Posielate deti za dvere/do izby?

Na toto by som nemala srdce. To už jedna na zadok menej ublíži ako poslať dieťa za dvere...
Dieta sa ukludni pri mne. Neposielaj za dvere

Radšej upresním vopred pre útoky na bitku - dala by som to na rovnakú úroveň- ci bitka, či zatváranie za dvere

Ja tomuto modernému trendu posielať dieťa za trest do izby nechápem ….dieta ide do izby a má všetkých a všetko v paži

Veď tam si sadne k hráčkam a kašle na všetkých

Ja som tak pár krát poslala ale ja už mám 9 rocnu, a pošlem ju tam len vtedy keď už viem že keď ostane ešte dlhšie pri mne tak už vybuchnem. Ale nikdy som ju tak neposlala keď bola menšia.

U nas toto fungovalo. Ale teda dieta musi byt na to zrele. To sa nerobi batolatu. Vek je tazko definovat, kazde dieta je inak zrele. U mojich to bolo predskolak/maly skolak. Ide tam o to, aby pri amoku nemalo obecenstvo. Ktore sa na nom smeje (dedkovci 🙄), alebo ho provokuje (surodenci) alebo sa ide z jeho amoku poskladat (babka, utlocitny tatko). Nezatvarala som ich nejako na silu. Povedala som im, ze ked sa zlostia, neda sa nic vyriesit, len ked sa vsetci ukludnime, mozme sa o tom, co sa stalo, porozpravat. U nas to bolo tak zabehnute, ked boli deti mali skolaci, ze oni prestali revat do 2-3 minut a uz ma volali do izby, ze mami, chcem sa porozpravat. Vedeli, ze konflikt konci rozhovorom a najdenim riesenia. Tak ked uz sa nemali pred kym predvadzat, tak to chceli ukoncit cim skor. A ano, pouzivali sme presne tieto slova: najst riesenie. Oni sa potom uz naucili, ze vsetko sa da vyriesit, aj to sami hovorili tuto vetu. Uz su pubertaci, ale dodnes sa stava, ze ma zavolaju do izby, ze sa chcu porozpravat, ked chcu radu. Casto su to aj pruseri, co riesia, ale ja som vzdy velmi pysna, ze este stale mi doveruju a zaujima ich moj nazor. Drzim palce!

U nás toto fungovalo.Neviem,kam by utekali.Nebyvame v palaci s 50 timi izbami.
Ukludnil sa,premysleli si,prečo vlastne revu a zistili,že revom u nás doma nikto nič nedosiahne.

Občas keď už dcéra naozaj zbytočne robí bordel a všetky "milé metódy" som už vyčerpala, zvyknem ju poslať ukľudniť sa do izby.
Väčšinou ani nestihne dôjsť do izby a už je pokoj 😅. Potom v kľude vieme prebrať čo sa stalo a prečo sa správala tak ako sa správala.
Keď mi povie že nechce ísť tak to rešpektujem ale väčšinou jej práve takáto chvíľka pomôže.

@pribinak nemyslím si, že je to moderný trest... U nás to tiež fungovalo, upokojil sa oň aj ja a v kľude sme si to potom vydiskutovali. Nemá z toho žiadne traumy.... Ale mám pocit, že tu na koňovi sa každý trest považuje za neprípustný...

Ano, syn ma teraz take obdobie, ze strasne krici, ked sa mu nieco nepaci. Je to velmi neprijemne, a vtedy bud odcjsdzam ja do inwj izby, alebo vezmem jwho a zavrem za nim. Nezamykam a opakujem, ze ked prestane kricat, moze vyjst. Funguje to normalne.

V amoku (ked si nevie rady s emociami) neposielam od seba dieta prec, posielam ho prec, ked sa nevhodne sprava (napr neprestava bit zo srandy brata). Vacsinou staci mu len povedat, ze odid a prestane

Neposielam od seba dieta prec v amoku. Dieta ma vtedy potrebuje.

U nás fungovalo iné... počkaj chvíľu.musim hneď zavolať babke a niečo sa opýtať...tak prestaň plakať.kricat.vystrajat...ja zavolám babke.nech ju počujem a keď dotelefonujem.tak si doplaces.dokricis.dovystrajas...
Prestali hneď.
Samozrejme pokračovanie plaču a kriku sa nikdy nekonalo.

Urobila som u dcéry a odvtedy ani za svet nechce byť v izbe, ani sa hrať ,ani telku pozerať.
A spať tiež nechce
Lebo som ju tam v amoku zatvorila.nie zamkla ,ale kričala som na ňu, nech odtiaľ nevychádza , a pekne sa mi to vrátilo späť.a viem že to je odvtedy ,nakoľko dovtedy spávala v izbe a rada sa tma hrala.trraz všetko nosi do obývačky a ostane taká vystrašená ,keď jej poviem,že môže ostať v izbičke a hrať sa.ze jej zapnem aj rozprávku.aniczq svet.
Ľutujem to.

Moja ma sice uz 19, ale raz, ked mala cca 3 roky som to na radu kolegyne vyskusala. Skoncilo to tak, ze rozbila sklenenu vypln na dverach v izbe, kde som ju zavrela, takze u deti, ktore su vybusnejsie to neodporucam.

Pripada mi to stupidne. Akoze som kralovna a serete ma.

@amelia89 Presne tak. Ja to používam zriedkavo, lebo deti veľmi trestať nemusim, ale považujem to za veľmi účinný prostriedok. Rozrušený človek (netýka sa to len dieťaťa) sa najlepšie ukľudni, keď je sám so svojimi myšlienkami, v kľude, nič a nikto ďalší ho nerozptyľuje. Dieťa je vo svojom známom bezpečnom prostredí, môže si tam pritúliť svojho plyšáčika a vyplakať sa mu z hnevu. Plus dieťa samozrejme príde o publikum. Pre moje deti tiež platí, že ich upokojuje nejaká individuálna hra/činnosť - takže si tam chvíľu kreslia, skladajú puzzle, prezerajú knižky, tvoria z plastelíny, alebo upratujú a pri tom im opadnú emócie.

U nás tiež platí, že je to logický dôsledok konania - ak sa k nám nevieš správať pekne, nechceme ťa pri hre. Znie to možno kruto, ale takto to funguje v škôlke, v škole, na krúžku, medzi kamarátmi na dvore a aj v dospelom živote. Decká vedia, že až budú ochotné rozumne spolupracovať s inými členmi rodiny, alebo až budú chcieť v pokoji prekonzultovať, v čom je problém môžu z tej izby kedykoľvek vyjsť a som tam.

@annm81 neviem o akych starych detoch sa bavime,mozno mam skreslenu predstavu pretoze moje deti by z tohto pristupu este nevedeli benefitovat, prevladli by urcite negativne emocie… Keby som poslala / zavrela syna do izby tak rozhodne si nezacne skladat puzzle. Mozno u starsich deti to vyznam ma, momentalne sa s tym nejako vnutorne nestotoznujem.

@amelia89 Dosť skoro som to začala používať. Medzi 2. a 3. rokom. Vtedy, keď už dokázali dostatočne efektívne komunikovať aspoň v jednoduchých vetách, rozumeli zložitejším pokynom a začínali intenzívnejšie vnímať, že ich konanie má vplyv na iných ľudí.

Time out metoda sa okrem iných pozitívnych metód odporúča pre deti ako náhrada bitia a kriku. Je menej zničujúca než krik a bitka. Nemá to byt trest, ma to byt pauza a priestor pre dieta spracovať svoje emócie. Rodič sa tým nemá vyhrážať keďže to nie je trest a ani nechce aby to tak dieta bralo. Koľko ma dieťa rokov, toľko minút ma mať pauzu. Ja dávam pauzu v stane čo ma dcéra. Poviem jej že si ma ísť dať do stanu pauzu. Môže si tam zobrať akú hračku chce. Je to metóda vhodná pre deti od dvoch do 7-8 rokov. Takze malé deti

@gleep1 súhlasím. My máme zase "neutrálnu chvíľku" 😀 pošlem dieťa sadnúť, ľahnúť (voliteľné) hocikde, na minútku, nech sa vydýcha a keď bude trošku inak nastavené, môžme sa o tom pozhovárať. Ostávam však na dohľad, väčšinou v rovnakej miestnosti, pride mi tak, že nemá pocit osamelosti a že sa s tým musí pasovať samo. Zvyčajne si ľahne na podlahu, na minútku, potom príde samo, ako vymenené 😀 Už sa vyberie aj bez napomenutia keď cíti pretlak emócií a pod.

Neposielam, lebo dieťa to podľa mna tak chape, že nemôže dávať najavo emocie pred druhými a bude ich skrývať v budúcnosti. My sme tak boli posielané a si pamatam, že sme sa “za dverami” hrali, boli nasrdení na rodicov a ešte si vraveli, že toto nie sú nasi rodičia, že sme sa narodili iným a lepsim (hľadanie odpovede, kde sú ti lepší rodičia sme nikdy nerealizovali, ani sme sa nezamyslali nad tým, prečo sa nás vzdali a dali nás k tým zlým rodičom😅)

Na toto treba aj nejaký návod? 😅 gleep to veľmi pekne opísala. Ja tiež radšej pošlem syna vedľa akoby som ho mala biť. Tam sa ukľudní,porozmýšľa a potom si ešte s kľudom vysvetlíme, že čo spravil ,prečo, atď. Veľakrát skúša moju trpezlivosť,takže toto je za mňa najlepšie riešenie. Ale nezatváram dvere a vždy to trvá len chvíľu .

Ja som toto použila aj pri prvom synovi a aj teraz pri druhom. Ale bolo to vždy pri extrémnom amoku a použila som to možno tak 6 krát.
Vždy to fungovalo prvý syn sa samozrejme chcel dostať vždy von z izby, ale keď videl že ho nepustím tak sa ukludnil a bolo po amoku. Druhý syn ostáva v izbe kým sa neukludni a následne príde s úsmevom má stisnut.
Ale poviem ti že ja som až moc prekvapená aké mám poslušne deti. Aj ten 1,5 ročný čo mu poviem to platí, samozrejme skúša moje nervy ale vždy poslúchne.

Stáva sa nám to ale len zriedka, keď má už nejaký záchvatík zúrivosti. Vždy sa ukľudní a vráti sa potom za nami.

Mam 2 dcery ktore ked sa zacnu dohadovat a klbcit tak nic ine nepomoze.mam este skoro rocneho syna a ten je z ich skriepok vykolajeny,preziva to velmi,cize ked zacne krik a zbytocny cirkus ktory graduje,upozornim 1-2x,na 3x ich poslem ukludnit sa kazdu do ich izieb.ked sa ukludnia mozu prist

@simona92101 presne takto aj u nas. Ked upozornim 1-2-3 a nic tak idu do svojej izby sa upokojit. Predychat. Porozmyslat. Co som ich ja upozornila. Co spravili. Ake to ma nasledky.

Takto, vyslovene že choď za dvere za test to nie, ale už sa stalo, že sa celý celučičký deň hádali, vrieskali, alebo jeden zabŕdal a smial sa a druhý od nervov plakal a nepomáhalo ani pekné slovo ani krik, tak som im v izbe proste zavrela dvere, ze to nebudem počúvať.Ale zafungovalo okamžite, do 5minut hlavy vonku, mamiii už sa nebudeme hádať, sľubujeme