Nespravodlivá výchova

Mozno toho prvorodeneho bila tiez ked bol maly a vy ste neboli este na svete ., alebo ho mà s inym mužom? Ono v podstate nema zmysel riesit krivdy z detstva. Zi svoj zivot stastne a len si povedz ze ty taka nebudes . Ze budes fair mama. A Snad Ta tak budu vnimat aj tvoje deti. Traumu si z toho nerob vaz si co mas zdravie zivot lasku.

@miadi ja sa snazim ale tie spomienky sa pravidelne vracaju pamatam si to akoby to bolo vcera. Ja som sa s nou uz o tom rozpravala neraz aj brata som si zastala ale jej sa to nepacilo. Druheho brata nebila sama mi to povedala a aj to ze to lutuje lebo je drzy ze ho malea bit povedala.

@agacela snazila som sa ale ona to vnima inak. Tak uz tu temu ani neotvaram. Myslim ale ze aj brat je kvoli tomu taky aky je (nechcem viac pisat o tom) ale ona si to neuzna.

Rodič je človek ako každý iný. To že sa stane rodičom z neho automaticky neurobí dobrú, milujúcu, slušnú, zodpovednú bytosť.

Pozri, nebola si v jej koži… nevieš čo prežívala a prečo sa tak správala … treba odpustiť a preniesť sa cez to… keď to budeš stále riešiť nikdy sa toho nezbavis

"sama mi to povedala a aj to ze to lutuje lebo je drzy ze ho malea bit povedala" nebude toto dôvod, že na najstaršieho bola mäkká a nemal povahu podľa jej predstáv? Tak z Vás chcela vychovať niečo iné a aby ste sa správali aj ako deti inak a išla na to až pritvrdo. Každopádne minulosť nezmeníš, musíš sa s tým sama vyrovnať.

Pozri sa moj otec bol alkoholik velmi mi ublizil ale mam to uzatvorene odpustila som mu. Uz umrel. Mne stacilo ku stastiu snim uz nezit v jednej domacnosti. Nezivim v sebe bolest krivdu zijem stastny zivot je to volba.

Povedzte jej, ako vás to ranilo...skúste jej odpustiť

Tak treba jej odpustit a nedovolit si byt taka, ako ona. Byt spravodliva a rovnaka vo vychove vsetkych deti, bez ohladu na vek, poradie, pohlavie , lubit ich rovnako, davat im rovnako a ani ich nebit, mne sa to nepaci, bit deti. Isto aj to na vas zanechalo traumu, pofla mna su aj ine vychovne metody ako bitka.

A.snazit sa aby krivdy z detstva neovplyvnovali tvoj zivot, je to tazke, ale bude to prospesne. Uz to nezmenis a zbytocne ti to zozoiera pritomnost.

Ahoj, moja mama tiež taká bola na mňa a sestru. Úplne psycho. Nechápem, ako normálny dospelý človek môže ublížiť malému dieťaťu. Moja sestra to mala horšie. Jej aj raz spravila (nechtiac ževraj) monokel, keď bola asi v druhej triede. Aj keď sa s ňou učila, tak nemala problém jej dať po hlave až si buchla hlavu o stôl. Katastrofa. Ja si pamätám, že potom keď už zvýšila hlas, tak už som dávala ruky hore a rozplakala sa. Čo ju samozrejme ešte viac vytočilo.
Aj som sa s ňou o tom rozprávala, lenže nikdy mi nedala nejaký relevantný dôvod prečo.
Teraz po rokoch už to neriešim, no niekde vnútri mám od nej určitý odstup. A také to že "mama je najlepšia" a taký podobný vzťah ja vôbec nepoznám.
Nikdy som nechápala, ako sa moje spolužiačky zdôverovali mamám o ich prežívaní, chlapcoch, trávili spolu čas, atď... To v našom vzťahu neexistuje.
Ale už som jej odpustila samozrejme, lebo však načo to budem stále dookola rozpitvávať.
Čiže jedine čo ti môžem poradiť je zabudnúť a udržiavať s ňou neutrálny vzťah popr. minimálny kontakt

mas traumy z detstva, ktore je najlepsie riesits psychoterapeutom.. neda sa hned len tak odpustit a ist dalej.. ja to tiez riesim dlhodobo

Ahoj aj ja som mama. Mam dve dcery. 13 rocnu a 3 rocnu... A ver mi, niekedy som tak vycerpana a unavena, ze nezvlaaadam im ani len odpovedat... Oni by ma potrebovali a ja nevladzem. Nechcem pocut ani jedno slovo len ticho... Zavriet oci a spat.. Nic neriesit..
Podla mna tvoja mamina to mala podobne. Mozno ani nechcela byt k vam zla, ale NEZVLADLA stres unavu a este aj vase "nepoaluchanie"
Nehnevaj sa na nu.. Ale naber odvahu a porozpravaj sa snou o tom. Kludne to moze byt tak, ze nevladala... Ja napr. Preto uz nechxem viac deti, pretoze by som im nedokazala dat to co mam.
.. Dokazala poslednemu... Ale nie tym co mam. Proste som taka aka som. A urcit etvoja mamaina robial co mohla... A neverim, ze bila brata len takz nudy... Urcite bola na dne a nemala sil riesit to inakako bitkou... Ank viem je to chyba... Ale bohuzial aj mamy su len ludia.

Podla mna je to o tvojom postoji. Spravanie tvojej mamy nebolo spravne, ale mala na to svoje dovody. Ty ich musis akceptovat a nevycitat jej to. Ludia nie su stroje a pocas zivota si prechadzame kade cim. Vela krat sa rozhodujeme emocionalne a silno iracionalne. Akceptuj, ze ona to tak vtedy citila a inak nemohla.Nezmenis to a trapis sa zbytocne. Pochop ju a hod za hlavu.

no ja myslim ze ani stres ci unava neospravedlnuje rodica ked dlhodobo tvrdo a bezdovodne bije svoje deti. Tu nehovorime o obcasnom preteceni nervov - ktore sa moze stat, a vacsina rodicov to potom lutuje.

dlhodoby tvrdy a nespravodlivy pristup rodica - bitky a ponizovanie urobia traumy, ktore si clovek nesie do dospelosti a tazko sa s tym vysporiadava.

Tie ktore tu hovorite o "mamine" ktora iste na to mala dovod, ci stres ci unavu a tak trochu to ospravedlnujete , ze vsak nie sme stroje. ...povedzte uprimne, reagovali by ste tak, keby dlhodobe bitky ci ponizovanie prisla riesit zena ci partnerka a bitka by bola od muza? . Tiez by ste hovorili, aaa nechaj tak, odpusti, urcite bol v strese a unaveny... a to pritom dospela zena ma viac moznosti uniku a obrany ako fyzicky mensie, slabsie a na starostlivosti rodica uplne zavisle dieta.

Autorka... pohladaj este viac moznosti terapie so psychologom, terapeutom, alebo nejaku podpornu skupinu ludi, kde by si to mohla po case spracovat a uvolnit svoje napatie. Myslim, ze najviac pomoze vidiet to realne a nezamlzovat...ano bolo to tvrde nespravodlive, mama nebola dobrou matkou v tomto, zase mozno v niecom iste bola OK - starala sa, varila vam, prala, financne podporovala. Nezakryvaj to zle, ale nedaj traume a zlosti zabudnut aj na dobre veci co vam matka dala. Odpustanie je vraj najtazsia cnost, treba ho robit casto opakovane, lebo krivda sa cyklicky vracia a pripomina...ale treba to skusat zas a znova. Pre seba a pre ludi s ktorymi zijes, pre pokoj v dusi.

Ak mas kvoli tomu traumu, necudujem sa ti. Neviem si predstavit, zeby som sa ako dieta musela prizerat ako rodic pravidelne otlka surodenca a nemohla mu pomoct. Skus psychologa.

Aby som nemusela pisat kazdej zvlast pokusim sa to zhrnut v tejto odpovedi. Chcem podakovat kazdej za dobre mienene rady. Viem ze sa s tym musim popasovat no je to naozaj hodne tazke kedze sa mi to takto vracia nieekolko rokov a neviem to potlacit. Myslim ze uplne to ani nejde. Vela z vas hlada nejake dovody pre mamine zlyhanie. Ja to vidim tak ze to priste psychicky nezvladala. Bolo toho vela ale nechcem to rozpitvavat. Mama si proste nakladala vela na plecia stale nieco musela robit asi sa chcela niekomu tym zapacit v rodine..a ked mala nervy odniesli sme to my aj ked zbytocne. Teraz obcas hovori ako vsetko stihala porobit este poori troch detoch ale ine veci nevidi. Stale sa lutovala a robi to doteraz ze vzdy ona bola najvacsia obet ale ja to vidim inak. Ona mohla vela veci zmenit a nespravila to. My ako deti zme nemali na vyber. Ja som tpho nazoru ze clovek ktory nezvlada nieco a vyvrsi aa na detoch by tie deti ani nemal mat. Lebo dieta si nevybera ci cche alebo nechce niekde byt. Rodic sa rozhoduje a potom este za to ze strati nervy sa vyvrsi na nevinnom dietati? Ktore ma vdaka tomu celozivotnu traumu a ma bloky ktore mu casto brania normalne fungovat medzi ludmi. Je to velke zlyhanie pre mna a nemam pre tp ospravedlnenie pre nu. Ked brata byt nemusela aj ked on bol drzy papuloval robil si co chcel a my sme pocuvali a este nas dokazala zmlatit tak neviem. Ako som uz pisala som jej vdacna za starostlivost ale ked ma matka dieta tak asi je to prirodzene starat sa on. Matka ma byt ta ktora dieta utesi ma mu dat ten pocit bezpecia nie opacne aby sa dieta matky balo. Ked sa toto narusi v detstve uz nie je mozne vratit to spat. Clovek tym trpi..aj ked sa velmi snazim zabudnut na to nejde to..

@shinon258 mrzi ma ze si si presla so sestrou niecim obdobnym. Je to tazke ako som pisala mama ma dat pocit bezpecia. Ked sa to nestane komu ma potom uz clovek verit ked mama zlyha. Ja hovorim stale ze niektori ludia by deti mat ani nemali. Je to velks zodpovednost a ked je niekto psychicky labilnejsi nech sa radsej vyda inym smerom ako sa stat rodicom.