Obdobie vzdoru a hysterické záchvaty. Ako to riešiť?
Ahojte mamičky. Ak máte niektorá rovnakú skúsekosť, môžete mi, prosím, poradiť, ako na to? Syn práve prežíva nádherné obdobie vzdoru. Kým jeho mrzutá nálada prejde do hysterického amoku (hádže sa o zem, dupe nohami, trasie sa na celom tele...), tak na moje tíšenie reaguje znegovaním všetkého, čo mu hovorím:
Príklad: "Pozri, ako hračka plače, keď si ju hodil o zem". - "NIe, nič neplače, tam nie je žiadna hračka"
"Môžem ťa pomojkať a objať" - nie, nechcem, neobjímaj ma..."
"Pozri, ako von svieti slnko a je pekne" - nie, vonko nesvieti slnko, prší, je škaredo"
Jednoducho, všetko čo poviem, tak príšerne zneguje a to ho tak vytočí, že o pár minút mám doma histerický záchvat, ktorý niekedy trvá aj 45minút. 😎 Už som skúšala všeličo, nič však nezaberá. Neviete mi, prosím, poradiť, ako vo fáze blížiaceho sa amoku utíšiť dieťa a svojím tíšením, resp. odvrátením pozornosti od problému, ho ešte viac nevyhecovať k amoku? Ďakujem za rady!
🙂
to sme mali aj my zhruba pred rokom a trvalo to par mesiacov... Kompletne vsetko mi negoval a vo vsetkom mi protirecil... potom som s nim vypiekla tak, ze som s nim vo vsetkom suhlasila, on to znegoval, cize sme sa nakoniec dostali tam kam som ho ja chcela mat 😀
napr. som mu povedala: "Pojdeme na prechadzku."
on mi na to: "Nie nepojdeme"
ja jemu: "Dobre tak nepojdeme"
on: "Ale ano pojdeme"
A bolo po mojom 😎
suhlasim s @petruska77 aj s @babulina aj mne pomohlo ze som aj ja "negovala"... alebo som mu len povedala co urobil zle a na ostatne jeho komentare som nereagovala...
tak to je ešte celkom "prijateľný" negativizmus keď sa dá opakom s dieťaťom "vybabrať". Môj syn nielen že na všeto hovoril nie....nebudem, nechcem, nejdem, to neni babka, to sú neni papuče....ale ani kam som potrebovala ísť tak nejdem, nebudem jesť....no sú to riadne skúšky nervou... 😉
aj u nas pomahalo presne to iste... povedal ,ze nejde von nie ... ja jemu dobre nejdeme a o pat minut prisiel , ze teda ano . Nie bolo jeho oblubene slovo asi dva mesiace. Mna uz z tohoniekedy trhalo ,ale trpezlivo som mu odpovedala na vsetko tak ako chcel... vysledok PRESLO TO SAME 😉
Tak to vam zavidím že to prešlo tak rýchlo my mame obdobie vzdoru od 1,5 roka teraz bude mať 4 a musím povedať že je to lepšie,ale jediné čo pomohlo bol vyprask po rituši,teraz sa mi už v meste na zem nehodí, ked sa hadzal a snažila som sa to ignorovať tak amok trval aj pol hodinu,ked som mu vyprašila gate bolo po amoku hned. 😉 ale je to naozaj skuška nervou
mne stale syn negoval odchod z domu (urcite tusil, ze vtedy som asi najviac nervozna a ze tato finta ma vytocit vzdy zaberie)...nic nepomahalo, prosenie, vyhrazky, nahovaranie, odmeny atd... teraz nam funguje jedine toto: "Dobre Matko, rozumiem, ze sa ti nechce ist, ostan doma, pockas na tatka, kym sa vrati z prace, on tu bude zachvilu, nebudes na neho dlho cakat, bud doma dobry, ked budes smadny, vodicku mas na linke, keby ti trebalo cikat, chod na zachodik to vies uz sam, keby ti trebalo kakat,mozes ist na nocnik...nikomu neotvaraj...atd" jednoducho to zoberiem ako fakt, pripravim ho na to, ze naozaj bude sam doma do najmensich detailov...ani by ste neverili, ako rychlo potom zmeni nazor a ako rychlo sa pooblieka 😀 😀 😀 😀
Dobrý večer,toto isté sa stáva aj nám,moja dcérka má 2 roky a tri mesiace,ale tieto záchvaty trvajú už 3 mesiace.Vtedy snou ani ja neviem čo robiť,len treba počkať,kým ubehne takých dobrých pár minút,niekedy aj 30min.
@dadis správne si podotkla, že deti presne vedia, z čoho sme nervózne, kde a kedy je najlepšie zasiahnuť 😠 Ale zase môžeme byť spokojné, že sa vyvíjajú aj týmto smerom 😀 , keby pasívne prijímali všetko, čo im ponúkneme, nebolo by to dobre. Dadis to aj bravúrne vyriešila, nie je tu tlieskajúci smajlík, takže aspoň 🙂 🙂 🙂 🙂 .To ale nie je možné u všetkých detí, určite nie, keď sú už v amoku. Mne sa veľmi osvedčilo nereagovať vôbec - nie je obecenstvo, nie je pre koho robiť divadlo. Odísť z miestnosti, zapnúť si televízor, začať pozerať von oblokom (aj keď nervy ako špagáty), ale navonok KĽUD. Viem, je to ťažké. Keď raz akokoľvek zareagujete, bude to dieťa skúšať aj nabudúce. Vôbec sa nestresujte tým, či to skončí pred škôlkou, alebo nie, tam to deti skúšajú len občas, väčšinou len raz, dva razy, kým zistia, že účinok je nulový.Na verejnosti je to samozrejme ťažké, ale NIČ si nerobte z hlúpych poznámok okolia, oni vám v tom nepomôžu. Ja som vtedy pripomenula, že je to zbytočné, kľudne počkám, kým doreve, ale tú vec aj tak nedostane. Pevné nervy.
ešte ma napadlo, super sú knihy Dieťa potrebuje hranice a Malý tyran 😉 Dieťa ale potrebuje zistiť, že jeho odpoveď môže byť odmietavá, je to súčasť jeho vývoja, ale tiež potrebuje zistiť následky. V žiadnom prípade by som ho netrestala, chce to nekonečnú trpezlivosť, zaberá možnosť vybrať si z dvoch možností (obidve vyhovujú nám, ale dieťa má pocit že si vybralo), zákazov a príkazov čo najmenej, aby to NIE znamenalo naozaj NIE ale nebolo to používané pričasto.
Vedeli by ste poradiť aj mne? Ja mám 5 ročnú slečnu o chvílku bude mať 6 rokov. Problém je v tom že je strašne tvrdohlavá a všetko chce aby bolo tak ako ona povie. Najviac ma hnevá že jej treba všetko povedať 100x. Ráno kým sa ona oblečie hrôza, večer kým si dá pyžamko, ked ju prosím aby popratala izbu cirkus že jej sa nechce a ešte aj začala odvrávať ☹ . Dakedy ma tak vie vytočiť že jej už jednu čapnem na zadok. Nebijem ju čapnem jej už ked ma velmi vytočí. Mám pocit že som vo výchove zlýhala. Manžel sa na mňa hnevá ked si toto vyčítam tvrdí že ona len skúša pokial si môže dovoliť. Ale do kedy toto bude skúšať ved ja mám len jedné nervy. Ona ked niečo chce tak my jej to musíme hned dať ináč sa dokáže tak zdurdiť a kričať alebo sa urazí vynadá nám že sme zlí a zavrie sa do izby. Najviac ma mrzí že sa s nami dakedy drzo rozpráva a nerešpektuje nás. Ale ona ináč nieje zlá len má žiaľ aj takéto chvílky. Mám ju veľmi rada všetko na svete jej dám čo môžem. Nechcem nič od nej len aby nás rodičov rešpektovala a poslúchala a plnila si svoje povinosti ktoré sú v jej veku normálne. Neviem kde som spravila chybu ale strašne si to vyčítam pretože je to naše dieťa a my sme zodpovedný za je správanie ☹ ☹ Trápim sa kôli tomu velmi.......
@kika29 tvoj manžel má pravdu, keď tvrdí, že dcéra len skúša, čo si môže dovoliť. V žiadnom prípade to nesmieš brať ako tvoje zlyhanie. To by potom zlyhávali všetci rodičia detí, ktoré sú napríklad v období vzdoru, v puberte. Ste jej rodičia, to je pravda, ale nie všetky deti sú rovnaké. Nepros ju, aby si popratala izbu, vysvetli jej, že keď nebude uprataná, tak odnesieš všetky hračky deťom, ktoré si ich upratujú. Zopakuj ešte na druhý deň (môžeš jej ponúknuť pomoc pri upratovaní), na tretí deň hračky odnes. Samozrejme, že keď ich na ďalší deň prinesieš, tak to stratilo efekt. Vysvetľuj, ale s kľudom, bez kriku. NEMUSÍTE jej NIČ dať hneď. A ešte jej povedz, že aj keď bude kričať a hnevať sa, danú vec nedostane. Keď začne kričať, odíď z izby, prípadne pozeraj z obloka, začni čítať časopis, venuj sa malej, skrátka aby pochopila, že tadiaľ cesta nevedie. Nebude to ľahké, ale v žiadnom prípade ju nebi, môže byť totiž v jej správaní aj trošku žiarlivosti na mladšiu sestru, ktorá to, čo od staršej vyžaduješ robiť nemusí. Pomôže len dôslednosť, vysvetľovanie a nepovoliť ani pod tlakom jej kriku a urážania sa. Snažte sa ju chváliť aj za drobnosti, pochvala je veľkou motiváciou. Dúfam, že som aspoň trochu pomohla, roky pracujem s takými deťmi a roky to na mňa skúšajú, vrátane vlastných 😀
ahojte, my mame teraz to iste a mam pocit ze sa stupnuju. mala mi nervaci za kazdu blbost, nechce ist von, potom zase z ihriska domov, nechce si obliect co jej nachystam, stale si hudie svoje a z nicoho nic chyti take nervy ze dovi dopo. nepomaha na nu NIC, ani ked jej pekne dohovorim, ani ked nakricim, ani ked ju ignorujem, ani ked dam po zadku - este si drzo vypyta druhu ☹ teda sa uprimne bojim ze ked ma teraz len 2 roky a chova sa takto (podla mna bezdovodne) co bude neskor 😖 fakt neviem co s nou a ako ju ukludnit. uz sa mi par krat stalo ze sa z toho hysaku aj pocikala. rozmyslam ci by nebolo vhodne to riesit so psychologom. dalsia vec je ze nechce cez obed spavat, chyba jej to a je potom este nervoznejsia. fachci od 5-6 rana do takej 8 vecer, sme z nej teda dost vycerpani....
@kika29 -my mame 4-rocnu slecnu a sme na tom podobne..neviem,ci to je este stale obdobie vzdoru,lebo uz sme mali aj taky pocit chvilku,ako keby ju to uz prechadzalo,ale za posledne cca 2 mesiace sa neuveritelne zmenila..je strasne tvrdohlava a skoro koli vsetkemu sa rozculuje..uz nam aj povedala,ked sa raz vytocila,ze si ma ist poupratovat hracky,ze uz aby bola velika..a ked som sa jej opytala preco,tak mi povedla,ze preto,lebo ked uz bude velka,tak uz si nebude muset upratovat a ze ona pojde prec,ze uz s nami nechce byvat.. 😖 a vzdy treskne dvermi a zavre sa do svojej izby,kde sa aj potom ukludni a zas je chvilku dobre..lenze my mame uz niekedy pocit,ze jej sa prestava pacit uz asi vsetko.. ☹
ja viem že som nezlíhala ale dakedy mám taký pocit. ked sa opakujem dookola ako papagáj. niekedy už na to človek nemá nervy ani silu. snad sa to časom zmení a ona bude rozumnejšia čo sa týka toho upratovania. ved aj my sme boli deti a tiež som nebola nadšená ked trebalo upratovať 😅
Maminy ahojte.prosim vas o radu.drobec bude mat v oktobri 4,obdobie vzdoru u nas este stale trva,ale co ma trapi viac je jeho spravanie voci mne.nelubi ma tak ako tatika.povedala by som,ze ma nepotrebuje.tatik bez pusy nemoze vystrcit paty z domu,ale ked sa niekam chystam ja,akoby sa tesil.kym sme doma sami je zlatucky,ale akonahle pride ci tatik,ci navsteva,stava sa z neho ine dieta.mozno je to aj o ziskavani pozirnosti,ale zacina to hranicit s umyselnym ublyzovani mne ako osobe.ked tatik povie ze niekam ideme prve co mi maly povie:ale ty nejdes mamka.je na mna zly,krici po mne a akoby sa vyzival v tom,ked mi moze ublyzit.usteliem periny,za 5 minut ich bezdovodne rozhadze.to iste je s hrackami.sceny na verejnosti,v obchode nepoznam,preto sa bojin,ci je problem vo mne.uz sa mi stazuje aj ucitelka v skolke,ze rozhadzuje hracky a nechce zbierat,ze im nespi a ked spia ine deti vykrikuje..neviem ako dalej,neviem ci hladat chybu v sebe,ale mam pocit,ze ulohy u nas su rozdane..mamka je ta zla,tatik ten dobry.a ja nemozem od muza ziadat ked pride z prace a ja sa na maleho hnevam,aby sa hneval aj on..raz som mu povedala ze od neho idem prec odisla som z bytu a a pocuvala co sa bude diat.nedialo sa nic.ani plac,ani stravch kde je mamka.ked som po 10tich min.za dverami
vosla dnu sedel pri okne,pozrel na mna a opytal sa ma preco som mu nezakyvala.teraz bol tyzden na prazdninach u bbabky,ked mu zavolal tatik na mamku sa ani neopytal.ked som mu zavolala ja prva veta bola:a das mne tatika?ani ho nebijem,sem tam sice pokricim,aj nervy niekedy prasknu,ale nevidim dovod aby ma nemal rad.dala by som mu vsetko
@alexa21 ahoj, vies moj nazor je taky, ze teba berie ako automaticku osobu, ktora stoji pri nom a vzdy bude, ze sa na teba moze spoluhnut ked nieco potrebuje atd...on vie, ze ho moccc lubis, tak zacina spekulovat a hrat ti na city. On moc dobre vie, ze ti tym moze ublizit. Ja na tvojom mieste by som vyskusala jednu vec. Skus sa chovat k nemu chladnejsie, nevsimat si ho , samozrejme ze jednym ockom sledovat ako bude reagovat na teba. Samozrejme ked bude potrebovat nieco, tak mu vyhov bez slov atd... Nenut ho do nicoho, len mu povedz nech si tu danu vec,cin dobre premysli. Ja na tvojom mieste by som skusila sa s tatikom dohodnut nech si zoberie tyzden dovolenky a nech zostane pri nom a ty chod na tyzden niekam si oddychnut. Tatik mu je vzacnejsi, lebo stebou je stale.
Dakujem vam,je mi urcite lepsie..dufam,ze z toho co najslor vyrastie
@kalamity
teda u nas to az tak dramaticke nebolo, ze by sa hadzal o zem alebo nieco podobne, ale ja som zistila, ze na neho plati len jedno jedine - trest, ze by náhodou mohol zostať sám 🙂
ked chytil nervy a neposluchal (inak má 2,5 roka) tak som mu povedala, ze pokial neprestane, odidem prec a necham ho tu sameho ... to vzdy zabralo 🙂
ak aj bola situacia napr. ze pod ideme von a on povedal ze nie, tak som povedala, dobre, ako chces, mama ide sama ... vstala som a odisla ... netrvalo ani 5sekund a s revom za mnou doletel 🙂 tak hovorim, dobre, ideme spolu, pod ideme sa obliect 🙂 a bol pokoj 🙂
no my sme to pri synovi presli v pohode ale co dorabala dcerka som bola v soku 😅 akoze ona je celkovo dost temperamentna, ja som jej nasla kut v jednej miestnosti, vzdy ten isty kde sa mohla vynervacit, akoze nie ze tu budes za trest alebo nieco take, v klude som na nu rozpravala ze je to v poriadku, ze chapem ze sa hneva ale ze jej to naozaj nemozem dat alebo naozaj treba hracku zodvihnut, skratka podla toho o co prave islo, len som ju fakt ukludnovala, hladkala po vlaskoch z bezpecnej vzdialenosti 🙂 akoze aby sa mi jedna neusla 😀 take nervy mala a trvala som na svojom, zo zaciatku to trvalo dost dlho potom kratsie ale baby verte neverte cca do 2 mesiacov bolo po tom 😝 ja zastavam nazor ze je to normalna nezvladnuta frustracia a skuste sa poobzerat okolo seba kolko ani dospelych ludi tu svoju nezvlada 😀 😉
Tak nam sa obdobie vzdoru prejavilo alebo vyvolala ho skolka... ma 2,5 roka a v sep. sme ho dali do skolky.. chodil tam 3 tyzdne z toho ten druhy bol chory....potom sme ho museli vziat prec...zacali rano histericke zachvaty a problem ho dostat z domu... vety typu ideme do obchodu alebo ku babke alebo do parku po 2 tyzdnoch prekukol a zacalo to.... zo skolky sme ho vzali lebo videli sme ze to psychicky nezvlada..ALE ALE ALE.... nie nie nie pokracovalo dalej... takze sme dosli k tomu ze to obdobie vzdoru sa sice vyvolalo skolkou ale ona samotna zato nemohla... ked ideme rano k babke alebo von tak povie ze ide... ked uz idem obliekat tak utecie ze nikam nejde... mozem kricat, mozem klamat, mozem sa vyhrazat absolutne nic nepomaha... sem tam klamanie zaberie,... odputam pozornost od obliekania a ked uz vyjdeme von tak je vsetko ok...ale dnes to pokrocilo a vysli sme von...isli k mojej mame a pred jej vchodom brutal histericky zachvat a taky krik.. hod o zem a nedokazala som ho ani dvihnut pred vytahom..tam som ho inac len vyniesla na rukach... vo vytahu som ho pevne drzala tak aby vrieskal do mojho oblecenia a nepoculo to cele sidlisko a az ked sme vysli hore a zbadal moju mamu tak sa jej vrhol do narucia a este 15 min. poplakaval a potom akoby sa nic nestalo a hral sa.... som bola uplne mimo s nervami... nepomahalo nic.. ani po zadku, ani stisnutie ruky ktore ho zabolelo urcite... ani prihovaranie sa.... tym drzanim na sebe som to uhrala ale keby sme v meste netusim co urobim....neviem si rady...mame ho problem vzdy vzdy dostat z domu...a potom naopak domov.. alebo uplne odlisna situacia ked sme niekde tak chce strasne ist domov.. nehra sa a len sa pyta domov vkuse lebo sa chce hrat mi povie... proste klasika doma..pokoj..jeho hracky...auta. ma to rad a chce len to... nejake deti na ihrisku su mu niekedy blizke a niekedy ich nechce ani vidiet....neviem co robit fakt...a to estele zacalo... som zvedava co bude dalej
@nikasik jedine co ti pomoze su pevne nervy a dufat, ze ho to zachvilu prejde ako aj ine deti🙂 podla mna je problem hlavne v tom, ze si ho z tej skolky odhlasila a teraz uz len skusa nakolko vie ze uz raz si zmenila nazor... (viem ake je to tahat dieta do skolky revuce, matuce este v pyzame).... a mozno by bolo fajn povedat mu veci na rovinu a nie ho klamat... do skolky, k babke ides preto, lebo maminka musi zarobit korunky na hracku, cokoladku atd... chvilu to potrva no pochopi to... treba to stale opakovat a rozpravat sa s nim na rovinu... u nas to zabralo...
ked on nechce ist z domu povedz mu ze ty odchadzas a on moze zostat doma sam, ty prides po praci.... alebo nech ide vyzleceny ak sa nechce obliect - predsa jemu bude zima a jemu sa budu ine deticky smiat ze ide v pyzamku... (u nas to zabralo) proste fakt len skusat rozne veci... verim ti, ze si uz na nervy a ze to nejde riesit s chladnou hlavou ale ver, ze ho to bude drzat chvilu a prejde to🙂
este ma nieco napadlo: ja som teraz vymyslela odkladaciu krabicu kde mu za trest odlozim hracku ked je zly... stacilo to spravit raz a teraz len spomeniem krabicu a je klud🙂 drzim palce🙂
Ahojte babulky,moja je sice tvrdohlava a strasne sa lubi urazat, no obcas chyti rapel a vrieska ked nechce ist napr. domov alebo ak ju niekto oslovi, mala aj obdobie, ked bila ine deti, naucil ju to moj synovec, odvtedy k nim radsej nechodim..:((( ale az take silne zachvaty, aby sa hodila na zem a triasla sa to teda nema..nastastie..ale kamaratkyna dcerka ked bola mensia zhruba v obdobi 2-3r mala tieto zachvaty a dr jej poradila ak sa jej to stane doma, tak ju ma osprchovat so studenou vodou, neskor, ked dieta pochopi ten sok zo studena ktory ho hned preberie tak ak sa to opakuje staci len ofrkat studenou vodou a sa spamata, netreba uz sprchu, ono si pamata, ked ju osprchovali celu..no a ze vonku zabralo jej pripomenut, ze pojde pod sprchu, tak sa skludnila..na moju zabera, ked je zla, ze pojde do polepsovne k ciganom, nebude mat hracky ani mile a teple objatia, nic..skratka som je ukazala ako a kde ziju cigani, v akej spine a smrade a hned povie, ze uz bude dobra a zacne sa tulit ku mne..no nebolo to tak vzdy, tiez som si vytrpela, ked si sadla vonku na zem a nechcela ist tam, kde ja ale na opacny smer..🙂 dnes uz viem, ze pojdeme jej trasou a bude klud, aspon kym nepominie toto obdobie..🙂 drzkajte sa..🙂
no u nás to pretrváva asi 2 mesiaca máme 3 v apríli a je to hroza plačem každý druhý deň koli tom a som na nervy.neposlúcha hádže sa o zem a papuluje už neviem čo máme robiť potom sa hádame aj s manželom koli tomu lebo ano do obchodu sa snou nedá isť všetko musí byť po jej inak je zle krik plač doma sa šlahne na zem a kričí a plače.človek musí mať na to pevné nervy no škoda že ich ja nemám . ☹
@rainee presne toto isté máme aj my, dcéerka má 2,8 mesiaca a to čo si napísala presne sedí aj na ňu, viem že príspevok je už starý, ale povedz , poraď čo ti nakoniec na ňu zabralo? ako si si s nou poradila? chodí 2 mes. do jasličiek a budúci mesiac ide do škôlky, dúfam, že cez vianoce to dostaneme nejako pod kontrolu
pani učitelky sa na ňu sťažovali , že sa veľmi zmenila, včera sa im od trucu aj pocikala aj pokakala, otras
@kalamity - tak toto mame aj my, len sme o trosku mladsi od vas, vsimla som si ze cim viacej tuzi po danej veci/osobe/udalosti tym viac to neguje, uz to robievam tak ze hracku ktoru podla jej slov nechce nechce tak jej ju dam na kraj postielky alebo na zem a odidem, do 2minut si ju stika a je do 5minut sa ukludni sama, ked jej dohovaram tak mame z toho amok aj na tristvrte hodinu