Plač dieťaťa pri odchode kohokoľvek z bytu

a keby ten ktokolvek odchadzal tak, aby ho maly nevidel? My sme to tak dlho robili s dcerou, pretoze jasne, ze tiez by plakala, jeden ju niecim zabavil a ostatni mohli kludne odist...ziadne lucenie...to, ze zistila, ze uz odisli uz neriesila, problem bol len ked videla, ze niekto odchadza 🙂

@vefi89
@bashka a potom to prešlo úplne, či ešte stále musíte odchádzať potajomky?

Malý mení farbu väčšinou iba pri mne 😀 Keď ja odchádzam, tak začne tak strašne silno kričať/plakať, a akoby zatínal zuby a tým mu tak sčervenie tvár, krk sa mu napne, no normálne záchvat. Neviem to inak pomenovať. Pri ostatných to nie je až také, ale tiež je to silný plač. Včera napríklad mohla moja mala odísť, lebo deti stavali s mužom Vianočný stromček. Bol taký natešení z tých svetielok a z toho všetkého, že povedal ahoj babi a pokračoval. My sme ostali v nemom úžase a to som bola doma aj ja aj muž, ale keby sa nestaval ten stromček, tak by jačal. On je akoby mal nejaký radar. Tesne pred odchodom niekoho začne chodiť a pýtať sa, ešte nejdeš domov, ešte nejdeš domov.... A potom už dotyčného sleduje kam sa pohne. Čo sa týka negatívnych zážitkov, tak neviem, čo by naňho mohlo tak negatívne pôsobiť, aby nechcel od seba pustiť nikoho, kto sa pri ňom vyskytne. Som si istá, že sa mu nestalo nič, neni ani bojazlivý, alebo nejak rozmaznaný, lebo napríklad aj keď niekedy skúšal vydobíjať si veci plačom tak nikdy neuspel, takže to prestal skúšať. Ja som zasa dosť prísna, ale s týmto si rady neviem..

@zuzana581 môj malý nemá ešte ani dva roky... ak zbadá niekoho na odchode, tak mu zvykneme niečo sľúbiť...ako príklad: ak nebudeš plakať a budeš dobrý, postavíme si vláčik...a v tomto mi príde dosť rozumný 🙂
aj keď sa už stalo aj tak, že mi návštevu chcel vyhodiť 😀😀

a aky je nazor detskeho psychologa? Ak ste este neboli, asi by nebolo od veci tam zajst...

@zuzana581 a nepýtali ste sa ho, prečo tak reaguje? či nevie to ešte nejak popísať?
ako chápala by som, že ideš ty-mama,alebo tatino preč,najbližšie osoby,že by možno mal strach,že už neprídete....ale keď ako píšeš, to robí pri komkoľvek....no zaujímavé. ti poviem,že s tým som sa nestretla ešte

ahoj, stretla som sa s niečím podobným, nebudem tu rozoberať podrobnosti, ale skôr mi to príde ako určitá forma manipulácie od dieťaťa, že chce "riadiť" svet okolo seba podľa seba, plus je to zosilnené obdobím vzdoru ktorým prechádza, chápem že s tou laringitídou je to komplikované, ale nevidím inú možnosť ako od neho odchádzať, aby videl, že s tým nič neovplyvní, resp. aby niekto druhý preorientoval jeho pozornosť na niečo iné. ak to neprejde do toho tretieho roku, možno potom sa obrátiť na nejakého odborníka.

@zuzana581 ahoj moja mala nema sice este ani 2 roky, no tiez sme si tym uz presli. Zacala som to riesit tak, ze ked navsteva odisla pustili sme si rozpravku, vylozili nohy na stol a dovolila som jej zobrat si chipsik z misky, alebo co bolo prave pripravene navsteve. Proste pohodicka, u nas bol kamen urazu hlavne to, ze cez navstevu bola stredobodom pozornosti, to si uzivala a ked odisli, ja som zacala upratovat a Kika uz nevedela co so sebou.
Tuto pohodicku co sme si zaviedli uplne miluje, najhorsie sceny boli pri babkovcoch a teraz ich tlaci z dveri slovami: Uz chod a pidi (pridi) 😀 😀 😀
Hmm pri mne teda neplakavala ked som odchadzala, asi ma ma uz casto plne zuby 😅 , ale manzela vzdy vyprevadzala placom, to sme vyriesili tak, ze ked prisiel domov dal jej nejaku malickost - doniesol jej list zo stromu, kvietok, jablko, proste nic hmotne co by musel kupovat, ani nic sladke aby si na to nezvykla. A porozpraval jej kde bol, kde to nasiel a hrali sa spolu. Teraz jej uz nosi iba obcas, uz to nepotrebuje, akurat tak z detskej mu zakrici cau ked odchadza, ani len odprevadit ho sa neobtazuje 😀

No cez psychologa som to zatial nešla riešiť, lebo to trvá zhruba ten mesiac v takomto rozsahu. Ako najviac to ovplyvňuje mňa, lebo keďže som na materskej a nemusím vyslovene niekam odchádzať, tak je mi lúto ho nechať niekde takto plakať a zas nechcem ani iným spôsobovať stresy, že mi budú strážiť hysterické dieťa, ale ako som už písala, budem to musieť nejak začať riešiť, lebo to nechcem nechať na poslednú chvílu a ísť potom do roboty s pocitom, že malý robí takéto scény. Najprv bude zostávať u mojej babky, keď pôjdem robiť, takže to chcem skúšať pomaly u nej a dúfam, že kým pôjde potom v septembri do škôlky, tak bude trošku oťukaný. Ešte aj keď idem k lekárovi, tak ide so mnou ☹ @macamac pýtať sa ho nedá nič v tej chvíli, lebo nepočúva nič. Keď odchádza iný, tak ho držím a už som skúšala naňho pekne, že neplač, veď zasa príde, poď ideme si stavať lego, aj som hučala, že nech okamžite prestane plakať, lebo odídem aj ja a ja neviem, podplácanie, vyhrážanie. Nič neučinkuje. A to som si to zo začiatku nevšímala, iba som mu povedala, keď prestal, že prečo si tak plakal, veď ten a ten musí ísť domov spinkať, aj my ideme spinkať a zajtra príde. Už nebudeš tak plakať? Alebo mu moja mama povedala, že keď bude plakať, tak už nepríde a on že nebude a keď odchádza, tak zasa hysterický rev. Ja viem, že keby som naozaj musela niekam odísť, tak by som proste musela a malý by nemal na výber, ale chcela som to skúsiť vyriešiť nejak inak. @heln verím svojím spôsobom, že je to od neho určitá manipulácia. On je blíženec a to je dosť ťažká povaha. Je aj dosť tvrdohlavý, ale ako som písala v iných veciach takéto scény nerobí. Ak aj pre niečo protestuje, tak s mierou, ale v týchto odchodoch to je des.

@zuzana581 ja si myslim,ze je vacsina deti takato, hlavne ked su velmi fixovane na matky. Robila to aj moja starsia dcera a robi to aj mladsia...nemozem odist z domu bez toho, aby ma normalne videla a pozdravila. Obliekam sa priebezne a topanky s bundou si pomaly obliekam na chodbe pred dverami a vykradam sa z bytu ako zlodej. Ona si to nevsimne, lebo ju vzdy niekto zabavi a ked si po chvili spomenie a zacne ma hladat, tak jej iba povedia ze hned pridem, ze som sla "so smetami, do obchodu a pod". A "so smetami" mozem byt aj 3 hodiny, nevadi jej to.

@kristinka123 my robíme keď odíde návšteva skoro to isté, ako keď tu návšteva je, lebo u nás je viac krát do týždňa niekto, takže ja napríklad umývam riad, dotyčný dospelý je pri mne, bavíme sa a ak sú aj deti, tak tie sa hrajú s mojími v izbe. Prípadne keď je moja mama u nás, tak tá sa hrá s nimi, ale ona je u nás aj 4x do týždňa, takže malý musí už vedieť, že vždy príde, a keď odídu, tak je vždy doma aj staršia dcéra. Väčšinou je vtedy u nás podobný ruch ako keď tu niekto bol. Keď sa malý ukludní po nejakých cca 5 minutach, tak sa s ňou začne hrať a robí akoby nič. Ja si ho vždy potom posadím a poviem mu, že toto bolo velmi škaredé čo robil, že sa to nikomu nepáči a že to viac nesmie robiť. U nás to asi nebude tým, že keď je návšteva, tak je stredobodom pozornosti on a preto mu vadí odchod. Inak to s tými darčekami pri príchode sa mi páči. Skúsim to, ak pôjdem niekde preč.

@sisaha ja som to raz tiež tak urobila. To ešte pred tým, než to začalo byť až takéto. Musela som ísť do školy a dva dni predtým scéna, tak som sa nenápadne obliekla, mama si s deťmi stavala lego a dcéra zamnou zavrela dvere, aby malý nepočul. Než zistil, že som preč, tak už bol doma aj muž a išli sa kúpať, tak neplakal. Mala som mať 3 mesiace tú školu, ale ten posledný mesiac som tam skoro nebola lebo už to ani takto nefungovalo.

@zuzana581 podla mna to vobec nie je take zle, normalne to ries teda takto, vytrat sa nenapadne, aj ostatnym to tak vysvetli, u nas to bolo asi do 3,5 r, ale vobec mi to neprislo divne, ani som raz za cas neskusala lucit sa s nou, proste som to takto robila, a aj vsetci...tiez ked sa opytala kde som tak som isla do obchodu, alebo vyniest smeti...a potom som to len raz tak skusila, ze co ona na to (ale to som nikam ani nemusela ist, pre pripad, ze by to nezobrala tak by som zostala), vravim, tak ja idem do mesta a ona, ze dobre, potom pridi, ahoj...ja myslim, ze sa tvoj malý teraz zacyklil v tom a robi to uz len preto. Ty sa zbytocne nervujes a maly zbytocne place...urcite ho to prejde, len myslim, ze cim viac to budete skusat tak ako doteraz tym viac sa to prehlbi, drzim palec 🙂

@bashka dcéra taká nebývala. Trochu plakala za mužom keď odchádzal, ale za nikým iným a aj to sme jej vždy hovorili, kde ideme, čo ideme, kedy prídeme. Ona to inak brala. Vždy bola a aj je viac materiálne založená ako citovo. Malý je vyslovene citovo založený. On nepotrebuje nič iba ludí. Keď si ide dcéra niečo kúpiť, tak ho normálne nutime, že nechceš aj ty toto, alebo aha aké pekné, nechceš? A on nikdy nič nechce 🙂 Asi budem musieť naozaj len potajomky odchádzať a privykať ho takto na to. Len som ho chcela nejak rozumne pripraviť na odchody aj v budúcnosti, aby proste reagoval aspom miernejšie, už keď nemôže s tým prestať úplne. My sme boli pri dcére tak zvyknutí, že sme nikdy neklamali. Jej bolo treba povedať skôr pravdu, akože baba dnes nepríde, lebo má robotu, ako keď jej moja mama povedala, že príde a neprišla a potom si to malá pamätala a plakala, že baba slúbila a neprišla. Pri malom to asi tak nepôjde a jemu budeme musieť vyslovene občas zaklamať asi.

@zuzana581 ked sa zavru dvere skus ho este vyhadzovat no vzduchu, smiat sa, steklit ho, mne sa mala hodila o zem, zacala vrieskat, trhat si vlasy, buchat hlavu do vsetkeho - proste uplny hystak, tak som zakazdym zobrala metlu co sme mali pri dverach a robila si srandu, ze ju pozametam a nou som ju jemne stuchala od dveri kym sa nezacala rehotat, potom ked sa posadila som ju chytila za rucicku a utekali sme si pustit rozpravku - to sa uz zase rozblaznila - rozpravku si vybrala sama, sama zapla video, sadli sme si a bol pokoj.

U nas napominanie, rozpravanie sa o tom, utesovanie vobec nezabera, len to robi horsie, napriklad ked malu chyti hystak nemozem sa jej ani dotknut, este to riesim aj tak,ze do nej zacnem hadzat plysaky (teda nie, ze si o mne budes mysliet, ze ju tyram - len tak jemne) a vzdy ked ju trafi poviem BUM, to tiez zabera do minuty mala sa zacne na tom pucit a hadze mi ich spat. Alebo ked je to uz vazne hrozne odidem do inej izby pustim si radio a zacnem tancovat, obcas dotancujem do chodby nech ma zbada a zase sa rychlo schovam (dolezity je ziadny ocny kontakt, proste nahodicka, ze som sa tam ocitla) - tiez na to velmi rychlo zaberie.

Mala je strasny nervak, zacala s tym dost skoro a postupne sa to lepsi, tychto par zlepsovakov nam velmi pomohlo, ale trvalo kym som prisla na to, co zabera. V zasade ju u nas najhlavnejsie kym sa nestalo nic vazne NELUTOVAT - s tym som oboznamila cele okolie, aj ked niekto odchadza ziadne lutovanie, prihovaranie sa typu ,,neboj sa, neplackaj ja znova pridem.....nech sa navsteva normalnym tonom rozprava s tebou, kym odchadza ak maly vyvadza nech ho len pozdravia ked sa zatvaraju dvere.
Inak je to dolezite aj pri beznych cinnostiach, ked sa niecoho zlakne, spadne a neublizi si, alebo sa mu nieco nedari........proste nikdy nelutovat.....povedat nevadiiiiiiii ideme dalej, nic sa nestalo.......Tak si zvykne na to, ze trucovanie a plac nic nevyriesi. Maznat sa, hladkat, cicikat sa da hocikedy inokedy, ked je maly v psychickej pohode.

Nechcem aby to vyznelo, ze ta chcem poucovat, alebo tak, kazde dieta je uplne ine, ja len pisem co mame my vazne odskusane. Ako som pisala mala je naozaj velky nervak, takze sme cvicili niekolko krat do dna 😖
Inac sa musim pochvalit, ze keby niekto videl malu pred viac ako pol rokom a teraz neuveri, ze je to rovnake dieta. Hlavne som na nu strasne pysna ked vonku beha a nahodou spadne, jednoducho sa postavi oprasi kolena, ruky a bezi dalej.......kym si vazne neublizi (skrabance, modriny si ani nevsimne) neplace. S tym nas zastavuju aj ine maminy, babky......nikto nechape 😎
Drzim palce, nech to cim skor prejde aj Sebastianka 😉

@zuzana581 no ved to, ze je iny, aj moja starsia dcera je ina ako mladsia a snou taky "problem" nie je. Neber to ako problem vobec a tiez ako klamanie. Malá ti to zobrala takto, synovi je lepsie ked nevidi. Nic mu neklames, ked sa spyta kde je dotycny tak mu povies, ze odisiel tam a tam (co je pravda) a kedy pride (tiez pravdu). Ide len o to, ze nevidi fyzicky odchod. A nemysli, ze to bude robit naveky. Skus podla mna o mejake 3 mesiace najskor, uz bude inde po rozumovej aj citovej stranke a uvidis 🙂 Ale pravda je, ze ked som hovorila kamoske ako to robim ja tiez to brala akoze ho klame, pre mna to bolo lepsie riesenie ako keby mala zakazdym plakat a museli ju odomna, alebo od inych nasilu odtrhat 😝

@kristinka123 nie, vôbec to neberiem ako poučovanie. Ja som vďačná za rady, inak by som nezakladala tému. Ja ho tiež nelutujem, ak napríklad spadne, alebo tak. Ak plače, tak sa pozriem, či si niečo nespravil a poviem, že veď ti nič nie je, neplač a viac sa mu v tej chvíli nevenujem. Idem od neho ďalej. Ale je pravda, že pri tých plačoch pri odchodoch sa naňho začne upriamovať pozornosť viac. Každý začne, že prečo plačeš a veď mi prídeme a tak.. Budem sa musieť z každým dohodnúť, že iba ho pozdravia a aj cez ten plač si ho nebudú ďalej všímať a to isté aj ja. Možno to časom pomôže.

@bashka určite začnem moje odchody riešiť takto potajomky zatial. Aspom pár krát do týždňa, aj keď len nachvílu. Plánujem začať na jar chodiť behať, tak sa musím dohodnúť s mužom ako sa budeme chovať, aby si zvykal.

Ak by nešlo o tie laryngitídové záchvaty, možno by som sa nad tým ani nepozastavovala, lebo ja som inak neni ani precitlivelá, ani "mäkká" mama, ale ja už sa normálne desím toho, že on chytí hysák a v noci budeme pobehovať s liekami, inhalátormi a hodiny stáť pri okne, len aby sme zažehnali laryngitídový záchvat. Toto bola aj pri dcére jediná vec, čo mňa zbavovala zdravého rozumu. Našťastie on ich nemáva také silné ako dcéra. S tou sme skončili vždy v nemocnici.

@zuzana581 hm, ja by som to tiez riesila odchodom "po tajomky". Tiez to tak najradsej robim. Syn ma 2 roky a tiez vrieska, ked idem prec, aj ked teraz poslednych par krat mi uz aj zakyval a pusu dal a siel sa hrat s tatinom. Ale doteraz to bolo tiez zle. S dcerkou to tak bolo pomaly do 3 rokov, sice nemenila farbu, ale tiez velmi plakala. Tiez som sa potichu vykradla a nakoniec to preslo same. Po nastupe do skolky tam neplakala vobec. Mozno raz, aj to ostala v ten den chora, tak preto. Moja sestra ked bola mala - tusim mala tak roka pol, tak tak vrieskala, ked sla nasa mama na zachod, az im kompletne zmodrala a odpadla. Neurologicka tvrdila, ze je to normalne a ze to deti v obdobi vzdoru robia, vraj im vtedy treba capnut - kludne po ustockach - pre boha, nie silno, len aby si mu prerusila myslienky a pekne sa nadychol, mnohym detom - aj mojmu synovu staci, ked v tom hroznom placi mu fuknem do tvare, on sa nadychne a potom je uz dobre. Verim, ze Ta toto trapi, ale urcite to prejde a vyrastie z toho.

Ahojte. Tak sme cez sviatky začali s "tréningom". Bolo nás vela, lebo sa schádza vždy celá rodina. A každého som upozornila, že ak budú odchadzať, tak nech sa najprv rozlúčia s malým a potom sa začnú obliekať a odchádzať, ale jeho nech si už nevšímajú. Nech sa bavia s nami, alebo medzi sebou a na jeho plač nech nijako nereagujú. Tak ako na vianoce postupne odchádzali, tak sa chovali tak ako sme sa dohodli a malý samozrejme plakal, ale mám pocit, že tým, že na neho nereagovali, tak ten plač nebol taký intenzívny. Uvidíme ako to pôjde ďalej a hlavne ako to bude fungovať pri mojom odchode, lebo na manžela zatial chytil záchvat aj keď išiel iba vyniesť smetí. 🙂

@zuzana581 ahoj ako ste to potom riesili?vyrastol z tych zachvatov placu maly?lebo moj ma teraz tiez asi uz dva mesiace to iste..ci ja alebo muz odchadzame vzdy sa rozplace a uteka az von za nami strasne zachvaty placu, ked sa prirziava tak kope a chce sa silou mocou dostat za mnou alebo muzom a niekedy to robi aj ked babka odchadza..a teraz uz mesiac to robi ked odchadzam zo skolky sleduje ma nechce pustit..minuly rok sa tesil pekne sme si zakyvali a isiel do triedy teraz ho musi ucitelka drzat co ten robi...ale ze potom uz je dobre ze neplace pocas dna, chodi s inymi do triedy su tam placlive deti mozno mu je luto ale neviem co mam robit..

@lelagula ahoj. Ano, v podstate sa nám to podarilo zažehnať velmi rýchlo.. vôbec sme na to nereagovali. Keď niekto odchádzal, tak sa zamkli dvere a ten čo zostal doma sa choval uplne prirodzene, akoby ani žiadny plač nebol.. pár týždňou a zvykol si, že s nami nepohne, proste ludia odídu a potom sa zasa vrátia.. Keď sa ukludnil, tak som ho objala a povedala, že tatinko, alebo niekto za kým plakal zasa príde už čoskoro, alebo pôjdeme my za ním, že sa ideme teraz hrať.. ale až bol kludný.. našťastie, než išiel do škôlky, tak bol z toho dávno vonku, takže tam sme problémy nemali.. Mne sa celkovo osvedčilo pri mojich deťoch povedať niečo raz, dva krát a ďalej sa s nimi nebaviť, nedohadovať a oni pochopili vždy, že somnou nepohnú.. Dcéra si veci nevynucovala plačom, ale pri malom som bola týmto zaskočená.. fungovalo ale našťastie nevšímať si to.. chcelo to len čas.. trpezlivosť.. 🙂 prajem hlavne pevné nervy..

@zuzana581 dakujem uvidim ako dlho to este bude niekedy sa mi zda ze uz prestava ze to nie je az take ale potom zas..muz pracuje v nemecku a chodi domov len 4/5 dni v mesiaci tak mozno aj z toho ale rok to tam uz pracoval a nebol placlivy len teraz sa nejako pomenil..uvidim ale dakujem za info 🙂