Nezhody vo výchove

v ramci vychovy sa zacnu prejavovat rozne veci - osobne nastavenia z povodnej rodiny, bud zazite vzorce alebo tuzba po opaku...clovek sa nemoze 24hod denne "pretvarovat" a robit nejaku strategiu vychovy ktora je spravna... vychovava ako to citi, aky je naozaj, dava co nedostal alebo co dostal sam a veri tomu...vy sa s manzelom zjavne nezhodujete nielen vo vychove ako takej (co je vedlajsi produkt toho co som popisala), ale uz v tej povodnej skusenosti vo vlastnej rodine alebo v nastaveni toho, ako to chcem...ono ti nepomoze, ked ti tu zeny napisu, ze tvoj styl je spravny a muzov nie, lebo zaklad je ajtak ten, ze sa vy dvaja nezhodujete a nechapete...zacala by som komunikaciou o povodnej rodine, predstavach toho co chcete vy inak, co chcete vylepsit - spolu...toto nadavanie si, ze ty rozmaznavas a on je hruby - je pre dieta kontraproduktivne, casom si vyberie z vas toho, skrz koho dosahovat veci "lahsou" cestou, nehovoriac o tom, ze vnima vztah vas dvoch...okrem toho mam rada jednu mudru myslienku z jednej mudrej knihy na upokojenie: "jediné, ČO učíme naše dieťa, je náš vlastný život, a jediné ČÍM učíme naše dieťa, je náš vlastný život"...dieta proste ajtak vyciti pozadie vsetkeho

@mabenn v podstate súhlasím, ale chce to nenormálny súlad oboch rodičov, čo je viac než vzácne v dnešnej dobe....

autorka: ak u vás ten súlad nie je, nebude sa ti to páčiť, ale súhlasím s manželom. až na to, že mu mal na tú riť už jednu dať... ja osobne som videla množstvo detí v mojom okolí, kde mamičky donekonečna niečo vysvetľovali detičkám, detičky ich ešte mlátili po hlave... nuž, neviem. ja by som na toto nervy nemala. vysvetliť raz, dvakrát, tretíkrát.... a stačí. ak nepochopí, capnem na zadok a je vyriešené. ja som takto fungovala s dcérou (stalo sa to raz za čas, nie denne, ani týždenne) a zaberalo to. samozrejme, až po niekoľkých vysvetľovaniach a dohováraniach, ktoré nezabrali. čiže ak ty do nemoty dieťaťu vysvetľuješ, dohováraš a dieťa si "ide svoje", tak sa tvojmu mužovi ani nečudujem. byť na jeho mieste, tak ako otec mu dám zo dve na zadok a je vyriešené.... čiže ráčte si zladiť pravidlá výchovy, inak "vďaka" dieťaťu povedú vaše kroky najbližšie roky na súd z dôvodu rozvodu. lebo toto je jedna zo zásadných vecí, ktoré ak v manželstve nefungujú (názor - rovnaká výchova), tak manželstvo ide dolu vodou... ja som vydatá nebola síce za otca mojej dcéry, ale tiež to šlo dolu vodou. u nás to bolo opačne ako u vás. ja som ako tvoj muž (s tým, že na zadok aj padali) a on bol trasorítka, ktorá donekonečna mlela svoje a dcéra si z neho houblajs robila... a dodnes robí.

@panelacikova asi si nepochopila môj príspevok, nikde nepíšem že vysvetlujem donekonecna.syn to vacsinou posluchne .vysvetlim raz a keď sa stane ze nepomôže,upozorním že keď neposluchne, bud dostane na zadok alebo vyvodím iný dôsledok jeho správania. Keď poviem aby na to myslel, v momente robí čo od neho chcem.bez jacania ,hádzania sa o zem. Buchol má môj syn iba raz, aj to bolo v amoku už dávno a odvtedy to nespravil pretože som mu to dosť intenzívne vrátila. Ja som nenapísala že odomna syn nedostal a ani že muž mu po zadku nikdy nedal. U nás je muž( niesme zobratí ale volám ho tak) vďaka výchove svojho otca prísny a nerešpektuje,neakceptuje kompromisy,ja som skôr za kompromisy no napriek tomu syn viac poslucha a rešpektuje mňa než jeho. Preto sama neviem čo je horšie, no vidím že syn posluchne a rešpektuje skôr keď dostane aj vysvetlenie dôvodu. Aby som upresnila, tým vysvetľovaním myslím napríklad situácie,že sme na ihrisku, a tam robí niečo čo nesmie,jednoducho mu vysvetlím prečo to robiť nemá. Na rozdiel od muža,ktorý mu nič nepovie, z ihriska ho bez slova vezme a jedine čo povie je alebo prestanes vrieskať alebo dostanes.pri poveloch ako úprac si,poď sem, a podobne nevysvetlujem iba vyslovujeme piziadavku

Bohuzial suhlasim, ze niekedy jasne NIE je ucinnejsie, ako sto krat dokola mliet a vysvetlovat. Hlavne v tomto veku este. Muz syna nikdy neudrel, vyhrazanim sam sebe podkopava autoritu, asi si toto priniesol od rodicov s detstva - tie vyrazy - ale snazi sa svoje dieta nebit. To je pozitivne vlastne. Rovnako premiestnit a odijst s miesta, kde dieta spravilo nieco zle - je spravne! Vysvetluje sa az doma... nie na mieste, kde dieta spravi este vacsiu scenu s toho. Ja som bohuzial mama prave skor typ tvoj muz, vela debatujeme, vela diskutujeme, ale moje pravidla platia - a nie vzdy ich vysvetlujem, su ake su.

@mabenn áno absolútne súhlasím so všetkým čo píšeš.len u nás je problém že muž neakceptuje iný názor okrem svojho. Sám stále nadáva na spôsob výchovy svojich rodičov ale ich vzorce používa aj on.bohuzial nieje ochotny sa o tom rozprávať. Práve keď vidím aký otrasný vzťah, alebo skôr nevztah má so svojimi rodičmi ,sa mu snažím vysvetliť že robí presne to isté aj on. Sama dam synovi po zadku,myslím že častejšie ako muž, nakoľko on s ním trávi minimum času.no niesom zástanca toho,že má dieťa poslúchať len pod hrozbou bitky.

@anjelicek26 nikde som nenapísala že ho nikdy neudrel,len že sa tým častejšie vyhráža ako to aj spraví. S tým že sám prázdnymi vyhrážkami podkopáva svoju autoritu súhlasím. Napríklad pri situácii na tom ihrisku, ja keď vysvetlím prečo ho beriem preč,takmer nikdy nepríde scéna, na rozdiel od toho že muž len vezme a bez slova vytrhne preč,len po ňom kričí ,tak dostane malý záchvat že je týžden zachripnuty

@anjelicek26 môj muž práve nedebatuje, nediskutuje,len oznámi,zákaze,prikáže.ale rozhovory veru nie.

Vieš čo, toto máme aj my. Presne ako píšes, okrem toho ADHD. Dcéra je komunikatívna až moc, argumentuje, presviedča. A presne - odo mňa je zvyknutá na vysvetlenie úplne všetkého. Napríklad poviem "nerob to!" ona si veselo ide ďalej, poviem "nerob to, lebo sa bojím, že to rozbijes" - okamžite prestane... prípadne zmením trochu tón a hneď vie, že to myslím vážne.
Ale keď muž povie "nerob to!" a nedajbože použije agresívny tón, tak amen tma. Sekne sa, krik, vresk. A neposlucha vtedy. A on si ide svoje, že ona neposlucha, skúša hranice, bla bla.
A vyhrážať sa bitkou, to je celé zle. Lebo môj muž sa len vyhrozí a aj tak z toho nič neni. Nemalo by sa riešiť vyhrážanim, ale fakt skôr logickým vysvetlením.
Aj s kamarátkou sa rozprávame, muž bol s 2.5 ročným posledného pol roka na materskej a ten istý problém. Bil ho, aj po hlave... ona v práci... malý sa sekol, začal trucovat vo veciach ako nočník, kúpanie, jedlo... ona to teraz musí dávať dohromady...

Ja tomu rozumiem takto:
- je to chlapsky štýl komunikácie, chlapi nedebatuju, povedia a hotovo. Aj u deti platí, že dievčatá riešia krikom, slovami, chlapci fyzicky, pastami.
- ty si mama, ty si s ním väčšinu času
- chlapi sú natoľko jesitni, že si tieto veci len ťažko priznajú a len pomaly a ťažko budú meniť. Ale choď mu príkladom, ukazuj na konkrétnych situáciách, že tvoj prístup je efektívnejsi. On to pochopí, keď je rozumný

Ten pokyn "prestaň vrieskat" je tiež skôr prejav nášho vlastného zúfalstva, lebo to dieťa proste ma emociu, ktorú chce dať von... neskutočne rozumne sú tie deti, hovorím, moja dcéra chápe všetky vysvetlenia, okamžite poslúchne, o všetkom slušne komunikujeme. Aj keď samozrejme niekedy keď je unavená ona i ja, tak už nevládzeme a príde i k plaču atď. Výchova je umenie a my mamy sme tu od toho, že sme tie komunikatívne, empaticke a trpezlive (ak sme nespali 4 hodiny a raňajky nám nezjedli deti 😁 ) - čiže, ty to dáš... mužovi príkladom choď... pre neho je ťažké vymaniť sa z toho, ako fungoval on v detstve. Podvedome sa mu to všetko vynára. Chvalabohu za mojich rešpektujúcich rodičov... mala som dobry vzor, aj si sama o výchove veľa čítam.

3.5 roka ma moja dcéra inak... už mi nejde upraviť komentár, píšem tesne pred zaspatím 😀

Mame nieco podobne. 4r ma problem s recou vela veci nerozumie a muz stale iba krici a on mi nebude skakat po hlave atd. Furt krici, nic mu nevysvetli. Poviem rob takto tak natruc spravi po svojom. Vkuse sa hadame preto. Pritom aj psychologicka mu vysvetlila aky ma zvolit pristup a nic nepomohlo vkuse ako on chce. A vlastne moja snaha je zbytocna

@basska_b
@evuska135 môj rozpráva, porozumenie má fajn, komunikatívny je len ma tu komunikáciu takú svojskú a tiež nerozumie niektorým pravidlám komunikacie.taktiez nám psychologicka aj logopedicka vraveli že treba vysvetľovať, no tiež stanoviť hranice.ja sa snažím aby bolo oboje no je to ťažké.a tým že tam máme podozrenie na narušenú komunikačnú,neviem či zrovna krik a trieskanie hlava nehlava po zadku je cesta.samozrejme ani psychologicky nemajú všetky jednotný názor na výchovu detí.a samozrejme ten môj tvrdí že nebude počúvať daku psychologicku keď on psychológiu tiež študoval dva semestre🤷plus to naše adhd je masaker. Babky dedkovia z neho unavení,neobsedí nikde,potrebuje stále skákať,aj preto chlap na neho nemá jednoducho nervy a myslí si že krikom zákazmi si od neho vydobije rešpekt.

Zvazujem, ci nemoze v pozadi hrat velku rolu aj to spominane adhd. Co sa tyka muza- ako si pisala ze to neprijima. Vlastne sa toho boji, ma z toho vselijake zle pocity, mozno bezmocnost a toto je jeho vonkajsi prejav. Krik, zakazy, mysli si, ze to takto pretlaci. Otazka je co s tym...ked nerespektuje ine nazory, psychologicky, to dieta pises, ze uz teraz vybera tvoj pristup, jemu sa bude zdialovat...

Myslim, ze celkovo muzi tazko prijimaju nejake odlisnosti svojho dietata. Nehovoriac o tom, ze kolko ludi ma problem vychovavat zdrave dieta, nie to este nejak specialne ... Ty mas k tomu vlastne aky postoj? Lebo ty ako matka vies mat silny vplyv. Mozno dokonca aj casom na muza. Teraz mimo to co si uz pisala, ze chces vysvetlovat. Myslim emotivne a celkovo. Ako to vnimas.

Keď sa nejakým zázrakom nezmení prístup tvojho chlapa, myslím, že celé sa to bude zhoršovať. My s mužom máme obrovský súlad pri výchove, ale je to veľa práce, veľ chcenia, kooooopec rozhovorov, veľa kompromisov … a mám pocit, že výchova je len obraz vzťahu. Moji kamoši majú syna s fakt ťažkou poruchou reči (chvíľu si mysleli, že je autista). Boli sme s nimi na chate a videla som na kamoške, aká je z toho celého unavená, majú ešte jedno dieťa. Malý nehovorí, len vydával zvuky, kňučal, pobehoval, poplakával, stále sa chcel nosiť … no fakt náročné pre všetkých zúčastnených. Ale jej muž je pre ňu ako stena o ktorú sa hocikedy môže oprieť. Oni majú obaja veeeľmi náročné povolania, ale napriek tomu ten chlap robí maximum pre to, aby ju odľahčil. Oni veľa komunikujú. Vybavovala som
im psychologičku pre malého a chlap hneď bral diár, aby pozrel, ako má prácu, aby mohol ísť s ňou, že chce tam byť pri tom. Hovorila som jej, že môže byť rada, že má takého muža, lebo to je základ aj pri “klasických deťoch”. Ako … jediný človek, ktorý môže pohnúť s tvojím mužom, je on sám 🤷‍♀️. A tiež nie som za vysvetľovanie do bezvedomia, lebo zažila som fakt absurdné situácie, kedy sa mamička až bojí dať vlastnému decku po riti, lebo si to v nejakej knižke prečítala. Nevravím, že deti treba biť a vrieskať na ne, ale sú proste situácie, kedy nejaké vysvetľovanie už je úplne mimo a treba KONAŤ!

Robíš to dobre, tvoj muž bol tak asi vychovávaný a praktizuje to aj na synovi.Chlapi väčšinou nemajú nervy vysvetlovat skriknu zákazu schmatnu a dohovorené a dieťa má amok.Takto vychovával môj blízky príbuzný je prchky a hneď nervózny a deti, keď podrástli ho provokovali ešte viac on bol ešte viac podráždený aj ich bil a vzťah nula bodov, lebo za všetko kričal a nechceli ísť s ním ani von.
Treba s mužom o tom pohovoriť, ale ak ma takú tvrdohlavu povahu a názory, že sú to vymyslí dnešnej doby tak to budeš to mať ťažké.a krikom a zákazmi nič nevyrieši len dieťa je ešte viac zmätene a nervózne preto máte podozrenie na ADHD.Tak malý je živý, neposedný má svoj temperament veď nebude sedieť ako buchta.

Ja len tak na okraj - dieta chodi k psychologovi kvoli narusenej komunikacii a ADHD a ty mas pocit, ze muz to robi nespravne, ked ho obcas proste bez diskusie vezme a po tom, co spravil nieco zle, s nim odchadza? Ze s nim nediskutuje cele hodiny, ked pravdepodobne vie, ze to syn aj tak nepochopi? Ja si myslim, ze jeho pristup je omnoho efektivnejsi ako ten tvoj... ked je kopa casu, da sa vysvetlovat, da sa riesit - porozpravat sa napriklad vecer, co sa ten den stalo, preco sa to stalo, ako to mozeme robit lepsie, ale v akutnej situacii proste treba zasiahnut...

@mabenn presne tak ..

@anjelicek26 nepíše, že ona s ním diskutuje hodiny, ale vysvetlí čo môže prečo nemôže...muž koná skrikne dá na zadok a dieťa ani nevie za čo bolo potrestané.

@luccija treba citat poriadne, on syna naopak vobec nebije... ked ma amok, berie ho s miesta prec... ono myslim, ze na tuto vec by si s jeho strany pocula celkom inu story...

@anjelicek26 zle čítaš.nepisem že ho nebije,iba že sa s tým častejšie vyhráža ako to spraví.to ale nezmenia že to nerobí vôbec.a kde prosimta som napísala že ho v amoku niekde schmatne.jasne som napísala,že až keď mu niečo vezme,alebo schmatne bez jediného slivka tak malý chytí amok.co je efektívne na tom? Ja keď vysvetlím prečo mu niečo vezmem alebo zakazem tak sme bez scény.podla Teba je naozaj efektívnejšie vyvolať amok ako mu predchádzať niekoľkýmii jednoduchými vetami?

@anjelicek26 dedka má malý veľmi prísneho,ten mu zakazuje kadečo ale vždy vysvetlí čo prečo nemôže,nikdy pri ňom nechytil záchvat,nikdy žiadna scéna, je to vždy len pri mužovi ale určite by si počula inú storry od neho,o tom som vlastne presvedcena

Takze ty si ho nikdy neudrela ano? Pri tebe nikdy nemal amok, ano? Ja mam pocit, ze ludia malokedy su ochotny spytovat vlastne chyby a metody a najradsej by menili vsetkych okolo... dedko bol prisny, aj on sa "naucil" takto vychovavat, je to bezne... maly vyrastie, komunikacia sa zlepsi, nehrotte to, hlavne nie pred malym - tata nieco spravi a maminka dobehne a riesi a vysvetluje! Vecer v klude sa o tom porozpravajte, co bolo, preco bolo a ako to nabuduce spravit lepsie...

No ano tie hranice boli aj nam vysvetlene. Len toto ze asi chlapi nemaju taky cit ako zeny. Ja velakrat vybuchnem, lebo mi to pride luto ze sa takto k nemu sprava a furt hulaka aj ked netreba a dostali sme info ze mame hladat slova ktore by pochopil ale muz proste nema trpezlivost, radsej opakuje 300krat nez aby sa posnazil to povedat inak. Inak mame to iste odkedy zacal chodit vkuse v pohybe, vkuse je niekde a nieco vystraja, robi neplechu a len co by vyparatil. Babky to tiez moc dlho s nim nevydrzia, uz aj v skolke bolo, ze vystraja 🤷‍♀️
Ale tazko chlapom vysvetlovat ked to niektori nevedia pochopit a myslia size ich vychova je top

@luccija v podstate si to vysvetlila polopate,ja sa tu rospisujem a vystihla si čo ja píšem.nemam problém ked dieťa dostane ak si to zaslúži no malo by vedieť za čo.a keď mu to nevysvetlí ani hneď,ani za chvíľu, ani vecer,tak jednoducho nevie preco dostane.
@anjelicek26 tiež som napísala že syn má dobré porozumenie a muž o tom vie veľmi dobre, čiže to že mu nevysvetlí prečo nemôže robiť čo sa mu zachce nieje o tom že by si myslel že malý nepochopí,ale o tom že to nepovažuje za potrebné.pretoze podľa neho dieťa nepotrebuje počuť dôvod,má jednoducho poslúchnuť povel bez jediného slovka. Ani som nepísala že syn robí niekde zle,ja som to uviedla ako príklad. Áno boli situácie keď bral deťom na ihrisku hračky,hádzal piesok,no po mojom zakroceni to rýchlo prešlo.a bolo to hlavne o vysvetľovaní keď som ho z miesta činu brala.nikdy to nebolo bez slova.

@anjelicek26 a to s kedy napísala? Prosimta veď čítaj s porozumením čo píšem.napisala som že odomna syn dostal asi viackrát ako od muža.nepisala som ze prí mne nikdy amok nedostal. Ked bol menší samozrejme že hej,no postupne to prešlo.teraz musí byť pol dňa hladný a dva dni nevyspaty aby chytil amok a aj ten prejde lebo sa chce ku mne pritulit. Píšem že keď muž koná ako koná,bez slovka zákaze zatrhne,malý nevie prečo a začne vymýšľať,akonáhle prídem k nemu a vysvetlím prečo tak otec urobil ,takmer vždy( nie nepíšem že vždy) sa ukľudní.

@anjelicek26 nie dedko je síce prísny ale svoje zákazy a príkazy malému odôvodni. Hneď. A nie neskôr.a malý je s tým ok.muz nevysvetlí.nerozprava sa s ním.nevysvetli mu ani hneď ani neskôr. Iné je byť prísny a iné je kričať lebo nemám nervy na dieťa.to si zrejme mýliš.ani nikde nepíšem že som neomylný,ak by som si to myslela,nepýtam sa tu na vaše názory však?

Treba si nastavit zrkadlo, podla mna ani ty nie si vychovna kapacita :( Ze ho bijes je tiez vrchol, ze mu to potom vysvetlis (a muz nie) pre dieta trauma tak ci tak. Amoky mava tiez, aj s vysvetlovanim (aj bez neho), mate proste narocne dieta s problematickym spravnim a diagnozami (tiez mam take) a kazdy sa to snazi riesit po svojom v najlepsom umysle a ani ty (a asi ani muz) nie je spokojny s tym ako to robi ten druhy... a vies preco? Lebo to nema pozitivny efekt, vysledok je rovnaky, dieta, ktore robi jeden preslap v spravani za druhym... to cloveka demotivuje, pritom si len treba uvedomit, ze u takychto deti chce to dozrievanie viac casu... my sme si presli odkladom, nultym rocnikom , teraz je syn druhak... az teraz vravim, ze je to postupne lepsie... aj ked dodnes je schopny odijst pocas hodiny zo skoly, lebo sa mu tam nechce byt a je mu jedno, ze mu to niekto zakazal 🤐 Nikdy som nebola tolko u riaditela zo starsimi detmi, ako s nim...stale je nieco... ale ja viem, ze to nerobi naschval, podla toho reagujem...ked budete mat poriadnu diagnostiku, nasmeruju ta ako pracovat s nim, ale netreba cakat zazraky ani porovnavat s beznymi detmi, nema to zmysel, len to cloveka zdepta... amoky su fakt uplne normalne, ten pretlak emocii tie deti nevedia zvladat.

Najblizsie ked bude muz pozerat nejaky film, tak mu pcoas toho proste vypni telku a povedz, ze koniec,ma ist spat. Bude isto cely nasraty a nebude chapat. Ty len opakuj ze nech bude ticho a ide spat. Nech pochopi, ze co to je pre syna, ked sa robia veci len LEBO SOM POVEDAL, ci by sa to jemu pacilo...
je mi luto, ze my dospeli, ci casto myslime, ze deti su nejake hlupe babiky, ktore budu vzdy usmiate a robit vsetko ako si my zmyslime. A ked niekto na nas len krivo pozrie, uz sme nahnevani ako sto volov.