Obdobie vzdoru so separačnou úzkosťou
my doma prezivame jedno aj druhe a obidve v dost silnej miere.Ako som vsak citala temu o obdobi vzdoru,nejak mi to nesedi.Tam sa pise ze dieta vzdoruje lebo chce by samostatne a tak.Potom mi to nesedi ako to moze byt spolu so separacnou uzkostou,ked bezomna nevie existovat ani len stotinu sekundy 😕 .Keby sme mali len jedno z toho,bolo by to lahsie ale takto obidve naraz????Je to hrozne tazke,stale len rev a rev,raz vzdoruje raz zamnou uteka jak male stena.Zazili ste aj vy alebo zazivate nieco podobne???? 🙄
My sme uz vrchol obdobia vzdoru asi prekonali, dufam. 😀 Je to tazke, uz sa nehadze o zem, ako pred troma mesiacmi, ale zato zacina bojovat s detmi o auticka, pripadne ine hracky. Najhorsie je ze je asi az moc spolocensky a zatazeny na lopty a hokejky, akehokolvek druhu, resp. ked sa s nimi hraju starsi chlapci, on ma 2 roky a chce sa snimi hrat. Ale skor im zavadzia, u tych starsich to nie je az taky problem /ti majú pochopenie), ale napr. u takych 4-6 rocnych, je to hroza. Potom ho len kopajuceho a revajuceho na rukach nesiem prec z ihriska. Ked sa ukludni, tak sup ho za pol hodinku naspat a scenar sa opakuje. On nevie sediet na zadku a hrat sa s rovesnikmi v piesku, takze furt za nim musim chodit a davat pozor, aby nieco nevyparatil. 😅 Neviem, asi si je vedomi, ze sme stale s nim, takze sa vobec neboji vybrat sam aj 300 metrov na miesto, ktore ho preve zaujalo.
@lia09 Presne viem o čom píšeš a čo prežívaš. My máme takéto obdobie už veľmi dlho a neviem sa dočkať kedy skončí. Separačná úzkosť u nás začala cca v 15. mesiaci. K tomu sa neskôr pridal aj vzdor a takto spolu sa to ťahá až doteraz. Chvíľami som už totálne bezradná, lebo vôbec neviem ako reagovať. Pár krát som si už aj poplakala, že nie som schopná zvládnuť vlastné dieťa ☹ .
Sofi zásadne na všetko odpovedá NIE. Keď má ísť papať, nechce, začne revať, vypínať sa, čo mi pomaly ide z rúk vypadnúť a keď jej poviem, že teda v poriadku, tak nech je hladná, v tom momente začne ešte väčší rev so slovami: "Sofi je neposlušná, Sofi je pri tebe maminka, prepáč". A takto je to pri všetkom, či pri prezliekaní, či pri prebaľovaní, pri akejkoľvek činnosti vonku.
Na druhej strane je ale na mne v jednom kuse nalepená, nechce sa hrať sama, stále by sa len nosila na rukách, príp. sedela na kolenách. Chodí za mnou aj na WC 😅 .
A navyše v poslednej dobe sa mi zdá, že do toho všetkého začína byť ešte aj "zákerná". Viem, že je to silné slovo, ale neviem ako lepšie by som to vyjadrila. No proste robí naschvály. Napr. dnes som vyleštila stôl v obývačke a len čo som sa otočila, vysypala z misky mandarinky a pekne ich po tom vyleštenom stole rozpučila ☹ . Alebo jej dnes hovorím, že aby neťahala kvetinku (máme v obývačke na zemi veľkú sloniu nohu) a ona mi vzápetí polovicu z nej otrhala.
Veľmi dobre si uvedomuje čo robí a zrejme skúša kam až môže zájsť. A ja už ani neviem, či sa mám s ňou vyvadiť alebo proste rezignovať ☹ ☹ ☹
@lia09 tak presne toto mam doma aj ja. a neviem, co s tym. praskaju mi nervy a to mam dieta len o trosku mladsie ako ty ☹
@sofinka13 nic v zlom, ale pravdupovediac obdivujem ta, ze vobec lestis stol, ja totiz nestiham pocas dna ani upratat zo stola, nieto ho este lestit. akonahle sa snazim nieco upratat, odlozit, tak uz ma taha prec za ruku, ked sa vytrhnem, tak reve, ziape, az kym sa nepodvolim a nejdem tam, kam ma taha. je to strasne, mne pukaju nervy uz teraz, ked si predstavim, zeby som to mala mat dalsi rok, alebo dva, ide ma porazit 😢 😢
@mandragora22 no veď ja už ho leštím až vtedy, keď už cez sklo nie je vidieť na druhú stranu 😀, ale aj tak to nemá zmysel. Ináč ostatné veci cez deň ani neupratujem, až večer keď zaspí, to je proste úplné zbytočné. Doteraz bol bordel len v obývačke a v kuchyni, ale už dostane na kľučky a vie si otvoriť aj ostatné izby. Takže ešte len teraz začína byť zábava. Už neviem kam mám schovať dôležité papiere a iné veci, ku všetkému sa dostane, všetko musí mať v rukách.
Mňa teda Sofi našťastie nikde neťahá, akurát chce byť stále na rukách. A aj keď sa na chvíľu zabaví a ja odídem napr. umývať riad, rýchlosťou svetla je hneď pri mne a "mama na ruky". Tiež jačí za každú maličkosť. Hlavne keď sa jej niečo nedarí, napr. vyzliecť bábiku a pod. To hneď spustí taký rev, že mňa ide poraziť, čo tak jačí, že to musí skúsiť ešte raz a pomaličky. A keď sa jej to podarí, vždy mi na konci zahlási "no vidíš to" 😀 😀 😀 . No proste do porazenia. 😀 😀 😀
A my toto už máme v podstate 7 mesiacov, keď sa to začalo separačnou úzkosťou. Chvíľami som na porážku, neviem či sa hlásiť na psychiatriu, či rozbiť pár pohárov o stenu na ukľudnenie. Je to ťažké a vôbec si nedokážem odhadnúť do kedy toto môže trvať, keďže to trvá už dosť dlho. A najhoršie na tom je, že ju nemám ani kam dať na chvíľu, aby som si aspoň na chvíľu oddýchla. Muž chodí na turnusy do zahraničia a keď príde domov, tak je doma max. 3-4 dni, no a to sa nezastavím takisto, lebo mu treba rýchlo oprať a navariť na ďalší turnus a ešte k tomu takého vyčíňanie Sofi. No proste "kocúrkovo".
@mandragora22 presne aj mna tak taha a nato som uz hrozne alergicka,lebo sa kumne chova ako k babke na snurkach.Kolkokrat sa aj ja vytrhnem,no nechci vediet co potom robi.Bohuzial u nas toto neni nic nove,vlastne ona je od narodenie taka nervozna a cim bola vacsia,tym to bolo horsie.Takze u nas to vlastne trva rok a pol.Sep uzkost zacala v cca v 7mesiaci,potom to preslo a znova to zacalo ale v ovela horsej forme.Vlastne rano vstaneme a uz to zacina.Rev a rev a hadzanie sa atd.Ked jej poviem ze pod daj mi pusu,tak uz aj zato ju chyti hrozny rapel.V nicom neposlucha,absolutne,nic si neda vysvetlit a to tiez od malicka.Ja uz mam pocit ze to nikdy neprejde 😖
@sofinka13 aj my pozname tu "zakernost". pozera sa na mna a robi to, co som mu pred sekundou zakazala. na stastie vsetko u nas odnasaju hracky. v suflikoch sa vobec nehrabe/al, kvetiny ho nezaujimaju,.... len ked mu padne auticko, zacne ostatne hadzat o zem. ked mu to zakazem, jednym okom sa na mna pozera a druhym pozera na auticka a hadze ich na zem. ja to riesim tak, ze mu capnem po rukach. potom to uz nerobi.
mozno ma budete odsudzovat, ale nebudem trpiet jeho nalady a rozmaznanost a chodit za nim a upratovat. radsej mu capnem po plienke, lebo dohovaranie u nas nema ziadny ucinok. nebijem ho, ale sem-tam mu capnem. a ked sa mi zacne vonku plieskat o zem, odchadzam od neho. potom sa uvedomi a prestane. nas mal take stadia, ze sa od jedu dogrcal. vtedy som si povedala, ze staci a riesime to capnutim po plienke.
a este stale ma plienku, lebo slipky su zasadne NIE!
@berus222 ani u nás dohováranie absolútne nepomáha, tiež sem-tam capnem po plienke alebo po ruke, nie silno, len tak zľahka, ale ani to koľkokrát nepomáha. Nahodí ten svoj úsmev a veselo pokračuje v zakázanej činnosti 😀 . O zem sa našťastie nikdy nehádzala a dúfam, že ani s tým nezačne. A nočník a nohavičky sú u nás takisto zásadne NIE. Reve ako keby som ju z kože drala, keď ju chcem učiť na nočník. Neviem, kedy sa tých plienok zbavíme ☹ . Ale tie plienky ma netrápia až tak ako tie jej nálady a protivnosť.
@lia09 a ešte ako píšeš, aj moja Sofi je od narodenia hrozne uplakaná. Tuším by mi aj palce na jednej ruke stačili na spočítanie kľudných dní. Len ráno vstane a už reve za každú maličkosť, keď sa má prezliecť z pyžamka, keď má vypiť mlieko. A takto to ide celé dni. Mám po nálade hneď o rána a to sa tak strašne snažím vstávať s úsmevom a začať deň pekným slovom. Žiaden rešpekt, žiadna poslušnosť, proste nič na ňu nefunguje.
no baby, tak to mame rovnake. ked sa jej nevyhovie, okamzite rev. nie plac, ale rev, hadzanie sa o zem, trieskanie hlavou o zem atd. ved asi viete o com pisem. ja som uz v zufalom stave. jednoducho 24 hodin sa jej sustavne venujem, inak sa neda. ale je to na nervy, fakt. kto nezazije, neuveri ☹ ale faktom je, ze by som ju v konecnom dosledku nevymenila za pokojne dieta, lebo na druhej strane prave tym, ze sa jej neskutocne vela venujem, je velmi sikovna, rozumna, na svoj vek az prilis, fakt rozumie vsetkemu, co jej poviem, po tej stranke som velmi spokojna, a z tych nervov vyrastie. sice dovtedy budem sediva ako seda mys, ale co uz 😀 😀
ahojte..
tak nasa ma 3 roky a este ju to obdobie vzdoru stale drzi.. ☹ ..kedy to skonci??? 😕 no nemam ani len tusenie,lebo my to uz prezivame vyse roka..su to neustale nervy a ozaj ze ich ma uplne na vsetko.. 😠 ..uplne vsetko jej vadi a clovek sa moze aj rozkrajat,aby jej vyhovel,alebo vysvetlil..inak je velmi sikovna a rozumna a vela veci aj pochopi,ale len to co jej vyhovuje..snad to uz nepotrva dlho..esteze som blond,tie sedinky az tak nebude vidiet.. 😀
zelam vam vsetkym vela trpezlivosti.. 😔
@mandragora22 no tak aspon mas neaku tu utechu,ked je sikovna,aj to je nieco.Ja tej mojej mozem hovorit kolko len chcem,tvari sa jak hlucha,akokeby nicomu nerozumela.Pritom viem ze rozumie,len jej je neskutocne tazke urobit hocico,co od nej chcem.Ani len tolko nespravi,ze ked poviem ze pod kumne,zeby prisla.Kdeze.Kasle namna.Absolutne nanu nic neplati,neviem co mam s nou robit.Aj dneska trieskala dverami pracky tak som jej uz stokrat hovorila po dobrom aj po zlom,ze to nemoze.Zoberem ju prec,histeria,nakricim, nula bodov,nevsimam,roztrieska dvere.Co preboha mam robit,aby mam posluchala????????????????? 😢
@sofinka13 ziaden respekt,to aj u nas fici.Citim sa uplne zbytocne,naco ma ma,ked ma vobec nepocuva.Som jej len nato,aby som jej dala jest a vymenila plienky.A aby mohla niekoho sekirovat ☹ .Ja uz posledne dni vobec neranajkujem,najem sa az ked spi.Proste mi nedozici ani sa najest.Stoji primne a zjape ze chce aj ona.Ja jej vzdy dam ale ona odmietne a cirkusuje dalej.Nech robim co robim,aj tak len zjape ze chce moje jedlo.Takze radsej nejem.Pomali uz nebudem ani zit.Na zachod chodim v najnutnejsom pripade a domacnost chatra 😖 .A esto k tomu mame problem so zaspavanim,niekedy cez den vobec nespi a to je na dorazenie.V noci tiez zle spi.Co este pride 🙄 🙄 🙄 🙄
@lia09 Tak my našťastie so spaním nemáme problémy. Cez obed zaspí behom sekundy, večer zaspáva o niečo dlhšie, cca 20-30 minút, ale už som si zvykla a beriem to ako normál. No a čo sa týka toho jedenia, tak u nás je to podobné, len s tým rozdielom, že ja keď si naložím jesť, tak ona je hneď pri mne a pýta si. Tam jej dám a ona spapá. Ale pár minút pred tým odmietne svoje jedlo.
A najradšej mám, keď si vypýta napr. čajík, ale vodičku, alebo hocičo iné na papanie. Ja letím, nachystám jej, podám do ručičky a ona že NECHCEM. O.K., položím na stôl a ona že CHCEM. Takto si zo mňa robí srandu aj 5 minút. No proste moje nervy na plné otáčky, má zo mňa dobrú prču ☹.
@lia09 tym, ze som napisala, ze velmi dobre rozumie, som nemyslela, ze aj poslucha 😀 😀 😀 kdeze, vacsina dna je u nas o tom istom, ako u vas. musim vymysliet zaujimavy nahradny program, pokial chcem, aby nerobila veci, ktore robit nemoze, hoci ona sama si je vedoma a rozumie, ze to sa nema. ale to iste, co u vas. akonahle prosim, kricim, prd makovy tym ziskam, jednoducho zapajam kreativitu, pokial sa da, ked uz neviem co vymysliet, vtedy som v koncoch, vtedy mi aj nervy prasknu, aj dostane na prdel, proste co narobim?
a s jedlom mam to iste, co ty. posledne mesiace uz jem postojacky pri kuchynskej linke, takisto sa nadrapuje, chce ist hore, alebo chce akoze jest, tak jej ponuknem, zacne krutit hlavou, ze nie a znova ziape, ale ja sa nedam, snazim sa mat nervy zo zeleza, ona ziape a ja jej hovorim, ze aj ja sa potrebujem najest a hotovo. ja dojem, ona doziape a ideme sa spolu hrat. tiez som kedysi cele dni takmer nic nejedla ako ty a potom to na nervozitu vplyva este ovela horsie 😢 zaspavanie to iste. tiez nemam dieta, ktore polozim do postielky, pomrnci si a zaspi. zial. ja kebyze ju polozim do postielky, tak bude vrieskat, az by sa mohla pozvracat (este sa to teda nestalo, ale zo 2 razy uz nemala daleko od toho, aby sa porigala), takze zaspava zasadne so mnou. naobed, i vecer. naobed spi ako spi. niekedy 30 min, niekedy 45, vzacne su pripady, ze spi hodinu, ale to frci od 7,00 do 21,00 a ja frcim s nou, takze ta uplne chapem, co to mas za stvorenie doma, my mame to iste ☹ ☹ 😀
@sofinka13 mam pomaly pocit, ze asi u vacsiny malych dievcatiek je ten vzdor ovela badatelnejsi, nez u chlapcov. aj tu v mojom okoli, ked tak pocuvam, tak maju s dievcatami ovela viac problemov a nervov z nich, ako z chlapcov 🙂 uz sa "tesim" na jej pubertu 😝 😀
@mandragora22 aj ja som pocula nieco podobne. ze chlapci viac placu ked su babatka a dievcata tak od 2-3 rokov zacinaju. nas sa chudiatko tedy toho nareval ked bol malicky. uz ma caka len krasne kludne obdobie 😎 (ked sa prestane hadzat o zem a na vsetko odpovedat nie) .... a potom pride obdobie "a preco..?"
@mandragora22 aj ja som pocula nieco podobne. ze chlapci viac placu ked su babatka a dievcata tak od 2-3 rokov zacinaju. nas sa chudiatko teda toho nareval ked bol malicky. uz ma caka len krasne kludne obdobie 😎 (ked sa prestane hadzat o zem a na vsetko odpovedat nie) .... a potom pride obdobie "a preco..?"
hups, 2x.
su dve hodiny a ja sa konecne idem najest 😀 😀 😀 .Dneska prvykrat 😠 .No vcera to bolo horsie,tak co sa stazujem 😉
@berus222 moja preziapala prvych 5 mesiacov svojho zivota. dalsich 7 premrncala. od rana, do vecera. az na par skutocne len par svetlych dni, ze bola zlata a pokojna. no a dalsich par mesiacov velmi nervaci. co uz. ale uz som aj taku hlasku pocula, ze deti su vsetky rovnake, len ja som neschopna, tak zeby? 😅 😀 😀 😀
@mandragora22 aj ja som si vypocula jaka som neschopna 😀
@mandragora22 tak toto ako keby si o mojej Sofi na písala. Od narodenia vkuse len plakala, potom neustále mrnčanie no a nakoniec teraz toto nervačenie. ☹ .
Mne sa ešte našťastie nikto nepokúsil povedať, že som neschopná. A aj by to skúsil, len raz! Nech si to každý vyskúša, aké to je. Postarať sa o celú domácnosť, navariť, oprať, ožehliť, upratať, nakúpiť, zabezpečiť prehliadky u dr., u zubára, niekedy nejaké vybavovačky po úradoch a to všetko samozrejme sama s malou, lebo muž mi chodí na turnusy do zahraničia. K tomu na záhrade dvaja nemeckí ovčiaci, ktorí tiež potrebujú žrať a poriadiť okolo seba. No a k tomu všetkému ako bonus, neustále nervavé a plačúce dieťa, ktoré je stále nespokojné a nalepené na mame. Takže ak sa niekedy nájde odvážlivec, ktorý by si to chcel vyskúšať, aj mu za to zaplatím 😀 .
@sofinka13 🙂 🙂 ved prave. ja som tiez na vsetko sama. ironia je, ze som si to vypocula od osoby, ktorej so vsetkym pomaha siroke okolie. tiez som mala nedavno moznost vyskusat si tyzden takto, ze mama varila, otec robil pestunku a ja som mala po prvy krat ozaj da sa povedat matersku dovolenku. samozrejme, krmila som, nocnikovala, prebalovala, ale aspon nas bolo na to mrncanie viac, no a odbudlo mi varenie a upratovanie, takze v podstate pohodicka. stara znama veta plati aj tu: "kto nezazije, neuveri" 😀 😀
@sofinka13
@lia09 -snad vam to nepotrva az tak dlho..ale mozte sa aspon psychycky na to pripravit(keby nahodou).. 😉
no u nas z jedlom (teda skoro z kazdou vecerou) to skonci tak,ze je na zemi..lebo chleba ma dierky,teda je akoze deravy.. 😅 ..a rozky sa jej zas nepacia.. 😝 povie mi...ze fuuuj,ten je krivy,alebo jednoducho je skaredy..treskne ich o zem a hotovo.. 😠 ze ona chce iny..pekny,alebo taky co neni deravy..a v ten moment som uz v uzkych..a este by som zabudla..skoda,ze sa neda letet na mesiac,lebo tu na zemi neexistuje miesto kde by sa jej pacilo a kde by chcela byt.. 🙄
@vodnarky páááááááni, a koľko má tvoja dcéra? teda to s tým jedlom vôbec nezávidím. U nás našťastie jedlo na zemi nekončí, ale teda ani nie je bohvie aký jedák. Zo všetkého len pár lyžičiek alebo kúskov. A podľa toho aj vyzerá ako taká špagetka 😀 . V 26 mesiacoch váži 11 kg. Ale na to som si už zvykla, že nechce jesť a každé jedlo zavŕšim vetou: "OK, tak buď hladná, keď nechceš papať". To obdobie, že som ju naháňala, aby viac zjedla sa pre mňa už dávno skončilo. Proste ma to prestalo baviť stále za ňou behať s jedlom. Keď nechce, tak asi naozaj nechce a hotovo. Viac to neriešim. Je síce chudá, ale energie má za 20-tich. Niekedy sa čudujem na čom fičí a mám podozrenie, že potajomky niekde upíja Redbull 😀 😀 😀 😀 😀 😀 . Ináč to je neuveriteľné, aký majú naše deti nevyčerpateľný zdroj energie, moja Sofi snáď nikdy nie je unavená.
@mandragora22 najhoršie je na tom naozaj to varenie a upratovanie. Keby toto nebolo, tak prežijem aj tie jej nervy a nálady. Tak by som mala viac času sa jej venovať a možno by aj tie nervičky trošku povolili. Ale bohužiaľ, variť, upratovať, žehliť, atď, atď sa musí. Samé sa to nespraví a černocha doma nemáme 😀 .
Ale aj pritom všetkom sa jej venujem veľmi veľa, je veľmi šikovná, má neskutočnú pamäť, to som ešte u detí nezažila, vie niekoľko básničiek a pesničiek naspamäť, pekne rozpráva, vie napočítať do 10. No aj napriek spoločne strávenému času je protivná. Niekedy rozmýšľam, že je to práve tým, že sme s deťmi stále samé, možno keby bolo okolo nás viac ľudí, že nie sú s nami 24h. 7 dní v týždni, tak by možno také neboli. Ktovie, to sa už asi nedozvieme, len sa môžeme modliť a dúfať, že sa to polepší a to čoskoro.
@sofinka13 trafila si klinec po hlavicke. to, ze sme s nimi sustavne iba my, matky, im uz asi paradne lezie na nervy 😀 😀 ja som sa uz pohravala s myslienkou dat ju v lete do jasli, nech sa trosku odo mna odputa a nech som jej vzacna, rozum hovori - daj, ale srdce protireci, neviem sa k tomu odhodlat a navyse ani neviem, ci v lete u nas jasle funguju 😕 😅 nasa nerozprava. ona si proste povedala, ze hovorit ani bohovi nebude asi. ani mama nepovie, ani tata. sem tam si zaspieva "lalala" a tym to hasne. ale vidim na nej, ze vsetkemu, co poviem rozumie, v knizkach mi ukaze kazdy obrazok, na ktory sa opytam, snad vsetko co je v byte, ale mnoho veci aj vonku, ked sa opytam, ze kde je to ci ono, ona bez problemov prstom ukaze, akurat nerozprava. zrejme jej to vyhovuje. vydava len take zvuky, ktore su dorozumievacim prostriedkom pre vsetko. zneju podobne ako by povedala: "hm"alebo"mm"alebo"e". ale my uz vieme, ze co co znamena, podla jej mimiky, gestikulacie, nalady, no a samozrejme ukazovaka, ktorym ukazuje, ze co chce 😀 😀
nam sa uz obdobie vzdoru asi konci (tak sa mi zda). uz mu zostalo len to, ze na vsetko odpoveda zasadne nie a zacina sa hadavat.separacnu uzkost sme nikdy nemali, lebo nas vzdy bol viac na tatinkovi ako na mne zavisly, ale minuly mesiac som 2 tyzdne chodila do prace a od toho casu nemozem ist sama ani na wc. neviem co bolo lepsie. nemozem sa ani pohnut z domu, aj ked zostava len s rodinou, ktoru dobre pozna. dufam, ze ho to skoro prejde.