Prísna verzus voľná výchova

U nas doma bola velmi prisna vychova,doslova nic sme so sestrou nemohli,nik sa na nas nazor nepytal,len prikazy a zakazy.doteraz to rodicom vycitam..
My s manzelom mame nieco medzi,aj nieco dovolime ale odtial potial,ked sa ide varit detom varim to co maju radi-vzdy sa pytam na co ma dcera chut.zase urcite veci su u nas prisne dane o ktorych nediskutujeme.

U nás asi stred,, úlohy si píše hneď zo školy nech ma pokoj potom, na tom si staviam už od prvej triedy a funguje to bez frflania inak by nemohla ísť von, v piatok si tiež musí napísať lebo cez vikend sú vonku alebo niekam ideme, ak sa ma veľa učiť je doma,, varíme a všetko zjedia u mňa neexistuje aby som varila zvlášť ( mi stačí kamoška stále pri hrncoch lebo každý chce niečo iné),, doma musí pomáhať

Ja som mala voľnejšiu výchovu (mám 36) a som za to rodičom vďačná, rešpektujem ich, úctim si ich, vzájomne si pomôžeme ak je treba. Mala som výchovu akú opisuješ ty (tú, ktorú máte teraz). Dcéru vychovávam podobne, pýtam sa na názory, všetko plánujeme spoločne ale máme aj isté hranice, vie, že keď zvýšim hlas, tak niečo nie je dobré. Na druhej strane spoznala som muža, slobodný, 40tník, ktorý mal prísnu výchovu od malička, jeho rodičia sa ho na nič nikdy nepýtali, nemohol do piesku, nemohol do mláky s vodou, musel sedieť 30 minút za stolom a stíhnuť sa najesť, aj keď mu to nechutilo, u nich neexistovalo, aby dieťa malo vlastný názor. A takto je to s ním aj dnes. Bez názoru, bez ambícii, nemôže ísť von kedy chce, lebo býva s rodičmi, musí robiť, čo povie mamka, lebo to je sväté. Takže neviem....myslím, že zlatý stred je to naj.

podľa mňa trocha preháňaš vplyvom výchovy akú si mala. Na úlohy by som dala pravidlá-nemusí byť presne, ale napríklad do 17tej musí napísať. Desiata nedám niečo čo dieťa nemá vyslovene rado, ale dám z toho čo mám doma a treba využiť. Rovnako jedlá, ja sama doma varím a občas vyhoviem aj druhej strane a sú aj jedlá čo mne osobne nechutia, hoci sa väčšinou snažím variť jedlá čo obľubujeme všetci. Rovnako večierka by mala byť podľa toho kedy dieťa vstáva a zase ani víkendy/sviatky by nemala zachádzať do extrémov. Samozrejme oblečenie by som dala nejaké slovo dieťaťu pri výbere, ale inak zarábajú dospelé a tí by mali mať hlavné slovo čo sa v domácnosti kúpi. Zase v živote sú pravidlá-často aj nezmyselné, rovnako aj skoro všetko je inak ako človek chce. Vychovávať dieťa vo vatičke ho naučí že všetko je podľa neho a v dospelosti bude mať problém prispôsobiť sa pravidlám, partnerskému spolužitiu a podobne.

@tanyag to si robíš srandu že máš takého priateľa že sa 40 ročný musí pýtať mamky mojím priateľom by už nebol. Zbytočná strata času.

Tak u nás vždy boli pravidlá čo sa museli dodržiavať ,hlavne príchody meskas 10 minút bez dôvodné týždeň zaracha deti sa naučili rýchlo na jedenie sa dáva to čo je nevarí sa viacej jedál ,úlohy a učenie hneď po škole večierka je určená dcéra teraz osmacka o 22.00 už v posteli takže určite treba hranice

Autorka, to čo popisuješ je podľa mňa úplne normálna výchova ktorá by sa mala praktizovať.
Pre mňa je náš syn normálny plnohodnotný člen rodiny ktorý má svoje nálady, názory, postoje a potreby. Preto pokiaľ je to v mojich silách sa chod rodiny snažím prispôsobiť aj jemu.
Je síce ešte malý, ma len 3.5 roka ale nevidím problém tom, prispôsobiť u jedlo, výlet, prechádzku, spôsob hrania a pod. Jediné v čom mam ja prísne pravidlá a tie musí dodržiavať je hygiena, umývanie zubov, jedenie liekov a v žiadnom prípade nesmie ubližovať sebe, iným ľuďom /zvieratám a ničiť prirodu/majetok.
V ostatnom sa vieme dohodnúť. Či je náš spôsob výchovy správny, uvidíme asi až keď bude starší, ale už teraz vidím na niektorých situáciách, že robíme správne

@alickapusinka Nemám takého priateľa 🤦‍♀️ napísala som, že som spoznala takého chlapa...takého ani nechcem 🤣

Vy ste cela rodina na prvom stupni ZS?

@jenn7 Áno, jasne moja. Z celého môjho 🤣“krátkeho”🤣 príspevku si vyber presne túto 1 vetu a dumaj nad ňou. Ale nieže budeš pridlho namáhať mozgové závity, aby sa ti ešte z kečky neparilo nakoniec.

Sme viac direktivni a prisni. ;D Ale mame malu skolku,takze velmi bezrezimovo si to predstavit neviem. Co sa da...snazim sa dovolit,davat možností na vyber a pod..ale vela x je to o kolektivnom rozhodnuti a ak sa neda,ja mam posledne slovo alebo spolu s muzom,ak sme vsetci.

@andrejka1974 ty mas vela deti, tak musia byt jasne pravidla... Inak by bol zmatok a v niecom je to podla mna aj lepsie.

Tak to co ty máš doma by som nazvala rešpektujuca výchova, voľná výchova je ze je mi jedno čo robí moje dieťa, všetko mu dovolím aby nekrical. A som za takú rešpektujú u výchovu, dieťa napr vie ze ma povysavaf a nebudem ho hnať lebo ja chcem mat teraz povysavane, ale poviem ze do večera ma na to čas a nech povysavaf kedy chce.

Najlepsie je odhadnut zlaty dobry stred. Ja som mala velmi prisnu vychovu,kde sa netoleroval moj nazor,musela som zmyslat ako rodicia a nemohla som si dovolit mysliet inak. Nikdybsom nevedela,co je dobre a co zle. O nicom sa nediskutovala,lebo bolo vsetko dane a bodka. Deti potrebuju hranice,to je dobre aj do zivota,vies sa potom zaradit a neprekvapi ta,ked napr.v praci od teba nieco pozaduju. Ale dieta musi citit,ze je clenom rosiny,ze na jeho nazore zalezi.

respekt ci uz rodica k dietatu a doetak rodicom tak aj k inym ludom- to je zaklad... a potom to vyrovnat z kazdeho rozka troska.. ja som na dceru mila ale jak ma nasere aj macka zdrha z domu a ona uz vie ze daco prepiskla..nastastie sa to nestava casto a vieme sa dohodnut ..ako prekoname pubertu uvidime ...

Preferujem zlatu strednu cestu, niektore pravidla a skolske povinnosti idu u nas bez kompromisu, v niecom popustime a sme benevolentnejsi.

Ako pisali viaceri zlaty stred je najlepší... Chcem aby ma dieta respektovalo,ale zas nie aby sa ma balo..A musi mat iste hranice.. Najstaršia ma 9 a je to take vystrkuje rožky😁je zlatá šikovná pomože,ale strašne tvrdohlava keď sa jej nieco povie niekedy,pracujeme natom..Teraz vidim to že s nou mame blízky vzťah,vela s nou travi čas rozpravame sa,da sa povedať viac kamaratsky vztah,ale musi pochopit že rodičia nie kamarati.Treba hranice,ono myslim si ze je do dobre,lebo iste pravidla su aj taka istota,dietata vie co očakávať,ale hlavne vela sa rozpravat .Ono na nas bola mama sama a podla jej slov mala strašne prisni vychovu preto s nami chcela mat ako taku kamaratsku,bolo tomyslene dobre ale až moc,rodič nieje kamarat,a hlavne ma ist vzorom,co je spravne a co nie..Doteraz si myslim ze je stratena v dospelackom svete,nestotožnujem sa s jej nazormi a podobne.A jedno je rozpravat a druhe sa tak ajspravat.To kolko času sme venovali dietatu a sme sa vela rozpravali chcem verit že sa nam to vrati,snad aj v puberte v tom najhoršom veku😁

Ani prisna direktivna vychovava nie je v poriadku a Alani ta volna, liberalna.
Obe napachaju riadne skody.
Pozri si nieco o respektujucej, vztahovej vychove. Dieta potrebuje hranice, bez nich je stratene, neiste, ale zalezi velmi na tom, ako su tie hranice nastolovane..

Kolegynina dcéra robila au pair vo veľmi bohatej rodine (v Kanade), dieta malo cele vlastne poschodie a nesmelo sa mu povedať nie ani žiadny zákaz. Vtedy malo 3 roky. Tomu hovorím voľná výchova. A celkom by ma zaujímalo, ako to je s tým dieťaťom teraz.

@letfenixa to nie je voľná výchova, to už je nevýchova, skôr extrém, niečo ako vedecký pokus na vlastnom dieťati, zaujimalo by ma čo tým chceli rodičia dosiahnuť, ja píšem o voľnej výchove, nie o modernom Maiglím.

Mne sa osvedčila výchova podľa knihy Pohodové rodičovstvo podľa psychológa Studničku . Uplatňovala som ju u svojich posledných troch detí , u predchádzajúcich som išla veľmi podobne.
Ja rozlišujem medzi výchovou dievčaťa a chlapca, nevychovávam genderovo identicky . Chlapcov od mala zaťažujem väčšími povinnosťami , som na nich prísnejšia ale neprikazujem direktívne , nevydávam rozkazy a hlavne nekritizujem, požadujem od nich výkon v praktických veciach do života, v športe .Tolerujem chlapčenské lotroviny, chlapčenské bitky a nerobím vedu z vecí z ktorých by tu mnohé asi odpadávali ( napr. vztýčený ukazovách v chlapčenskom kolektíve ,obité kolená , hrče na hlave , domodrinované kolená ). Dievčatá sú vychovávané jemnejšie , k spolupráci navzájom , ku knihám , k športu pre radosť a nie pre výkon .
Život ma naučil neriešiť naozaj nepodstatné veci a to ani vo výchove detí , nebehám s každou hlúposťou k psychológovi , nepohršujem sa na dcudzími deťmi aké sú alebo nie sú .

Existujú v základe tri typy výchovy. Autoritatívna, demokratická, laxná. Ja volím demokratickú s respektujucim prístupom. Odporúčam knihu respektovať a být respektován. Nájdeš aj online k stiahnutiu.

My sme s manzelom mali prisnu vychovu, ale nie az direktivnu, ze sa nedalo na nicom dohodnut.
My sme skor za prisnejsiu vychovu, ale obcas vidim, ze voobec nie je az taka prisna a deti maju dost volnosti. V tych veciach co pises, to mame podobne a nevnimam to ako liberalnu. Ale su situacie, kedy deti musia respektovat nase rozhodnutia a aj pravidla. Tak ako my niekedy urobime podla ich zelania, tak niekedy musia oni urobit, co sa im nechce...napr.doma pomahat.
Liberalnu si predstavujem tak, ze dieta nema hranice a robi si co chce.
Ani direktivna, ani liberalna nie je dobra, ziadny extrem nie je dobry, preto si vyberame v com a kedy maju vyber a kedy proste plati co povedal rodic.

@autorka Opisuješ ideálny stav. Zaujimalo by ma, ako riešite problémy. Čo robite, keď si dieťa nechce urobit úlohy vôbec, nechce si umyť zuby, prezliecť sa do pyžama, ísť spat a je neskoro, ísť domov z ihriska, chce kúpiť niečo v obchode, čo ty nechceš, chce vela sladkosti, chce stále pozerať rozprávky, nechce ísť na návštevu, k doktorovi, zobrať si lieky …? Viete sa vždy dohodnúť, ustupis alebo si presadis svoje alebo..?

@tiika
Umyť zuby, prezliecť sa, zobrať lieky, je niečo úplne prirodzené u nás, stále sme to tak robili, odmala. Tak je to normálne aj pre dieťa, neprotestuje.
S DÚ problém tiež nemáme, vie, že keď nechce byť v škole za hlúpe a neporiadne dieťa, treba sa naučiť a napísať si úlohy. Nemali sme nikdy cirkus kvôli škole. Normálne stačí vysvetlit dieťaťu prečo sa učí, prečo chodí do školy, prečo je to dôležité. V prvom ročníku sme to vysvetlili a nemáme s tým doposiaľ problém. Iniciatíva pri učení vychádza u nás od dieťaťa. Inak keby mám dieťa čo robí scénu, lebo sa nechce učiť, no neviem ako by som to riešila. Asi by som sa snažila vysvetľovať, ale našťastie nemám taký problem. Podľa mňa veľa závisí aj od toho, ako rodič pripravuje dieťa na školu. Keď to ponímaš ako povinnosť, že musí to byť, lebo bez toho sa zemeguľa nebude otáčať a tak to predostrieš aj dieťaťu, nemá učenie zosobnené ako svoju hodnotu, ale ako povinnosť, ako niečo nepríjemné, čo musí urobiť aj proti svojej vôli. Tak je potom ľahko si učenie znenávidieť. Preto by som nenútila ale vysvetľovala.
Ja som na školu stále pripravovala štýlom: škola je skvelá, naučíš sa veľa nového, zoznámiš sa so zaujímavými deťmi, …. A tak to ja vníma. A pred škôlku sme často čítali doma knihy (už aj písmenka sme poznali pred nástupom do školy, aj základy počítania) teda čítali sme spolu a bolo to niečo, čo dieťa bavilo. Nikdy nebolo učenie povinnosťou a dieťa samo chcelo riešiť zábavné úlohy, kupovať pracovné zošity a rôzne knihy s aktivitami odmala.

Keď nechce ísť spať a je neskoro, ísť domov z ihriska, chce kúpiť niečo v obchode, čo ty nechceš, chce vela sladkosti, chce stále pozerať rozprávky….. tak sa dohodneme. Môže byť dlhšie, ale ráno ajtak vstane do školy ( väščinou ďalši deň, ide spať skoro .. lebo únava 😂 a už nevymýšľa, že chce byť dlhšie) Ale napríklad ak ide nejaká rozprávka na ktorú sa dlho teší, tak nepošlem spať, lebo zajtra škola, lebo musíš. Nech si vyskúša dieťa samé, na svojich skúsenostiach aké to bolo, nevyspať sa, ísť do školy unavene. Potom sa porozprávame doma další deň ako sa pracovalo v škole, či to stálo za to. Nech zhodnotí samé, nekrhám ani netrestám a ani sa nevyhrážam.

Inak ja som si tak všimla, že ak má problém s niečím, tak práve s direktívnym tónom, keď napríklad starí rodičia niečo zakážu, alebo prikážu, napríklad, že poď ideme domov z ihriska, okamžite poď , už ideme ….. vtedy je nevôľa a protestovanie.
Keď ja poviem, poď prosím, už ideme domov, lebo som unavená, hladná , chcem sa s tebou zahrať doma, tak sa zodvihne a ideme

Toto, co opisujes predsa vobec nie je benevolentna, liberalna vychova, skor ta respektujuca. 😉
Mate dohody, hranice, dieta sa uci na prirodzenych dosledkoch, rozumie, preco je to, ci ono, od neho vyzadovane, to je podla mna vsetko fajn.
Benevolentna je taka, kde dieta rozhoduje, kde si dieta doslova robi, co chce.

@tiika odpoviem ti ja, aj ked na mna to adresovane nie je. 🙂

Mali sme obdobie, kedy si dieta nechcelo umyvat zuby. Riesila som to vysvetlovanim a ukazkami fotiek pokazeneho chrupu.
Plus, som si uvedomila, ze vymysla, ked je viac unaveny, tak sme zuby zacali umyvat skor. Spolu. Vzala som ho obchodu, vybral si kefku, pastu, pochopil.
Teraz obcas vymysla, uz staci len povedat, nie, zuby sa umyvaju a je po protestoch.

Nechce ist z ihriska? Upozornujem.dopredu, ze o xy min odchadzame. Nechce odist. Spytam sa, co chce este robit, odpovie mi, suhlasim s tym, s podmienkou, ze potom hned odchadzame. Potom uz nediskutujem, mame predsa dohodu - pri malom dietati odchadzam aj za cenu jeho nesuhlasneho revu.
Co sa tyka obchodu, deti vedia dopredu, ze su mozu vybrat jednu vec, ktoru musim schvalit. Toto mame odjakziva. Ak s vybranou vecou nesuhlasim, vysvetlim dovod.
Pri malych detoch pomahalo uznat pocity (vidim, ze toto velmi chces) a prezit si tu potrebu vo fantazii (to by bolo super, keby sme mali plny kufor tohoto, ze? Robili by sme to a Ono... to by bolo skvele.. )
Teraz deti pohundru, postazuju sa, ale ak im je to zdovodnenie, pochopia.

Vo vseobecnosti plati, ze na prvy krat to trva dlhsie ako direktivny zakaz a prikaz, dokonca to obcas vyzera, ze to Ani nefunguje, ale zase je vacsia sanca, ze sa konkretna ci podobna situacia uz v rovnakej burlivosti neprejavi.. pretoze dieta vie predvidat reakciu rodica (ten musi byt konzistentny, vzdy, za kazdych okolnosti), dieta ma urcene hranice, za ktore rodic nepojde.
Zase je dolezite, Ako dieta s hranicami oboznamis.
"Plati, lebo som ja povedala" nie je dobra cesta...
deti maju mat pocit, ze mozu diskutovat (ano, obcas unavne 😂), ze su ich namietky vypocute.

Vzdy ustupovat je cesta do pekla, rovnako ako vzdy si presadit svoju volu z pozicie sily..

@beronsche presne toto robím a mám rovnaký názor na autorkin príspevok ako ty vyššie. Preto som sa jej to pýtala.