Baby, iba sa zaujímam - veľa z vás tu odporúča terapiu pevným objatím. V mojom blízkom okolí je kočka (už dospelá), na ktorej to jej mama praktikovala. Má z toho teraz regulérnu traumu, obrovský strach z objatí, je jej to strašne nepríjemné, neobíme ani manžela. Jednoducho začne mať pocit, že nemôže dýchať, že sa dusí, a nedokáže sa nechať akokoľvek stískať alebo čo.
Isto je to také prínosné? Či sledujete povahu dieťaťa, či mu to je alebo nie je príjemné?
Trocha som sa o to začala zaujímať, keď mi táto baba o tom rozprávala, že ona to na svojom dieťati isto nikdy praktikovať nebude... Tak iba chcem počuť aj vaše názory z praxe, keďže sa to odporúča v každej téme "dieťa je hysterické" a podobne.
Je to blbosť, najúčinejšie je buď ignorovať a kútikom oka sledovať alebo pri starších ľudovo jedna po papuľi
tak moje baby nemvaju nejaku histeriu,ale ked nejaka situacia nastane tak sa ich spytam polubime sa?bud idu do narucia alebo nejdu, necham to na ne,ale ked ma vytocia do vyvrtky posielam do izby
Moje deto nebyvaju histericke, ale parkrat som ich objala, ked napriklad trucovali kvoli niecomu.. Ale tak normalne objat, nie stisnut a dusit skoro.. Ak nechcel objat, lebo trucoval, tak som ho nasilu nedrzala samozrejme.. Len som mu dala pocitit, ze ho hocikedy objimem, aj ked trucuje, lebo ho lubim a takto sa situacie lepsie zvladaju 🙂 Ja si s detmi pestujem vztah, aby sa na mna aj hocikedy v puberte obratili s pomocou a tak.. Aj ako priatelsky, nielen vyslovene ako rodic.. Aj oni si povedia svoj nazor a ja ho aj zvazim.. Nielen prikazy, zakazy a podobne bludy...
Ktovie, je to na zamyslenie, ......ale možno to jej maminka nerobila celkom podľa predstáv Prekopovej. Aj to je možné.
@miluna777 u nas to nefunguje. Starie sa vzdy tak metalo,ze po asi 2-3pokusoch som sa na to vykaslala a nechala ho radsej dozurit.
U mladsieho to ide skor,ale az po nejakje dobe,bud na vyziadanie priamo od dietata alebo ja skusim.. No nie hned,az po niekolkych minutach od zachvatu hnevu.
Inak minule som sa od psycho (riesime jednu vec) dozvedela,ze ona ju neodporuca ( pre dakoho moze byt vhodna,no ona je skepticka). Preto,lebo je to popieranie pocitov dietata. Ono je na nas nastvane a my ho objimame. Ze ci mne sa paci,ak som nastvana a niekto ma zacne objinat.. Takze tolko k tejto metode.
Mne sa skor osvedcilo pomenovat pocity a po ukludneni si o tom pohovorit.
@siska53 Veď to, teraz kebyže sa veľmi na niekoho hnevám, a ten človek ma začne stískať, asi mu jednu uvalím, beze srandy. Ale stále som si hovorila, že deti to možno vnímajú inak... no možno ani nie, ako to tu tak čítam, tak je to asi naozaj logické, že deťom to je skôr nepríjemné.
U nas sa to neosvedcilo, skusila som to parkrat. Ale mala som pocit, ze mu tym ublizujem, myslim psychicky
Pre mňa je metóda pevného objatia len iná forma telesného trestu. Je jedno aký humbuk je v pozadí, ide o uplatnenie fyzickej sily na slabšieho jedinca. Nenájdete na tele potom modriny, ani odreniny, takže to veľa ľudí nevidí. Ešte je to zaobalené do akože lásky. Z aktu lásky, z objatia, sa stane mučiaci nástroj. Kým sa dieťa nezlomí, rozumej nespacifikuje. Veľa ľudí si k tomu nič nenaštuduje, len silno objíma, lebo si to niekde prečítali. Ide ale o súčasť celkovej liečky. Mám rada knihu Malý tyran od Prekopovaj, ktorá vo veľkom doporučovala pevné objatie, ale za mňa - bez pevného objatia. Len normálne objatie, teda ak sa dieťa vzpiera, pustím ho. Ale kniha je fakt super a poukazuje na to, ako s nami niekedy deti cvičia a že treba nastaviť hranice.
Asi budem vystavená vlne kritiky, ale jedna jemná po riti mi príde ako menšie týranie. To sa aspoň na nič nehrá. U nás ale najviac zaberá pri záchvatoch ignorácia. Ak sa bavíme o záchvatoch napríklad autistov, tak tam sa to neodporúča vôbec.
Moj syn od malička nema rád dotyky a stiskanie. A dcera, keby ju stiskam v jej amoku asi ju roztrhne..
@miluna777 vzdy si situaciu premietam na seba. Ked som nahnevana a niekto by ma nasilu stiskal asi ma urve. Takze za mna nie.
Za mna len tolko, aby som udrzala 3-5 rocne hystericke dieta v objati musela by som vynalozit velku fyzicku silu (pri malej by sa mi logicky vytrhlo), ktoru by dane dieta citilo rovnako, teda ako velku fyzicku silu bez moznosti pohnutia. O co je to ine ako priviazat dieta pevnym spagatom s rukami za chrbtom napriklad k stolicke? Za mna teda rozhodne tato metoda nie. Aj ked Prekopovu ako odbornicku mam rada, aj knizka maly tyran da rodicom vela, ale bez pevneho objatia. Dieta sa musi naucit zvladat emocie same. V dospelosti v praci ked bude nastvane ho tiez sef nebude pevne drzat kym sa upokoji 😀
mám 5 deti a na moje to nefungovalo, no a ani som to nejak neskušala praktizovať. Zaberalo, že ked robili cirkus, mali si vybrať, bud budu ticho a ukludnia sa alebo chcu na zadok, či do kuta. Sem tam bolo aj capnutie, ale to vynimočne. Inak neviem si predstaviť moju malu, ked mala amok, aby som ju stiskala, asi by ma aj pohryzla. Ona do 5 minut prišla potom sama, že mamka potulkajme sa.
Nikto nechce aby jeho deti boli nahnevane ci smutne ale dajme im na to priestor. Smutok dokaze byt aj prospesny a len vdaka nemu dokazeme iste veci spracovat a posunut sa dalej.
@miluna777
predstav si seba.....si nahnevaná, či už oprávnene, či len pre blbosť - lebo práve hormóny a zlý deň......a ten čo stojí pred tebou a práve ťa nahneval, ťa chytí, začne objímať, že nepustím ťa pokiaľ sa neskľudníš.....
fakt netuším čo je na tomto prirodzené a prospešné.
ja by som v danej chvíli asi zuby vybíjala.......
objatie má byť prejavom lásky! nie prejavom moci nad emociami slabšieho!
Ďakujem za názory, baby 🙂 Už je mi to trocha jasnejšie, že väčšina nie je veľmi za :D Len škoda, že sa neukázala žiadna obhájkyňa tejto metódy, ktorá by naozaj videla pozitíva v praxi, aby bola diskusia aj z opačnej strany.
@miluna777 sranda, narazila som úplne náhodou na túto diskusiu. A u nás to pevné objatie zaberá!!! Malý má 1,5 roka a máva záchvaty zúrivosti asi od 10 mesiaca. Najskôr som ako mamička prvého dieťaťa nevedela čo s ním, tak som ho nechávala vyplakať sa, ale moje srdce krvácalo 🙂 Snažila som sa nájsť nejakú metódu, ktorá by ukončila, alebo aspoň skrátila toto trápenie. Kúpila som si knihu Malý tyran od Prokopovej, v nej sa spomínalo pevné objatie. TAk som si povedala, že to skúsim.
Praktizuje to tak, že keď malý chytí záchvat (niekedy je v takom amoku, že prestáva dýchať) tak ho zoberiem do náručia, otočím si ho k sebe, držím, trošku sa s ním húpem. Držím ho jemne, nič nasilu. Predtým mi plakal aj pol hodinu, takto sa utíši za pár minút. Pri tom ako ho držím mu rozprávam o dôvode plaču a prečo nemôže dostať to čo chce. Neviem, či to bude zaberať aj vo vyšom veku, uvidíme
Na niekoho to funguje, na niekoho nie. Ja osobne, ked si predstavim ze som v hysterickom amoku a niekto by ma chcel silou-mocou objimat tak by som zurila este viac...tvoju kamosku uplne chapem.