mat.. ale ideme a hotovo.
@zuzipuk casto staci ked im proste len das vediet, ze ich chapes, rozumies preco sa hneva.
Napriklad dam na vyber dve tricka, ona chce tretie, ktore je mokre a spinave. Tak jej nasilu obleciem jedno zo suchych, beriem ju na ruky revajucu a utekam s nou na bus, aby sme stihli. A pritom jej vravim: "joj, to je skoda, ze tvoje oblubene je mokre. Chcela si ho dnes velmi? Hej? To by bolo super keby si ho mohla mat, aj mne by sa na tebe pacilo..."
Proste das vediet, ze si s nim na jednej lodi... a ze nebojujes proti nemu. Niekedy to staci, aby sa dieta trochu upokojilo
@zuzipuk respektujuca vychova znamena, ze sa respektujete navzajom, ty dieta a dieta teba. Nie je mozne mat respektujucu vychovu len jednostranne, lebo to sklzne do rozmaznavania. Takze ak je priestor dam na vyber z dvoch veci a upozornim, ze ak ani jedna nevyhovuje, vyberiem ja. Sprav to tak dva krat a na treti ver, ze si vyberie z dvoch mosznosti. Ak priestor nie je, oznamim vopred a nediskutujem. Hadam nebudem risovat meskanie do prace lebo slecna si nevie vybrat farbu tutu suknicky alebo si chce do snehu obut balerinky. Vysvetlovat ano, ale 15 minutove monology koncia jednym uchom dnu, druhym von. Cize prisposob dlzku a jazyk konverzacie veku dietata.
@makova333
Ja sledujúc svoje okolie, mám pocit, že v 90% prípadov to matky chápu takto: na dieťa nezvyšujeme hlas, nekričíme, v žiadnom prípade nebijeme, všetko vysvetľujeme tak 80x. Dieťaťu treba napĺnať potreby, ale že všetky a úplne všetko robiť pre jeho blaho, v žiadnom prípade nevystavujeme deti žiadnemu materiálnemu a citovému diskomfortu, ale že nikdy! Matky v mojom okolí, ktoré to takto chápu vedia naspamäť knižky o vzťahovej a rešpektujúcej výchove a nikdy nemajú problém kohokoľvek poučiť o tom, ako má čo robiť. Ale keď napríklad jedno také dieťa schválne narazilo do iného dieťaťa v tom elektrickom autíčku, lebo … prečo nie, pričom zrazený chlapec musel navštíviť lekára, tak sa ani nonono nepovedalo, aby chlapček neutrpel traumu 🤷♀️🤦♀️. Ja chápem, že to nie je problém konceptu ale ľudí, avšak zdá sa mi, že súčasné matky to hrotia až moc a vôbec si neuvedomujú, o čo tam vlastne ide.
@yoxinka Máš úplnú pravdu. A potom v škôlkach a školách sa môžu učiteľky aj zblázniť, lebo čo pozorujem, tak z roka na rok pribúda takýchto ofukovaných nedotknuteľných kvetiniek.
@zuzanockamt
Vieš a ďalšia vec je ma mať jedno dieťa, ktorému venuješ 100% času a mať x detí. Už pri druhom zvoľníš tak 40% vecí a čo ti pri prvom prišlo ako najdôležitejšia vec v galaxii, pri druhom nad tým kývneš rukou. Tie skúsenosti dosť spravia. Pri jednom porovnávaš len s tým ideálom v knihách, pri ďalších máš nadhľad, neprežívaš to tak, nemáš na to čas a máš vlastnú skúsenosť a zariaďuješ sa skrátka inak. Keď som mala jedno dieťa, dokázala ma rozhodiť hocijaká poznámka random mamičky na ihrisku, keď som mala dve, tak som sa len kývla hlavou, usmiala sa a čau.
@yoxinka fúha, podľa popisu na tvojom mieste by som neriešila všetko.
To že nechce cikať pred odchodom? Nevadí, nech necika. Ja sa Max malej spýtam, ides cikať a rozhodnutie nechávam na ňu.
Keď nechce polievku? Nevadí, nechám na stole kým my obedujeme, vždy sa pridá. Nemaj zbytočne reči k tomu, povedz že v poriadku, keď nechce nemusí a nerieš čo robí. Dieťatko sa len vyvíja, aj naša má pevne hranice.
Práve keď zakricis, dojdi za ňou a povedz jej že sa hneváš na seba že si kričala, ale že sa ti nepáči to a to a to. Myslím ze toto je od povahy, moja dcéra je extrémny generál, prvá v rodine, tiež ma tri roky a jej tvrdohlavost je príšerná. Momentálne má obdobie že odmieta vonku nosiť bundu, či je mínus či plus, iba tenkú mikinu chce . Katastrofa, neriešim keď je aspoň 7-9stupnov ale minule bolo +2st, studená bola ako ľad, 20min vonku tak už na prechádzke som vytiahla bundu že a bude a dosť. Plač celú prechádzku aj hodinu potom, nepomohlo vysvetľovanie nič. Na druhý deň doma sa oblieka a už pripomínam že bundu si dá doma, že sa s ňou nebudem doťahovať na prechádzke...a začala vzlykat tak som jej doniesla 3bundy čo má, nech si vyberie a to fungovalo. Odvtedy si vyberá a zatiaľ klop klop v pohode.
Možno si občas myslíme že nás len skúšajú, ale popravde sa mi stalo že vždy ma na všetko dôvody. Protestuje pretoze skúša teraz hranice, určite by som ho za to nekarhala ani nezakazovala nič, iba Max mu to nedovolila. Držím palce. Niekedy je to o hlavu, hlavne že su zdravé. Všetko časom prejde.
@zuzipuk ja som bola v tom veku prísna a hlavne dôsledná. Čo som sľúbila to som do bodky splnila aj keď sa mi občas nechcelo. Priznávam ze som aj občas capla po zadku keď nič iné nepomáhalo. Teraz mam doma pubertiakov a už nemusím veľa kričať stačí pohľad a par slov a vedia čo treba. Teraz nastupuje rešpektujúca výchova ale najprv som deti musela naučiť rešpektu. Ja som doma autorita ale čím sú starší tým menej zasahujem už len ich sledujem a som vždy poruke keď potrebujú pomoc ale neriešim všetko za nich. Okolo 3 až 4 rokov to bolo ťažké mala som pocit ze to nezvládam ze som asi veľmi prísna ale teraz začínam zbierať ovocie tvrdej práce. Takže len vytrvať a nepovolit dieťa si zvykne ze rodič nepovolí a prestane stále vyčíňat.