Obdobie vzdoru a vzťahová výchova trojročného dieťaťa
Niekedy mam pocit ci je to vobec obdobie vzdoru....kedy je to uz na psychologa?
ma 3 roky a mladsieho surodenca oka nemam tolko casu nanho a ziarli ale on sa vnoci zobudi vypyta si pit ja mu prinesiem a on mi to vyrazi z ruky a zacne sa hadzat kricat...zanic... zavolam ho von hodi sa na zem ze nejde nechce ist a zas kope do mna...
vzdy som chcela vychovavat syna vztahovo ... bez kriku bitky vydierania ale co snim? ignoracia nepomaha ako mozem ignorovat ze sa na ceste nechce drzat a plieska sa a vrieska a mladsi v kociku nasledne tiez...su chvile kedy som na prasky..doslova
ako to vztahovo vyriesit? venujem sa kolko mozem aj jemu kreslime si citame si mame ritualy...nestaci!
@ivetlo lenze s mojim nepohnem ... aj teraz vecer dala som mu papat, pomojkala som ho, pustila fihu a ze ideme spinkat uz sme boli pred dverami v tom vyletel a zacal ziapat na cely dom a budit mladsieho ...
nepomahalo nic absolutne nic ... krik rev a zanic ...
a to je vazne aj 8x denne
90% dna preplace a prereve krici hadze sa
nechce ani von ist z trucu
jest nechce z trucu zje trocha nieco sladke a nechce
jeho snad ani zivot nebavi :(
@sonicika To je strašný pocit. A skúšali ste to tak aby ho dal spať manžel? Alebo pomáha ti malý keď dávaš spať mladšieho? A ako dlho to u Vás trvá? Aký máš vekový rozdiel?
Ja mám medzi nimi 2r a 2m rozdiel a ja som stále malého zapájala - kúpanie, po kojení capkal sestre ritku pri odgrgávaní, rozbaľoval plienku pred prebaľovaním, pomáhal vyzliekať nohavice, atď.
A s tým chodením von aj u nás bolo, s plačom von a potom som ho nemohla dostať domov. ☹ Vždy presný opak ako som chcela ja.
Ako čítam tak u vás je to skutočne extrém. Možno by to stálo za radu ísť k psychológovi. Určite ti lepšie poradia ako ja. Aj pre svoj pokoj. Ako ja som vtedy o takom chovaní hľadala aj články, aj v škôlke som sa pýtala (náš začal chodiť ako 2a pol ročný) a niekedy som aj rezignovala i keď to nebolo to pravé. Ale keď ma videl takú zničenú, vtedy to s ním niekedy pohlo.
@sonicika ......vztahova vychova...........strasne moderny system vychovy, ktory ale realne vychova len nespratne dieta co normalne nevie fungovat v spolocnosti a totalne zdepokovane maminky - kde som ja asi urobila chybu :( ked som mu dala vsetko a bola som pri dietati vzdy ked zaplakalo.......
.......prave tam je ta chyba..........
@sonicika neboj sa nic, toto prejde... s detmi je to o tom ze sa problemy s nimi stale menia. treba vydrzat to je jedine co ti poviem 🙂
skus sa na to pozriet aj z jeho stranky je to velka zmena nastup surodenca ma v sebe chaos uz nie je jediny koho mamina miluje treba pri nom stat a davat vela lasky 😉
Môj trojročný vnuk žiarli nielen na malú sestričku, ale aj na starých rodičov a návštevy, Nikto sa nemôže rozprávať, lebo vrieska nezrozumiteľné slová, aby prekričal všetkých. Našťastie chodí do škôlky. Najviac vyžaduje pozornosť m amy. Že vraj trojročné deti toto robia, ak majú mladšieho súrodenca. Neviem, či je toto tvrdenie podložené. Ja som mala 5 ročný rozdiel a bolo to super /myslím po narodení súrodenca/. Takže všetkým veľa trpezlivosti 🙂
@sonicika no..vzdor jak vysity a k tomu ziarlivost na mladsieho surodenca. My mame rozdiel 2r. a 3,tyzdne,nas neziarlil,stale sa tiez volaco vyskytne (tatova tazka povaha sa prejavuje).. Trpezlivost a neustupit..prip.chodte k psychologicke,nech vam da rady ako na neho. Lebo co plati na jedno,nemusi na druhe..nas mal nastastie v case narodenia sestry fazu vzdoru v utlme a na malu neziarlil.
Tazko takto povedat,preco je to tak.. Ci mal rad babatka,ci ste sa o tom zhovarali...ci bol hned zapojeny do starostlivosti o braceka... Ci pomenuvavate aj jeho i svoje pocity.. Rozprava uz? A dobre? Lebo u nas su casto hysaky (mala teraz), ze jej nerozumieme,co chce povedat. Ono pomoze aj vykecat sa,no dakedy je treba ten psycholog,predsa,je odbornik. U nas to bolo tak,ze som bola najskor ja sama,potom aj maly. Ale my sme skor riesili pripravenost na skolku. Vzdor len okrajovo.
@sonicika som, resp. sme doma v podobnej situácii.. medzi babami sú takmer na deň presne 2 roky, staršia má 2 a pol.. niekedy je to na prášky.. rada by som ti poradila, ale neviem ako.. no budem sledovať, čo ti odporučia skúsenejšie maminy.. daj prosím vedieť, ak nájdeš niečo efektívne na ten vzdor zmiešaný so žiarlivosťou.. 🙂
@sonicika Skús pozrieť rady z knihy - Ako hovoriť s deťmi aby počúvali. Nefunguje to na 100% (veď to nie sú malí roboti), ale niekedy prekvapivo zaberú. Ja osobne sa snažím najprv začať podobrotky (napríklad keď nechce von - dať na výber, čo zoberieme, lákať ho na niečo zaujímavé, čo budeme robiť vonku , spievať "obliekaciu pesničku" a pod.), až keď to nezaberá, sprísniem. Kričať a vyhrážať sa však podľa mňa nemá až taký efekt, väčšinou to končí plačom a nervami. U nás to vďaka Bohu zatiaľ celkom funguje, ale je to asi veľmi individuálne od dieťaťa, veku a jeho tvrdohlavosti 🙂
Oni chudáci majú čo robiť sami so sebou, zrazu zistili, že môžu odporovať a nevedia, kedy prestať 🙂 Máš to ťažké ešte aj s malým bábom, chce to len vydržať a stále skúšať nové a nové veci na neho.
@sonicika to menšie dieťa je ešte bábätko? Náš starší syn nevedel "predýchať", keď sa nám narodil mladší, trvalo to cca 6 týždňov - čistá psychiatria. Potom to uťalo, zvykol si, že už sme štyria. Toto sú obdobia u detí, ktorými si musia oni aj my prejsť. So stanovením hraníc úplne súhlasím. U nás funguje odobratie obľúbenej hračky a pod. tresty. Bitky a krik nie sú potrebné. A čo sa týka vzťahovej výchovy.... doteraz som o nej nikdy nepočula, registrujem ju len zopár mesiacov. Mnoho z jej princípov robím automaticky, bez toho, aby som si to niekde prečítala, ale zopár princípov mi proste nesedí - tisíc detí, tisíc rôznych individuí, je teda hlúposť riadiť sa nejakou metódou a tvrdošijne ju aplikovať pri výchove. Sama musíš zistiť, čo pomáha na tvojho syna, stáť si za svojim rozhodnutím. Držím palce 🙂
podla mna si si uz v prvej vete odpovedala, kde je problem....sama pises, ze nemas tolko casu a ziarli...ked sa babo narodilo zapajala si ho nejak do rezimu s babom alebo ste sa uz v tehotenstve rozpravali o tom, ze pride surodenec...podla mna jeho spravanie je spicka ladavca vsetkeho co sa v nom nahromadilo...a ano vsetko robi z strucu, no nie je to tak, ze ked vystraja tak ma tvoju pozornost a vsetko.....
starsi bol narocne dieta od prvej minuty svojho zivota ... vzdy bol uplakany nespokojny...vyzadoval vzdy nieco extra taka nespokojna povaha ... to ma asi po dedovi je dost ponom aj moj brat je taky
kym sme nemali mladsie som sa mu cele dni venovala a dalo sa to ustat
lenze odkedy nanho nemam tolko casu ide to z kopca...
nanho neplati nic tvrda hlava je ale strasne
ked som nanho laskava tak vzdor stupnuje a ked som prisna tak sa utlmi ale citim ze moja prisna ruka v nom voci mne vzbudzuje akoby nenavist ze ma ma menej rad...
neviem
a mladsi sa budi vnoci asi 12345krat ako keby sa nadojci a spi dalej cert to ber ale kruti sa chce sa nosit a ja uz odpadavam -ma 8 mesiacov a je dojceny
vsade sa pise dojcenie je cislo jedna ale mne len komplikuje zivot - nevadi mi vstat a nadojcit ale vidim ze obe moje deti dokedy su dojcene su nepokojne a nemozu spat ani po nadojceni len nosit a nosit ...
starsi dostal v roku umele a spokojnost nadovsetko zostal ine dieta ... az teda kym sa nenarodil surodenec! to je faza nervov dva...
pisem zrozumitelne?
pisem po prebdenej noci...o 5 rano sa zobudil aj starsi kopal krical ze nechce spat a za tri min zaspal zas..
som tri roky na materskej a jedine obdobie kedy som si ju uzivala bolo ked starsi dostal UM a bol sam...dovtedy peklo a teraz dalsie...
vzdy som chcela vychovavat deti peknym slovom, dojcit dlhodobo, nosit ich byt im dobrou mamou
ale je to bič
Neviem este poradit z vlastnej skusenosti, ale natrafila som na stranku www.nevychova.cz. Skus si ju popozerat, je tam viacero videi, ako riesit podobne situacie a coho sa vyvarovat. Da sa tam absolvovat ekurz plateny, ale aj taky neplateny rychlokurz. Rodicia si to tam velmi chvalia, ze zmena u deti o 100 %. Neviem si sice predstavit, ze na vsetkych to tak urcite funguje, ale za vyskusanie nic nedas.
Este z tvojho posledneho prispevku - pises, ze ked si nanho tvrdsia, tak citis ako ta ma menej rad. To je blbost, jasne ze sa to dietatu nepaci, ale v urcitych situaciach jednoducho treba byt tvrdym. Nehovorim, ze dieta bit, s tym nesuhlasim. Ale napr. Byt nekompromisny v Tych trestoch. Napr. Keby si dieta zobralo ostry noz do ruky, tam by som predsa necakala, kym sa poreze, ale ihned zakrocila, a neprichadzala by ziadna diskusia o tom,ci to dieta ho velmi chce alebo nie. Ak ale nejde o nieco zavazne, tak viac s dietatom komunikovat, napr. Preco nechce ist vecer spat, ok ked nechce ale napr. Musi byt v postielke a moze si este citat knizku a pod.
No a k tomu dojceniu, ak ta to tak vycerpava, tak proste skonci. Ved zase si oddojcila krasnych 8 mesiacov. Dieta uz papaa kadeco ine. A urcite bude mat pre neho vacsi prinos stastna mamina ako ten kusok mlieka. Drzim palce
@sonicika Tak prestaň toho mladšieho dojčiť, ved 8 mesiacov dojčenie je v pohode, pokiaľ si ozaj vyčerpaná a máš toho po krk. Ja som prestala staršieho dojčiť ako 9mes. odstavil sa sám od seba a začal spať celú noc, bola to celkom úľava. Sú mamičky, ktoré ozaj nemožu dojčiť vôbec, takže už si urobila aj tak dosť pre malého. Inak taká otázka chodí ten starší do školky? Možno by mu to pomohlo, mal by tam kamarátov a taký svoj svet, možno by menej vyžadoval pozornosť doma. Mne sa osvedčilo za trest dávať do kúta, proste ked nepočúval, robil zle napriek niekoľkým upozorneniam, zvýšila som hlas a odchod do kúta. Neverila by si, ale u nás to zaberá perfektne, malý si tam trochu poreve, ponervačí a za 3 minúty príde s úsmevom na tvári, dokonca sa niekedy aj ospravedlní a sľúbi, že už bude dobručký. Vyskúšaj. 😉
@sonicika myslim, ze aj to je problem, cele dni si sa mu venovala, nie je zvyknuty hrat sa sam, vymyslatbsi zabavku, tohoto sa ja snazim vyvarovat, nerobim dietatu cely den program, hra sa aj sama, nemusim jej byt stale za zadkom a to, ze ta ma menej rad len preto, ze si prisnejsia, je blbost, ja som na malu dost prisna, nechcem aby mi skakala po hlave a necitim, ze by ma nemala rada a ked ti vado dojcenie mladsieho, skonci, aj ja som tak chcela, len moja odmietala aj flase, aj UM, tak som cakala, kym sa nauci pit zo slamky a jest pkriadne, v 14 mesiacoch s a odstavila sama
@sonicika muz ti pomaha? Alebo blizka rodina? Mas chvilu casu pre seba?
A este-preco vstavas k babatku? Sup do postele a ani nebudes vediet,ze sa dojcite. Klopem,moji tiez nie su jednoduche povahy,zvlast maly,ale taketo to nemame a ani sme nemali. Maly sa tiez dlho nevedel a nechcel hrat sam,az nejak po 3.r.postupne sa viac zacal hrat sam. Predtym vzdy len chvilonku. Malu som mala v nosici,pri kolikach a jej zvedavosti to inak neslo.
Chapem,ze uz nevies,kam z konopí,no musi ti pomoct aj okolie a maly sa musi naucit byt aj s inymi,prespat u starkych a pod.
A nepomaha na lepsi spanok pre mladsieho na veceru kasa? Mne sa sice maly paradoxne po nej zacal obcas budit a po krupicnej nevedel spat,nrjak ho nabudila,no su deti ktorym to pomohlo.
@janickacrazy asi jej nechodi do skolky..nie kazdy ma na sukromnu a ak je z takej oblasti ako ja,ze do statnej je problem sa dostat,zvlast ak je mama na materskej,tak bez sance..nas sa ledva dostal v 4,5r. Dcerku mi tiez teraz nevezmu,bude mat 3r....
Nepíšeš nič o manželovi, ten nezoberie syna na ihrisko, prechádzku?
Píšeš - kym sme nemali mladsie som sa mu cele dni venovala a dalo sa to ustat - prečo by si sa non stop celý den mala venovať malemu teraz si to vyčítaš lebo sa to nedá? 3 ročné dieťa sa snad može prehrať aj chvilu pri tebe ked ty niečo robíš. Práveže mu až velmi skíáčeš okolo zadku.
Ak ti dojčenie komplikuje život tak si nekomplikuj život s dojčením! 8 mesiacov je viac než dosť, všade sa odporuča tých 6 mesiacov, na večeru daj kašu čo viac zasyti...a 8 mesačné by už nemalo v noci jesť, na zuby posobí cukor z mlieka či už UM alebo materského. Lahko sa mi to hovorí - ja mám len dve deti zatial, uvidím ako moje skusenosti preverí tretie, ale v noci moji jedli cca do pol roka, potom kaša a v noci voda - koli zubom a tráveniu...ved ten organizmus si nikdy neoddýchne ked sa zaludok furt plní jednom non stop cez den a v noci. Okrem toho vylučne dojčenie už 8 mesačnému ani stačiť nemusí a je hladné tak sa budí....sama hovoríš že ked ste prešli na UM tak bol pokoj. V rámci zachovania vlastného zdravia to zváž, za tie nervy to nestojí. Skúšaj čo sa tebe hodí a niečo určite zaberie!
Ahojte.
Vo svojej diplomovke sa zaoberám vylúčením žien zo spoločenského života po narodení dieťaťa. Budem rada ak sa niektorá z Vás zapojí a vyplní môj dotazník je kratučký nezabere vám viac ako tri minúty.
Váš názor ma zaujíma
Ďakujem
ahoj, mam iba jedno dieta, ale bolo fest narocne, dojcene na poziadanie do 14m. Teraz ma 2,5 roka. Chcela by som ti poradit z vlastnej skusenosti - odstavila by som mladsieho na noc ako prvu vec. Nech k nemu manzel, alebo ina blizka osoba vstava zopar noci a dieta si zvykne, ze ked v noci vstane, tak nedostane prsnik a odnauci sa. My sme nocne dojcenie skoncili, ked mal 11m a mali sme to urobit ovela skor (3 noci sa zobudil, plakal, manzel ho nosil na rukach a po pol hodine zaspal, 4.noc prespal sam. Ked sa zobudil, manzel mu povedal, ze nie som doma, ze rano pridem). Potom sa este v poho da dojcit cez den. Mozes ist na niekolko noci so starsim do osobitnej izby alebo k znamym, rodicom, aby vas mladsi nepocul a starsi to bude brat aj ako nieco specialne, ked pojde iba s mamkou. Bude to vas spolocny projekt🙂. Potom budes viac oddychnuta a budes lepsie zvladat starsieho. Co sa tyka starsieho, tak nam na vzdor pomaha zavriet ho na kratky cas sameho do izby. Povieme mu, ze ked sa ukludni, tak moze vyjst. Funguje to zarucene, maximom je vsak cas v minutach podla veku (2 min 2rocne dieta atd)- nemala by si nechat male dieta zavrete samo, urcite nie aby sa balo, musis mu opakovat, ze je to preto, ze velmi krici a musi sa ukludnit. Vacsinou ho zavriem a on v momente prestane jacat a povie, ze uz nas bude pocuvat, trva to cca 20-30sekund. Drzim palce.
Ja som nekompromisna. Posluchat musi a ked sa rozplace lebo mu nieco nedovolim jehi problem. Milujem ho viac ako svoj zivot a neskutocne si vazim ze ho mam ale pokial si teraz tie deti neusmernime a nastanovime hranice tak potom kedy?! Jasne najprv ide vsetko s kludom a trpezlivostou ale ked to nejde po dobrom..bohuzial aj skriknem aj capnem. Vztahova vychova je super ale pre babetka a do istwho veku. Potom uz nebude mat dieta hranice.
nj na niektore deti nic len krik a capnut plati - ja 300x denne pocitam do 10 a aj tak vybuchnem vytaca ma ze sa trha ked ho za ruku chytim, ked sa na mokru zem hodi, ked nahana holuby aj na cestu (a v prešove je aut aj holubov pozehnane) v takych situaciach dostane a hotovo potom reve ale konecne pocuva- ako pisem nerobim to casto lebo nerozprava a trochu problemy s porozumenim ale veci o ktorych viem ze im rozumie proste robit nema alebo ma a hotovo. Pripadne najprv mu vysvetlim, ukazem potom kricim potom skusam podplatit a potom capnem az ked nic nezaberie - sestra ma 5rocnu dceru a s tou ani parom volov ani to ze ju vycapala - nic - v skolke sa to o dost zlepsilo tam ze pocuva 🙂
@sonicika Sonicka a ako ste to napokon zvladli prosim???? Citam Vas a vidim sa v tom ale v roku 2021 😊😢 Syn tri roky, dcera rok a pol....syn od narodenia nespokojne placuce dieta a doteraz to trva...Prosim ak budete mat chvilku napiste mi len prosim ako sa mate takto po rokoch...
Vitaj v klube. Tým si prejdeme všetky a niektoré ešte stále prechádzame. U jedného to skončilo a s druhou ideme do toho obdobia. ☹ Tak určité situácie som ja osobne riešila striktne, a to napr ako píšeš o tom držaní sa vonku. Tak mi tu chodníkov máme málo a tak môj starší keď začal s takýmito vytrtmi ako píšeš ty, tak jednoznačne dostal vycápané po riti a keď nestačilo(že to necítil cez otepľovačky) tak aj tie išli dole a dostal po holej riti. A to si zapamatal - stačilo to urobiť 3krát a zapamätal si. A o zem sa hodil len raz - švihla som mu po holej riti a viac to neurobil. Ja svoje deti inak nebijem, snažím sa nekričať - však niekedy to nejde. A čo sa týka toho držania za ruku, tak to som si povedala že nech si myslí o mne kto chce čo chce, ja si decko prejsť autom nenechám a nebudem s tým žiť že mi vletel pod auto. Lepšie je keď sa môžeme spoľahnúť na deti ako stále rozmýšľať čo keby, čo keby . . .
Aj ja si hovorím treba im to vysvetľovať, vysvetľovať, vysveľťovať ale veď mňa niekedy až huba bolí. Ja to ešte ani nedopoviem že sa to nerobí a on urobí to isté - katastrofa. To je proste vzdor, a nič iné.
V škôlke mi doporučili aj zakázať mu napr rozprávky večer - to s ním pohlo, alebo odložiť obľúbenú hračku keď robil sestre zle a povedala som mu že tá hračka sa ho bojí že bude robiť tak zle aj jej - a to pochopil. Postupne to u nás odznieva ten vzdor od 4rokov, ale stále ešte prekvapí. A hlavne, je potrebné aby aj muž pomohol - mne to teda pomohlo, lebo niekedy mi bolo z chovania syna do plaču a sama seba som sa pýtala kde som urobila chybu. ☹ Proste len vydržať