Nesmelý prváčik. Čo s ním mám robiť?

adda. hlavne sa ho nesnaz zmenit, ale skus sa zmierit s tym ,ze je prosto taky...ako vravi alexandra, kazdy sme iny, nemozme byt vsetci rovnaki... skus na jeho spravani najst nieco pozitivne, mozno je kludnejsi ako ine deti, v skole nevyrusuje, pocuva ucitelku, ine, hyperaktivne deti sa v tom mozu od neho ucit..
a kamarata si casom tiez najde, mozno mu to len dlhsie potrva 😉

😔 dik alexandra, ale keď som už dosť napočúvala v škôlke, aký je Filipko nesmelý a prečo je taký?, a teraz sa to začína v škole, ja už neviem čo mám na to odpovedať

Adda,proste všetkým povedz,že má takú povahu a hotovo!Myslím,že je viac takých detí-aj ja som bola taká a naša Laura je tiež taká...proste sú deti,ktoré nemajá o spoločnosť rovesníkov záujem...nevidím na tom nič zlé,bodaj by si nemusela riešiť žiadny iný väčší problém-to ti z celého srdca želám 😉

adda, mňa napadlo, že či by nepomohlo, že by sa za pomoci teba neskamarátil s jedným chlapcom s triedy, s nejakým spoločenským. A on by mu potom pomohol sa skamarátiť aj s ostatnými.

aj ho deti biju alebo sa mu posmievaju?ci je to taky maly samotar z vlastnej vole?bolo by velmi zle keby bol tichy preto,ze mu niekto ublizuje...mohol by to byt dokonca aj niekto z rodiny alebo sa mu nestala nejaka trauma co ho pripravila o milovaneho cloveka?je to stastne dieta a tiche,alebo je to smutne a zakriknute dieta?? 😕 to su vsetko dolezite faktory

😒 v rodine mu isto nikdy nikto neublížil, ani mi nikto tak veľmi blízky nezomrel, aby ho to mohlo nejako raniť, tichý je len v kolekíve, doma je to hotový "čertík", deti ho nebijú, ani sa mu neposmievajú /tak aspoň zatiaľ nie/, a toho sa práve obávam, že ak taký nesmelý ostane - budú sa mu aj posmievať a možno aj biť, ale to už potom fakt neviem čo by som urobila 🙄

ja by som využila, že sa s ním chcel hrať ten chlapček s jeho triedy. Bola by som s nimi vonku, nech sa hrajú, keď potrebuje tvoju prítomnosť a časom sa s ním bude hrať aj bez teba, uvidíš. No a potom, keď už sa v škôlke bude hrať s jedným, tak to postupne prejde aj na druhé deti, hádam.

nemáte skúsenosti s kineziológiou? Nepomohlo by mu to?

tak pokym je vesely netreba z toho robit dramu je to proste samotar 😉

ja by som mozno na to upozornila jeho ucitelku, aby to nebrala ako nieco neprirodzene (sama som bola v skole placha a nemala som vela kamaratov, dnes som mimoriadne spolocenske stvorenie 😉 , on sa casom otuka), aby nemal napr. problem pri odpovedi, aby ho povedzme vyvolavala ona ked ma pocit, ze to vie a tak...na posmelenie

a tiez suhlasim s kili

adda, ja mám tiež 5 ročného syna a je tichý, chodí do škôlky, ale je veľmi nesmelý, nerád rozpráva v triede pred kolektícom detí, vonku sa bezo mňa nebude hrať s inými deťmi, dokonca sa nikomu napozdraví na ulici - dsusedia....... ☹ Mi to však neriešime, je taký aký je, doma je veselý, živý rád si kreslí, chodíme s ním na výlety........okrem iného keď máme besiedku v škôlke, básničky povie, ale hlavu má sklonenú a veľmi potichu..........Je to nás introvertík - ak môžem tak povedať - neviem čo nás čaká v škole, uvidíme 🙂

netrap sa s tym, ved on z toho vyrastie 🙂

adda, ja len tolko: tiez som ako dieta (nez som zacala chodit do skoly) bola tiche hanblive ditko (hravala som sa len s chlapcami 😀 , ak) a teraz som extrovert na entu 😉

možno, že mal nejaký zlý zážitok v kolektíve..a teraz má strach, aby nedopadol podobne...detské dušičky sú niekedy nevyspytateľné....ani nemusíš o tom vedieť...ani ti o tom nemusel vôbec povedať..no mohlo sa ho čosi dotknúť...a teraz sa bojí....neviem...ale tak skúšaj...ale nesil ho, ak nechce...možno z toho vyrastie, a nebudeš vedieť ani ako.... 😉

ozivim tuto temu...
kto mate doma nesmele male kuriatko? doma suverenko, certik, akonahle niekam do kolektivu prideme, nesmelo pozera a dlho trva kym sa zacne kludne hrat. chodime aj do MC, aj na cvicenia s detickami, ine su ako ryba vo vode po druhom stretnuti, on sa otukava zakazdym odznova, nevadi, ze tam uz bol 10 ci 20 krat....
aj ja aj mm sme boli ako decka nesmeli, nuz tu mame vysledok 😀 vyrastli sme z toho, len sa bojim, ze v tom dnesnom svete ten nas drobec to bude mat tazke...
caka ho nastup do jasliciek, kazde dieta si zo zaciatku chvilu poplace, ale ako dlho bude smutit takyto typ dietatka??? tu ma neukludni to, ze kazde dieta si zvyklo, lebo viem ze skoro vsetky su v kolektive suverennejsie a on je suveren len v znamom prostredi...
skusat ho otukat stylom - dat ho niekomu na strazenie - tiez nezaberie, doma je v pohode s hocikym, dat ho niekomu na strazenie inde alebo tak to nehrozi, nikoho tu nemame. a keby aj, tak tam nebude ten kolektiv deti v ktorom by sa citil strateny...
je mi to aj luto, ked vidim ako stoji vo dverach, pozna to tam, ale nepojde sam dnu, ani ked vojdem a volam ho, pritom nic negativne v kolektive nezazil.
niektore deticky proste su take povahou a nikto to nezmeni, este si pamatam svoje detstvo....
ako to znasate vy? ako take deticky znasaju nastup do jasli/skolky?

Pridávam sa k mamičkám nesmelých detí. Môj malý bude mať v júli 6 rokov, v septembri by mal nastúpiť do školy. Od malička bol strašne hanblivý, prejavoval sa len doma rpi hádkach so starším bratom 😉 , do 3 rokov, keď sme boli na návštevách u príbuzných u babky, väčšinou bol ticho, hral sa, poslušne sedel atď...komunikoval len s nami ako rodičmi a so svojím starším bratom. S cudzími nekomunikoval vôbec. Potom neskôr sa u babky a príbuzných osmelil. Ako 3-ročný nastúpil do škôlky, 2 celé roky v škôlke vôbec nerozprával, aj so mnou v šatni len pošepky alebo vôbec, spustil až za bránou škôlky, 🙂 od septembra začal rozprávať, ale len pošepky a minimálne pár slov za deň, len to najnutnejšie, v šatni už so mnou rozprával nahlas, všetky deti, keď ho počuli boli z toho mimo, že on vie aj rozprávať. No a teraz posledný mesiac zaznamenávame obrovské pokroky, našiel si kamaráta, s ktorým normálne rozpráva, už začal aj s ostatnými deťmi, takže sa osmelil, pozdraví sa nahlas učiteľke, dokonca včera jej sám od seba povedal nahlas jednu vetu. Aj v škôlke mi vraveli, že patrí medzi výnimočné prípady... 😉 Dokonca aj na zápise do školy rozprával po šepky.
Tak len dúfam, že sa do septembra ešte zmení, no bojím sa školy a opätovného cudzieho kolektívu, ako zvládne nástup, či sa skamaráti, či bude hovoriť pred ostatnými nahlas... 😒

momka, tak vidim, ze naozaj clovek to proste neovplyvni, lebo uz som aj take nazory pocula, ze keby mal starsieho surodenca, tak nie je nesmely, lebo by sa musel prejavit a nedat sa. Presne ako pises, doma, medzi svojimi je hviezda, inde by mi aj do svetra zaliezol, aj na prechadzkach je smely, len ked sme v kolektive, to je tazke....
to ma trochu desi, ze ten tvoj dva roky vydrzal nerozpravat v skolke, ja sa bojim, ze ak moj maly takyto ostane, len ho budu odstrkovat 😒
Drzim palce, nech sa ten tvoj do septembra este viac osmeli.
Hadam aj ten nas sa zacne v kolektive casom bavit, nie ze vidi deti, nahodi kamennu tvar a ja ho aspon pol hodiny pomaly adaptujem, kym mu usmev na tvari vyludim, a to zakazdym odznova....
Asi sa musim zmierit s tym, ze mlady je individualista a nema o inych malych ludi zaujem, hlavne nech je zdravy a toto nejak hadam bez ujmy prezijeme....

mamutka...
Starší súrodenec s tým nemá nič spoločného...
jarko bol spoločenský, nebál sa nikoho, ako sa vraví, odišiel by aj s čertom...
A Chiara? Tú keď niekto osloví v obchode napríklad, tak ostane stáť ako socha a ani sa nepohne... Doma je priebojná, to áno, ale vonku ej nesmelá a tichá...

Mamutka ďakujem. A možno sa ešte aj tvoj malý do nástupu do škôlky osmelí. Deti sa veľmi menia. Môj syn našťastie nebol v škôlke odstrkovaný, nemôžem povedať, mal tam doteraz jedného kamaráta, s ktorým spolu behával, naháňali sa, hrali sa v pieskovisku, kopali si loptu, proste môj sa aj začal kamarátiť, len akurát nerozprával. A tomu jeho kamošovi to nejako nevadilo, lebo hovoril aj za neho. 🙂 Proste deti ho označili pečiatkou - chlapec, čo nerozpráva. Ale napr. s inými deťmi sa nehrával vôbec, keď bol jeho kamoš chorý, tak bol skôr samotár. Zlepšilo sa to až teraz pár týždňov dozadu, čo si našiel nového kamoša. Tento chlapec k nim prišiel len teraz v septembri minulého roka. Skamošili sa až teraz.

Ja v tom tiez ziadny probelm nevidim. Ja som bola taka ista, dokonca som sa hanbila spievat alebo hrat sa aj pred rodicmi. kazde dieta je ine a vyrastie z toho. Hlavne aby Tvoj maly bol zdravy a ostatne deti sa mu nesmiali.

kocky, mame doma rovnakeho hanblivca 🙂 obcas ma lepsie chvilky, ked jej nikto neprekaza a dokonca aj sama iniciativne ide za inymi detm - samozrejme iba starsimi, pretoze mladsich sa dost bojime... vacsinou je to vsak totalny introvert a bojko - vonku sa dokaze uvolnene hrat iba ked je prazdne ihrisko a atd. doma je to vsak pravy opak - nastastie 🙂 inak je uzasna, mudra, sikovna, ukecana, stale sa vrti a mrvi a nieco stale robi a vymysla - lenze iba doma. vonku je to inak - dost dlho jej trva kym sa otuka.. boli sme aj u psychologicky a radili sa s roznymi pedagogmi a "studovanymi ludmi" . a vysledok? vzdy rovnaky - je to uplne normalne dieta, akurat je veeelmi citliva. treba ju podporovat a bat jej vzdy oporou, aby citila v rodicoch istotu... takze asi tolko k tomu 🙂 na druhej strane je to niekedy dost tazke zachovat chladnu hlavu a byt v takych "uvrieskanych a uplakanych" situaciach oporou. ked vidim ako ostatne deti vsetko v pohode zvladaju, hraju sa medzi sebou a tak... tazko sa mi to zvlada a obcas mi rupnu nervy - tak som nahnevana a dost razna. viem, ze by sa to nemalo, ale.... niekedy som z toho zufala - mozno mam zly pristup a vsetko som zapricinila sama tym, ze sa saske stale velmi venujem. no, neviem kde je ta spravna cesta.... ako to zvladate vy?

sivika, je to narocne, napr.ideme niekam cvicit teraz, ine deti v pohode robia co sa im ukaze, ten moj sa nalepi na mna, viem ze doma by to robil, zvlada vsetko, sikovny je, ale ked su tam ine deti, tak nic...a vtedy aj na mna je toho niekedy vela, proste aj ja by som chcela, aby som sa mohla pohnut a nechat ho tak ako ine maminy a nie stale trpezlivo vysvetlovat, ze to je ok a mat ho nalepeneho na sebe, pomaly ho do vsetkeho uviest....fakt je to narocnejsie, on ani nikdy nechcel spavat, jemu stacilo minimum spanku, teraz opat vyzaduje ovela viac pozornosti ako ine deti, tak je to fakt vycerpavajuce...
jasne ze sa tesim, ze je zdravy, toto je detail, len by bol zivot lahsi, keby sa osmelil a nemusela byt som byt stale tesne pri nom. je rozdiel byt meter od neho a davat pozor a byt nalepeny telo na telo v jednom kuse, lebo je vyplaseny...ved to poznate.
ja sa stale borim s nejakymi zdrav.problemami, tak sa mi to niekedy uz fakt tazko znasa, stale svoje potreby a problemy vypinat a byt stitom vyplasenemu prckovi 😖
ale to som sa len tak vyzalovala, este sa to kombinuje s obdobim vzdoru, o to pestrejsie, je to moje slniecko a mne nevadi, ze je taky citlivy, o to lepsi clovek z neho bude, empaticky a vnimavy. len som z toho trosinku unavena teraz, tak som potrebovala vidiet, ze je takych deticiek viac, lebo tu nijake take nepoznam....ja som rada, ze vo mne vidi oporu a kym sa neosmeli, tak budem vsetko riesit tak aby bol stastny a nebal sa, len mam strach co s jaslami...

aky mate nazor, dat taketo dietatko do jasli ako dvojrocne, alebo to bude pren privelky sok a pockat radsej do troch rokov??????? ja nemyslim, ze za tych par mesiacov by sa nejak zmenil este, pritom ake nesmele telata sme boli my s mm to nevydim ruzovo, ci vobec do puberty sa osmeli... 😅

tu vycerpanost a unavu velmi dobre poznam. sme najstastnejsi na svete, ze nasho drobca mame a nemenila by som za nic... len je fakt, ze taketo deti su velmi narocne na nasu energiu 🙂 saska mala tiez od narodenia problem so spankom a zostalo jej to doteraz - spinka dost malo. v noci sa este obcas budi - bud potrebuje pit alebo ma zle sny alebo len tak chce ist k nam do postele... cez den niekedy odmieta spavat - mali sme aj par mesiacov takych, ze nespala cez den vobec. jasne, ze je to o nervy. ja som sa jej od malicka venovala na tisic percent cely den aj noc. a neviem, ci prave tu nebola ta prvotna chyba. ked poznamniektore mamicky, co si deti nevsimaju ani trosku a nechaju ich nech si robia co vedia, tak mi tych deticiek je mozno aj trosku luto. no, mozno robia dobre 🙂)) saska je na mna velmi naviazana. ja na nu tiez... co sa tyka jasliciek alebo skolky. nam odporucili so skolkou este pockat - ked je taka velmi citliva nemuselo by jej to urobit dobre na psych vyvin. vraj sa moze stat, ze nahly "skok" do takeho kolektivu niektorym detom pomoze, inym to zasa moze uskodit. my sme sa rozhodli so skolkou este pockat. radili nam, ze kym matka moze byt doma s dietatom je to pre dieta to najlepsie. samozrejme chodit medzi von do kolektivu, materskych centier a podobne., aby sa osmelovalo a postupne si zvykalo na vacsie kolektivy. nechcem ti radit ohladne tych jasliciek, musis sa rohodnut sama podla vlastnych skusetnosti a pocitov...

mamutka, tiez som si myslela, ze takych bojazlivych deticiek nikde nieto... lenze oni su. a postupne zistijem, ze ich je dost. problem je vsak v tom, ze vzdy su niekde v ustrani a my ich velmi nevidime... vzdy sa potesim, ked najdem mamicku s takymi detickami - ked ziskam zasa nejake nove informacie a rady 🙂)) a odkial konkretne si?

my sme z Dubravky, inak ja som tiez od jeho narodenia ho mala vecne na rukach, aj v noci, ale co, ked spat nechcel, plakat v postielke by som ho nenechala, tak som ho zabavala nosenim a ukazovanim veci a tak, adekvatne veku.
nemyslim si ze by boli taki preto, ze sme sa im tolko venovali. ved ked niekomu spi dieta cez den dva krat dve tri hodky, tak sa mu nemusi venovat, ale co by taky clovek robil, keby mu spalo len dva krat pol hodku? tiez by sa mu hadam len venoval....
zase, nachavam ho uz davno aj sameho sa pohrat, ja varim a on preklada sufliky, alebo sa so svojimi hrackami zabavi, doma samostatny je. to je proste povaha, urcite sme to nesposobili venovanim sa....aj ked v noci kazde kojenie a prebalovanie trvalo dve hodiny a o chvilku zas, proste pomaly sal, ale zato mi nikdy dieta neplakalo v noci, mm vzdy dobre spal 😀
ja by som s tymi jaslickami najradsej pockala, aj ked myslim, ze v robote si aj oddychnem, aj ked sa tam namakam, ale je to ine, nuz ale hadam sa nejak dohodneme so sefmi a s mm....
ja mam hrozu z toho, ze idem napr. okolo skolky a tie vychovavatelky do jednej vsetky kecaju na kope, deti kade tade a uz som aj zazila ako jedna ziapala po chlapcovi, lebo mu daco spadlo a do blbych nadavala detom....
ja sa s nim piplem lebo je plachy a potom ho dostanu do ruk nejake zeny co len hladaju ako si to ulahcit...
moja znama robila v sukromnych drahych jasliach a sama bola zufala, aky pristup tie zeny maju k malym detom ☹

ahojte, tiez sa pridavam ☹ Mozno su to predcasne obavy, ale dcera sa tiez trochu strani deti. Ked jej niekto zoberie hracku z ruk, ostane len ticho stat a pozera. Niekedy dokonca sama hracku podava, ked vidi, ze k nej nejake dieta len ide. Velmi mi je jej luto, ked to vidim. Neviem, ako jej pomoct, aby sa nebala. Doma je to podobne ako u vas, ziva, smela az moc.

jaroe, Tvoje obavy su snad ( 🙂 ) naozaj predcasne, nasa mala bola presne taka ista...hracku podavala pomaly z piatich metrov. az ked mala vyse 20mesiacov, zacala aj vonku intenzivne svoje hracky branit. dokonca uz ma problem- hlavne, ked prideme na ihrisko rano ako prvi - ked sa niekto ide pohojdat, posmykat - povazuje ihrisko za "svoju" hracku. takze este pockaj 😉

@jaroe tak aktualne sme vo faze aku opisuje buffinko 😀 vyckaj co bude, podla mojich skusenosti toto nijako neovplyvnis, len sa staraj a venuj ako najlepsie vies a mala to sama vyriesi 😉 moj drobec si jedneho dna povedal dost a teraz je z neho drava selma, no uvidim dokedy to potrva, ci sa zase neuzavrie troska, on je taky hlbavy typ, ci zase nezacne vsetko pozorovat z ustrania a nebude zase plachy.....ach jo, proste pestry detsky svet, mozme sa len cudovat a prizerat ako si tu hierarchiu riesia 😅 len jej ukazuj ze v tebe ma vzdy oporu, plache dietatko to velmi potrebuje, a jedneho dna vykroci a budes sa cudovat 🙂

Ahojte.Toto je uz stara tema,ale pre mna dost aktualna.Chcela by som vediet ako vase deticky pokrocily🙂Ja mam syna co bude mat v decembri 6 rokou a dost sa bojim co bude v skole o rok.Mnohe tu pisete o spanku o plachosti v 2- 3 rokoch,ale ako je to u Vas teraz?Ten moj od malicka tiez nespaval ani v noci ani cez den.ked ho niekto pozdravi,hned sa stiahne,volam ho na ihrisko tak nejde.Ideme po chodniku pred nami deti tak zastavi a nechce ist,alebo ma chyti za ruku a potom prejde.Ked ho sledujem z dialky,vydim,ze ked tam pridu ine deti tak ich kilometrom obchadza,alebo sa schova.V skolke sa adaptoval celkom dobre,ale ked maly vystupenie tak sa rozplakal a musely sme odyst.Ma len 1 kamarata.Je dost citlivy,ale doma mi vie hrat dobre na nervy.Ale vystraja len pri mne,ani pri otcovi si to nedovoly.Doma by sa len hral,ale kreslenie skladanie to mu absolutne nic nehovori.Od malicka vedel velmi dobre kopat do lopty,ani chodit poriadne nevedel.Ked som mu hovorila,ze na aky kruyok by chcel chodit,tak ze na futbal.Dnes sme boly na zapise a co myslite,ze sa stalo?Hned sa stiahol,odmietol si dat aj cislo a hned chcel odtial ist prec.Bolo a aj mi je to tak luto.Pred nim sa tvarim,ze sa nic nedeje,ale niekedy je to uz fakt na nervy.Snazim sa ho pochopit,ale nejde mi to nakolko ja som bola ziva az az.A teraz mam dieta,ktore je pravy opak mna ☹ Dakujem za rady