Mile mamicky. Idem si k Vam po radu. Uz som z mojej dcerky "na prasky". Ide o to,ze som s nou doma na materskej do jej 3rokov,to bude v maji. Chcela som ju dat od 2r.do jasli ale kedzs mam zdr.problemy aj tak by som do prace nenastupila, tak som si povedala,ze zostane aj ona so mnou doma. Velmi sa snazim,ucim ju hravou formou vsetko co ma napadne a jej to velmi ide. Pozna farby,tvary,cisla. Jediny problem je v tom,ze je velmi-ako to nazvat-"samostatna jednotka". Je a aj zostane jedinacik,kedze viac deti mat nemozem ☹ a aj v tom je asi problem... Ked ideme medzi deti (cudzie)na dvor,vacsinou su to jej rovesnici,iba stoji a pozera,pripadne poda dievcatku svoju hracku,povie "paci sa" a tym hra pre nu konci. Rozpravat vie pekne,ale pri nich ani necekne. Ked som sa pytala preco sa s detickami nerozprava a nehra,povie "nabuduce". Pritom ma rada deti,to viem urcite len ked uz pride k tomu ze sa s nou chcu hrat a volaju ju hrat nahanacku alebo do piesku,stoji a "ani obraz ani zvuk". Velmi ma to trapi pretoze o dva mesiace nastupujedo skolky a ja si ozaj neviem predstavit ako bude tam "fungovat". Pokial je s detmi kt.bezne stretava a pozna,napr.svagrinina dcerka,rodinnych priatelov syncek atd. s tym problem nema a vie sa zahrat. Ak mi viete poradit budem velmi rada za kazdu reakciu. Ozaj uz neviem ako na nu a cas sa krati ☹
Pride do skolky a otuka sa, budr mat kamaratov, ktorych bude dennodenne stretavat. Asi potrebuje dlhsi cas, aby si nove deti okukala. Vsak aj dospeli su taki, niekto nema problem bavit sa hned s hocikym a niekto si musi najprv dlhsie okukat, aby sa mohol s niekym novym cudzim bavit.
@tajka1986
mam syna, bol mladsi brat svojej ukecanej a hyperaktivnej sestry, a napriek tomu sa mi este do leta hanbil na ihrisku stylom Ja nejdem na hojdacku, smykalku atd. ked su tam aj ine deti...nazvala som si to socialna ihriskova fobia a respektovala. tiez ako pises, s detmi sebe znamymi aj doma so sestrou problem nemal.
dokonca raz sa stalo, ze na ihrisko, kde som bola s mladsimi prisla nahodou moja najstarsia so svojou triedou pocas vychadzky.
a jej brasko, socialny autista 😀 stal asi 20 minut chrbtom k nej oprety o strom, lebo sa hanbil aj vlastnej sestry a celej jej triedy.
preslo to zo dna na den pocas leta, a teraz od septembra nastupil do skolky kde je peceny vareny vsetky deti pozna a este aj po kucharkach a upratovackach pokrikuje.
chce to len cas, neurychlis nasilim, neboj 🙂
pre toto si na prášky?, neblbni...moja dcéra v škôlkarskom veku sa držala maminej sukne ako nikto...dnes je dospelá,sama prešla tretinu sveta a ide ďalej..... 😉
ja som mala takého syna. Dlho predlho jedináčik, viac s dospelými ako s deťmi. Neboj sa, to prejde. V Mš to u syna neprešlo, na ZŠ to bolo troška lepšie, ale potom od 12-13 rokov sa úplne zmenil, už bol viac sebavedomejší, vedel si povedať čo sa mu nepáči.... je to proste taký typ dieťaťa a s tým veľa nenarobíš. Pri ďalších mojich deťoch taký problém nebol - boli 3 dievčatá v krátkom období... chce to len čas...
@tajka1986 - ahoj, my máme doma to isté. Dcérka šla do škôlky tiež v 3 rokoch, a ona sa s deťmi nehrala 2 roky, prvý rok ani nekomunikovala, nezapájala sa do ničoho, nejedla, ani nič. Bolo to náročné, ale hlavne pre nás, ona bola v škôlke spokojná pozorovateľka (do škôlky sa tešila aj tam chodiť chcela, samozrejme po počiatočných adaptačných problémoch). Druhý rok sa to zlepšilo, začala sa s deťmi hrať, zapájať do činností aj trochu jesť, ale stále nerozprávala, iba s pani učiteľkami. Teraz je predškoláčka a je to už "normálne" dievčatko (nemám rada také označenie, že normálne, lebo to potom vyznieva, akoby predtým bola nenormálna, len neviem nájsť iné slovo) - hrá sa, zapája, kreslí, aj rozpráva - aj s deťmi 🙂 Chcelo to obrovskú dávku trpezlivosti - hlavne asi našej, veriť vlastnej intuícii, že to bude v poriadku (mám kamošku psychologičku, ktorá ju dobre pozná, tak mi potvrdila, že "normálna" je, len je to taká povaha spojená v jej prípade s veľkou hanblivosťou) a tiež trpezlivosti a skúseností pani učiteliek, ktoré to s ňou nevzdali a tvrdili, že sa to každým dňom zlepšuje, hoci my doma to nevidíme.
Inak, aj ja som s ňou chodila na ihrisko a medzi deti, ale s rovesníkmi sa ako malá nikdy nevedela hrať (zo začiatku preto, že ona v roku a pol rozprávala v súvetiach, v roku poznala a aktívne používala 75 slov), a detičky s ňou proste nevedeli komunikovať. So staršími deťmi sa zahrať vedela. Potom jej to asi nejak ostalo v pamäti alebo čo. neviem. Ale ona deti nikdy nevyhľadávala, že hrať sa, resp. aj by sa chcela, len sa strašne hanbila, tak sa radšej hrala len vedľa nich a pozorovala ich. Doteraz sa hanbí cudzích detí - napr. na ihriskách alebo kde. Možno keď ju oslovia, tak sa pridá k hre, ale to je 1x z 10 asi... Známe deti sú v pohode.
Takže asi aj Tvoja dcérka bude niečo také 😉 Hlavne nebuď na prášky, kým pôjde do škôlky, môže sa všetko zmeniť a viac sa osmelí. A hlavné je, aby bola ona spokojná. Niekto je spokojný aj sám alebo s malým počtom priateľov v okolí, niekomu aj 1 stačí.
@tajka1986 - ešte mi napadlo - našu deti veľmi dobre prijali. Oni ju stále oslovovali, zdravili, všetko. Aj keď vedeli, že im neodpovie, aj tak jej rozprávali hocičo. Dokonca ju aj kŕmili zo začiatku 🙂 Proste brali pekne medzi seba, neviem, či sme natrafili na takú dobrú triedu v škôlke, alebo to bola nejaká zásluha učiteliek, alebo čo.
Inak, keď sme teraz pred Vianocami boli u jednej jej spolužiačky na návšteve, tak jej mama sa čudovala, že Terez naša rozpráva a že vie rozprávať. Ona si myslela, že má nejakú poruchu. Lebo veď jej dcérka len oznámila, že Terezka nerozpráva... Tak sa divila, keď som jej povedala, že jej sa doma ústa nezavrú asi od necelého roka.
@tajka1986 a možno taká ostane, možno je to jej povahová črta, vadí to? Každý sme iný, niekto je extrovert, niekto je najšťastnejší sám v kúte. Snaž sa ju prijať takú, aká je, možno ju kolektív zmení, možno nie, podstatné je, aby bola zdravá a šťastná, nemusí byť taká, akú by si ju chcela mať. Podľa tvojich slov je veľmi šikovná, nevadí, ak zostane nesmelá, možno prežije šťastnejší a pokojnejší život, ako desiatky, stovky ľudí, ktorí sú priebojní a stále sa za niečím ženú a keď sa obzrú späť, ani nevedia, prečo sa hnali a prečo sa snažili byť stále vo víre diania.
@timea7 Napadlo mi presne toto isté 🙂 Niektoré deti zmení možno čas, pri niektorých nepomôže ani ten... Len tak pre tú vedomosť si treba naštudovať niečo aj o introvertoch. To nie je choroba, ako sa k tomu veľa ľudí stavia. Introverti sú aj medzi deckami. A za tie roky som pochopila jedno - na tiché, nespoločenské deti sa zväčša kladie tlak, aby boli iné, lebo len byť tým iným je správne. (Nie si ukecaný a spoločenský? Zmeň sa!) Snažia sa rodičia, snažia sa učitelia... Dieťa nepriamo vychovávajú v duchu, že len za to že je trošku svojské a iné od väčšiny, tak je divné. Reakcia dieťaťa? Pocit menejcennosti, zúfalá túžba byť niekým iným... Keby bolo zo začiatku akceptované, možno by bolo šťastnejšie, sebavedomejšie a dokázalo viac čeliť i prostrediu. To len taký postreh zo života 🙂 Ako hovorím - niekto potrebuje podnet a čas na zmenu a niekto...
Nič sa neboj v škôlke si zvykne 🙂 Pripravuj ju pomaly na to, že tam majú veľa hračiek. že si tam nájde kamarátky...aby sa tešila 🙂 A ona si určite zvykne 🙂
Podla mna mala by si min.2 krat tyzdenne si najst kamaratku a navstevovat sa doma. Aby bola aj pri mame aj aby mala ine dievca vedla seba , hadam by hodinu nechodila ticho kolo nej, Postupne pridat tretie dieta aby sa hrali 3 spolu.
Mi mame taký istý problém a tiež ma trápi ale maly chodil do jasiel skoro rok takze medzi deťmi bol ale stalo sa že muž videl ked išiel preňho ako Sa oňho "naťahujú" dve dievčatá, maly bude mat v máji 3 roky a s kamaratkinou malou v tom istom veku chodíme denno denne von alebo k na návštevy a on sa vôbec nezapája aj ho vola sa hrať a on nič,.. Maly ma svoju reč tak nikdy ani nič nehovorí a ked ideme preč od nich tak až vtedy, ci to je tým že nieco zle zažil v tých jasiel neviem
@tajka1986
Dakujem vam za podporu,skusim sa na to nepozerat tak tragicky. Ja nechcem aby bola nasilu ina,ale ked vidim ako sa tesi aj hovori ze ci na suchale budu deti ako sa budu hrat,rozprava rozprava ako si najde kamosku a potom konecne ked aj by mohla sa zahrat tak len pozera. Mozno ju par krat vezmem do detskeho centra,domov asi tazko maminy tu z okolia velmi nepozname iba sa pozdravime,ale zeby som ich chcela pozvat na kavu tak to nie...aj tak vdaka za postrehy 🙂
@tajka1986 neboooj! Nasa mala je taka ista. Od malicka medzi detmi (pozeralla na ne z nosica,zvedava strasne), lebo ma braceka o 2r.starsieho. Ale ked sama zacala byt aktivna na ihrisku,absolutne s detmi nic. Len so mnou ci starymi rodicmi. Tiez som sa bala,ake to bude,ked nastupi do skolky,lebo ona sa este tak maximalne trochu s bratom zahrala,aj to malo.
No a predsa-nasla si tam kamosky,aj ich spomina. Co fakt na ihrisku s nikym nic. Jej rovesnicky sz tzm kamosili,jej brat uz po 13.m.ako zacali aj jeho kocikovi kamosi behat,sa s nimi "hral"-nahanali sa akoze a neskor naozaj hral.
Tiez somnrozmyslala,no povedala som si,ze ked jej to vyhovuje,ze nela z toho traumu,ze sa hra sama,co nemala,nebudem to riesit. A vidis,v skolke sa skamosila sama.
Aj my máme také doma. Ale až tak veľmi ma to neprekvapuje. Klamala by som, keby som tvrdila, že ma to niekedy nezamrzí, že moje dieťa stojí pomimo, kým ostané sa spolu hrajú, ale potom zase premýšľam, že po kom asi by to dieťa malo byť spoločenké. Obaja rodičia sú viac či menej introverti (ja viac, muž menej), tak kde by asi pobralo tú slniečkovú črtu. Aj do škôlky chodí, aj do jasiel chodil. Ak sa s niekym skamarátil, tak vždy si vybral jedného hlavného kamaráta, jedného "náhradného" a výber spočíval v tom, že dovolil niekomu, kto sa sám ponúkal, aby sa s ním hral. Čiže iniciatíva vyšla vždy z druhej strany, on na to buď pristúpil, alebo nie. Iný už asi nebude.
Toto je vraj kultová kniha o introvertoch. Miestami trošku moc bombastická, ale v podstate dobrá.
@tajka1986 inak navsteva nejakeho centra nemusi pomoct. My smz chodili aj na plavanie,na babybalance,na ihrisku s tymi istymi detmi,mamicky sa pozname mnohe a ona aj tak nic. Jej to tak vyhovovalo.
Aj s bratom sa az prednedavnom zacali viac spolu hrat (i ked sa casto pohadaju pre rozdielne nazory na hru),ale je to lepsie.
Ona tiez nema byt po kom prehnane spolocenska,my s muzom nie sme a pre mna je utrpenim vzdy novy kolektiv ci akakolvek spolocenska akcia,na ktorej sa mam zucastnit,takze sa im vyhybam,ak sa co len trochu da.
Neries to za nu,prijmi ju,aka je, medzi deti chodte,ona si sama vyberie,ako jej to vyhovuje. Ja som tiez mala skor vzdy jednu naj kamosku a k tomu mozno 2-3kamosky..ae neskor sa to zlepsilo,no skor mi na hru vyhovovali mladsie deti ako rovesnici.
@tajka1986 aj ja mam doma take cudo 🙂, ale nejako to neriesim, tiez od septembra ide do skolky. Hadam, ked sa otuka, tak sa zacne zapajat. Tiez je pri cudzich taka "sam partia", pri znamych ako odtrhnuty z retaze 😀