Neskutočne zúrivé dvojročné dieťa
Ahojte. Už som zúfala, preto som sa rozhodla napísať, či máte niekto skúsenosti s tak silnou zúrivosťou u dieťaťa, ako u nášho 2-ročného syna.
Posledný mesiac máme obdobie, že vie sa pekne hrať, obliekať, umyť zuby, ísť spať a pod. Avšak akonáhle si zmyslí, že NIE - koniec. Ale keby to bolo normálne nie a nechce. Ale on nás neskutočne prekrúca, napr. "nechcem krupicu" (tak poviem, OK, pojdeš spať hladný alebo zje ju mamina), nasleduje "moja krupica". A v tom momente, ak mu tú krupicu nedám, neskutočný výlev zlosti, búchanie, štípanie, škriabanie, ťahanie za vlasy. Ak sa k nemu vrátim, že "ok, ideš papať" opäť "nechce krupicu". A takto dookola.
Vie jačať tak, že až zachrípne. Skúšala som ignoráciu, silné objatie, dohováranie, otočenie pozornosti, otočenie na srandu - nič nepomáha. Proste amok trvá aj pol hodinu, niekedy aj dlhšie, dieťa už úplne zachrípnuté, až kašle. Zrazu sa trošku ukľudní, to si už potrebuje pritúliť sa, a takto sa pomaly ukľudní, ale aj to musím dávať pozor a nespraviť nič, čo by ho náhodou mohlo opäť rozčúliť.
Raz sa dokonca stalo, že počas amoku vošiel do špajze, stal tam revajúc, dvere privreté. Zakričal "mama kde si?", prišla som. On nato, "mama prec". A takto by som sa mohla krútiť donekonečna.
Alebo prídem z práce. On je doma s otcom. Začnem sa vyzúvať - jačí "moje topánky", vyzliekam kabát - jačí "moja bunda". Ani neviem čo nám tým chce povedať, ako keby som sa nemala vyzliecť, ale ostať oblečená.
Je pravda, že chodí 2.mesiac do jaslí. Aj som rozmýšľala, či to nemôže mať súvis.
Napr. s jaslami súvisia amoky typu - vyzdvihnem ho, ako ma zbadá pár sekúnd poplače, ukľudní sa, oblečiem ho, ideme domov. Akonáhle ideme k bytovke, už hovorí "nechce domov". Tak sa chvíľu prejdeme (poviem si, asi neboli s deťmi von, tak mu to chýba). Po chvíľke sa snažím ísť s ním dnu, veď je už tma, všetci sú už doma, "nechce domov". Ak sa mi ho nepodarí na niečo namotivovať (napr. budeme pozerať von z okna na...., ide mi pomôcť odniesť nákup z auta do bytovky, pojdeme pesi po schodoch a pod.) skončí to opäť neskutočným amokom. Celá bytovka o nás vie, čudujem sa, že na nás ešte nikto nezavolal sociálku. Doma taký jakot, že mám problém sa čo i len vyzuť a zhodiť kabát. A on samozreme "nechce čiapku dole", ani šál, ani topanky atď.
Taktiež som si všimla, že keď je unavený, tak je väčšia pravdepodobnosť výbuchov a sú oveľa intenzívnejšie.
Ale čo s tým. Ja už začínam strácať sily, nevládzem. Pripadám si ako najhošia matka na svete, ktorá nevie nájsť ten správny kľúč na svoje dieťa. Prosím poraďte niekto, čo s tým? Alebo aspoň povzbuďte. Za všetky príspevky som vopred vďačná.
Ja som to volala, že "je zacyklený". Presne ako píšeš, kvôli každej blbosti, ktorá sa nedala ani predvídať, chytal tento amok a plač a krik a polhodiny vkuse dookola... Bolo to vyčerpávajúce, ale prešlo to postupne. Teraz mal 6 rokov a ešte ho to občas chytí, napr. keď má niekam ísť. Tak stále dookola točí, že nechce, nepôjde a prečo... ale nakoniec aj tak musí a nakoniec sa zmieri a je mu dobre. Ako na to, neporadím. Vraj je to len vzdor. Prešlo to samo.
@jkadankova
no ale ako konať, keď má to tzv. "zacyklenie"? čo vtedy robiť? keď to ignorujem, rozhnevá ho to ešte viac. Keď reagujem na jeho slová ("mama preč" - idem preč a pod.), tiež to nepomáha.
@andrea_za jenoznačnú odpoveď na to nemám. Trošku mi pomohla kniha Respektovat a být respektován. No nefungovalo to naňho na 100%. Je ťažké reagovať s kľudom a rešpektom, keď ťa ten malý "spratek" vytáča do nepríčetnosti... Skús len pomenovať jeho problém, napr. keď zúri, že si nemáš dať dole sveter, tak len komentuj: " Ty chceš, aby som si nechala sveter..." Tá kniha to dobre popisuje, skús. Bolo to ťažké obdobie, ale prešlo ;)
Ja viem ze vela mam somnou nebude suhlasit a ani nemusi, ale ja v takychto vybuchoch dieta odvediem do inej miestnosti, razne poviem, ze nech vyjde az ked sa ukludni, somnou sa takto bavit nebude, lebo na mna taketo kriky nefunguju.. (Miestnost je izba, kde si nemoze ublizit)
Vacsinou to funguje, niekedy je to dlhsie, niekedy kratsie.. Chapu to obe moje deti a nemaju traumu z izby v normalnej nalade.. (To pisem len pre pripad ak by vtom niekto traumu hladal)
@jana_eyere my davame nasho tiez do kuta. Absolutne netolurejeme taketo spravanie. Ked hodi jedlo od zlosti alebo sa po nas zazenie uz je c kute na minutu s tym ze mu vysvetlime preco tam je. Je to len faza ktora je sice narocna ale velmi dolezita na stanovenie si hranic. @andrea_za inak mi tiez napadlo ci ma dost spanku lebo to moze tiez sposobovat nervozitu u deti.
Ahoj, my máme doma 2 a pol ročného chlapčeka, pred dvoma mesiacmi začal chodiť do škôlky a máme to podobné, aj keď nie až do takej miery ako u vás. škôlka ho dosť vyčerpáva, on bol a aj je veľký spachtoš, vždy musel byť vyspinkaný do ružova, aby bol ok. teraz má iný režim, ráno skoro vstávať, v škôlke veľa vzruchov. Keď príde domov má tiež podobné výbuchy, úplne z ničoho nič. poviem, ideme si umyť ruky a on sa hodí o zem a reve, odnesiem preč nedojedenú polievku, začne revať, že ju mám položiť na stôl. pár krát, keď si neviem dať rady, lebo sa bojím, že vybuchnem aj ja, tak to riešim ako jana_eyre, tiež ho dám do izby, avšak dvere nezatváram, ale poviem, že plakať môže tu a keď prestane, tak nech príde.
@jana_eyre, to co pises, ze odvedies dieta do izby a ma sa ukludnit, u nas to nefungovalo nikdy, snad az ked mala 5-6 rokov. Ked som odisla od nej aby som ju nezachlostila od nervov, zamkla som sa v izbe, tak sklbala klucku ze vsetko znicila, vyvalila dvere z kolajnice 90 kilove, u nas nehorzilo ignorovat, lebo by zdemolovala cely dom. Kazde dieta je ine, a to sme jej nikdy neustupili. U nas bol problem aj to ze nevedela hovorit a to ju vytacalo a mala akutnu celiakiu, cize to vsetko jej vzdor znasobilo. Ju ignoracia vytocila este viac a ked bola v amoku, uz bolo neskoro.
@andrea_za je tu téma do akého veku trvá obdobie vzdoru ? Pozri si ju sú tam super nápady,timea7 tuším odporúča čo a ako. V každom prípade si normálna a dobrá mama! Ďalšie dôležité pravidlo nacap na chladničku ; zachovajte chladnú hlavu😄 my sme tým presli! Som energicky človek,temperamentný, syn je pi mne. Poviem ti bola to škola života. Naučil ma trpezlivosti a zachovať pokoj. Bola som tehotná tak nás to zachranilo aby sme všetci prezili. Pevné hranice, dôslednost, pokoj a láskavý prístup! To treba. Ak povieš ide sa domov, dodrz to aj keď kričí,jaci, urob to čo si povedala že idete robiť. Pri amoku dbať na to aby si neublížil. Moja cintlavka v dvoch rokoch sa bál byť sám tak sme boli spolu zavrety v izbe počas amoku, nemuseli vsetci na neho pozerat. Trvalo to aj 40min áno.Potom sa sám ukľudnil a došiel pritulit, znovu som zopakovala čo ideme robit a šli sme z izby a urobil to čo mal a prečo chytil amok. Neustupila som. Oni sú zmietany pocitmi, ťažko im prijať prikazy, ak sa dá nechaj ho vyhrávať malé bitky, resp Davaj na výber z dvoch veci, aby si ty mohla vyhrať veľkú bitku. Neustupit vo vážnych veciach, cez cestu za ruku a pod. Neboj tvoje dieťa prechádza normálnym vyvinom, nenechaj sa nikým ponizit, že niekto z vás dvoch je nenormálni. Zle by bolo keby si neuvedomoval že sa môže sám rozhodovat.
suhlasim s tym ze kazde dieta je ine-mam 2deti,ktore mali diametralne odlisne obdobie vzdoru-syn mal identicke prejavy ako pise mamicka v uvode-dokonca horsie-taky amok unho trval aj hodinku a pol☹bolo to suverenne najnarocnejsie obdobie mojho zivota a asi aj jeho...teraz ma 4,5roka a je zivy,trosicku neposlusny a neposedny ale oproti tomu co bolo je hotovy anjel🙂aj ked to je klise treba verit,ze z toho vyrastie!urcite treba byt striktny a mat pevny rezim.my sme si davali pozor aj na cukry a doslova sa snazit predvidat co mozu byt spustace(nie vzdy sa to da...)drzim prsty,hlavne neprist o nervy aj ked to je pri takom dietati v obdobi vzdoru doslova umenie. na porovnanie dcera vzdoruje tak max 5minut aj to len malokedy takze pristupom a vychovou to nie je,skor je vas syncek "vyraznejsie osobnost"a chce presadit svoje.
@andrea_za chces krupicu? nechces krupicu? chces? nechces? chces nechces?
kde je mama - tu je 🙂 chod prec....ides prec....kde je mamaaaa? - tu je 🙂 chod prec.....ides prec....kde je mamaaaaaa?
ideme domov? nie....ostaneme vonku.....ideme uz domov? nie....ostaneme vonku.....ideme uz domov? nieeeee
- okrem toho, ze je v narocnom veku, prave to co som tak v skratke vystrihla z tvojho prispevku je ta zakladna chyba, ktora to vsetko maximalne umocnuje.
- ty musis byt ta, co je rozhodna, ista, ty musis byt rodicom co usmernuje a uci svoje dieta a nie nechat sa usmernovat svojim dietatom.
- deti maju mat slobodu volnost, musia si aj pokricat, poplakat, vyzurit sa......ALE - ked sa oblieka - tak sa oblieka - koniec bodka. krupicu nechces? - beriem prec, NEVRATIM - koniec, bodka ( ako to male chuda dvojrocne ma vediet co to vlastne znamena chcem, nechcem, ked v oboch pripadoch nieco zaroven aj dostane aj nie.....ako ma poznat co je ano a nie - ked vysledok je vzdy rovnaky, alebo este lepsie pri - ano - raz dostanem raz nie, pri nie - raz dostanem raz nie.......)
- deti potrebuju zdrave hranice!
V tom amoku asi ani samotné dieťa nevie ,,čo chce,, a neni dobre ani tak a ani onak...ja osobne by som robila veci proste tak ako ich robím...ideme domov, tak ideme domov...ideme sa vyzuť tak sa ideme vyzuť...a moze revať na raty - no snad ma dieťa nebude komandovať čo budem robiť nie? Ja ked som v situácii ze ,,ani tak ani onak,, a rev tak nerobim nič a čakam...raz revat prestane..
Snaziť sa mat jednoduchý a pevny rezim, dostatok aj spanku ak sa da..mrzute deti byvaju skor upišťane, a ja osobne určite nie som typ, ze by som davala pozor aby som vlastne dieta nerozhnevala...ná nech sa hnevá kolko chce...časom ho to prejde. A šklbanie, štipanie, či čo to všetko??? Toto na mna moje deti velmi neskušali....len by na mna vztiahli ruku tak im ju dolamem...a moze mať rokov kolko chce...
Je to obdobie vzdoru a z toho kazde dieťa vyrastie, zmierni sa to. Určite nie si najhoršia matka na svete je to len pocit bezmocnosti v danej chvili.
Nečítala som všetky príspevky, ale nám to isté robil syn tiež od dvoch rokov. vtedy ešte pomohlo odpútanie od toho, čo ho nahnevalo, alebo sranda a podobné ,, odporúčané postupy". Dnes má tri roky a je to síce menej časté ale o to agresívnejšie, a jediné, čo som si sama uvedomila a funguje to, je, že takýto stav chytá vtedy, ked som celý den preč,lebo som začala pracovať, a kvôli deťom ako SZČO, aby som mala flexi prac.dobu. A nielen ked som preč, aj ked sme doma ale ja pracujem, jednoducho sa nevenujem JEMU! Odvtedy sa každý den, cca pol až hodinku spolu mojkáme rozprávame, vymýšľame príbehy.....a pod. Nemôže byť pri tom nikto, len ja a on, nechce ani otca ani sestru. A vtedy, ked ja toto stíham 🙂 je úplne v pohode, až neuveritelne šikovný, rozumný.... Tak to zhrniem, mám tri deti, dve baby, ktoré prešli klasickým obdobím vzdoru, neboli agresívne a prešlo to samo, tak synáčik je hold chlap a musím sa mu extra venovať 🙂
@katarinamarkova velmi dobre napísané, presne toto som sa aj ja začudovala, ako to dieťa cvičí s maminkou.
@andrea_za Tiež máme doma zurivca, myslím, že to bolo ešte horšie ako u vás, ked mal tri a pol šli sme s ním ku psychologičke, lebo už som fakt myslela, že je to jeho chovanie celé divné. Záver bol, že má velmi silnu osobnosť, a jediné čo pomože je stanovenie pevných hraníc, ona nám nič konkrétne neporadila, lebo že každá rodina má uplne iné výchovné metody, ked pre jednu je v pohode poslať dieťa do inej izby, aby sa ukludnilo pre iných rodičov je to absolutne neprípustné, ja to inak tiež praktikujem, ale iba od určitého veku, lebo chvílu trvalo kým pochopil čo od neho chcem, takisto dokázal rozbiť dvere. Sama musíš vedieť, kolko si schopná dieťatku tolerovať, pomaličky budu záchvaty odoznievať, aj ked nikdy nepominu, aspon u nás nie, ale vekom dieťa presne bude vedieť a chápať čo všetko si može dovoliť
to kričanie na mamine veci, že sú jeho, je asi tiež odraz toho, že chce mamu!
U nas dost pomohlo predchadzat amokom - bud vyberom alebo vcasnym upozornenim. Davala som starsej dcere na vyber - budes sa sprchovat alebo kupat? Oblecies si biele tricko alebo ruzove? Pojdeme na ihrisko alebo na prechadzku? Das si jablko alebo banan? Tym, ze som jej davala moznost volby, tak sa hodne skludnila. Ked sme mali ist z ihriska, vzdy som jej povedala: Este sa 10x smyknes na smyklavke a pojdeme domov...a spolu sme pocitali. Na niektorych veciach som proste trvat musela, ale vzdy som ju na to upozornila, aby mala cas to spracovat (nie vzdy zabralo, lebo hodila hysak tak ci tak, ale niekedy to pomohlo). Bohuzial, dcera bola z tych deti, co ziapali a hadzali sa na zemi neskutocne dlho a nepomahalo nic. Bola ako posadnuta, agresivna, hlucna, nepomahal dotyk, objatie, dobre ani zle slovo (aj tak ma nebolo pocut). Jej najdlhsi zachvat trval hodinu a 20minut, co sa ako besna hadzala a kopala najprv vonku a potom doma (priniesla som ju domov vrestiacu a kopajucu). Bola som na prasky. Kto take dieta nemal, nepochopi. Nakoniec mi poradila jedna mamina - inak psychologicka - ze ked sa dieta dostane do amoku, uz z neho bez pomoci nevie vyjst. Ze najlepsie je nejaky silny impulz, ktory dieta z amoku vytrhne. Navrhla silny zvukovy podnet (pistalku) alebo pohar vody vysplechnut do tvare. Pistalka bola na nic, lebo pri tom ziapani ju ani pocut nebolo. Ale ta voda - to bolo ine kafe. Pouzili sme 3x a 100% uspech. Akonahle bol amok preruseny, uz sa s nou nejako dalo jednat. Dala si vec vysvetlit, NIC si nepamatala, ako vystrajala.... divila sa, ze ma mokre tricko. Po 3. raze, co sme pouzili pohar vody, som sa jej - hned, ked som videla, ze uz zacina startovat - ci jej zas prinesiem pohar vody a bolo vidno, ze sa zahanbila...povedala, ze sa nechce prezliekat a nejako ju potom tie zachvaty presli.
Ono asi naozaj trosku za to moze odlucenie od vas, ak zacal chodit do jasliciek. Aj nasa vzdy ako zacne skolsky rok, tak ten prvy mesiac zacne vystrkovat rozky, no uz to pozname... Cele je to o tom, ze taketo malicke deti nevedia povedat, co citia a treba im pomoct vyjadrit ich pocity. Poopisovat situaciu, co vidite + prizvat ho k spolupraci na rieseni situacie: Ty si asi nahnevany, vsak? Chcel by si teraz stat v spajzi, ale nevidis maminku a to ti vadi, vsak? ... a cakaj, co povie. Alebo: Ty sa asi teraz nevies rozhodnut, ci chces papat kasu alebo si uz unaveny, vsak? Vela si sa dneska hral a behal, tak si uz asi unaveny, vsak? Skus od svojho bruska zistit, ci je hladne... a cakaj, co spravi. Ono to trochu zafunguje, dietatko sa vacsinou skludni, je rado, ze mu niekto len nedava povely, ale caka na jeho odpoved a spolupracu, aj ked vlastne v skutocnosti nevie vyjadrit co citi. A nauci sa tak casom povedat co mu vadi.
Mne to pride ako keby dieta bolo uplne dezorientovane z toho ze nema hranice.on ti povie nejdeme domov, tak sa snim prechadzas, povie chcem to das mu to nechcem to nedas mu a hras jeho hry. Jasne si sama stanov hranice. Chces jest ?nie tak nebudeme jest aj ked povie potom ze chce..a aj v inych pripadoch. Ty si rodic. Ty povies. Nie on. Ano skusa ta. A ma nervy lebo sam neviem kam patri ze sa mu to dari aj ked on sam nevie co chce, nevie na co to robi. Ja napr. Vidim na dcere ked ma zachvaty vzdoru ze to co robi je taky naval hormonov emocii co nevie zvladnut take dieta. Preto vresti a ma amok. Neboj nie si zla matka. Zacni s nim odznova a bude fajn. Len si netreba nechat skakat po hlave. Zase treba zdravy rozum a srdce na spravnom mieste. zvladnete to.
@katka1981 ja som sa ani tak nebol ako som školku neznášala a neviem prečo.celou cestou do škôlky som sa mamine trieskala o zem,ked ma niesla narukach som ju dokopala,potom ma zdrala,minimálne 2x sa mi podarilo zo škôlky ujsť co si pamätám,raz ma do škôlky vrátil uplne cudzí clovek z ulice,ale to bolo pred 30 rokmi,no užila si somnou moja nebohá mamina chúďa.
@8291, mozno si mala zlu ucitelku. Ale tak obavy zo skolky ma kazda mama hlavne prve dni. Mna zase stale chceli zo skolky vyhodit, riaditelka mala 40 rocnu prax a hovorila, ze este tak edieta nezazila, ze je sediva zo mna, ale nebola kvoli mne,bola uz stara. Moja mama stale nosila uplatky, kavu, kalenadare, diary, pera, bonboniery, len aby ma tam strpeli. Raz ma zatvorili do kumbala, to bola taka malinka miestnost tmava, len cez male vetracky na dverach presvitalo svetlo, boli tam metly, kyble. Ja som si to tam tak uzila, deti sa toho bali, plakali, hned posluchli, ja si to pamatam ako najkrajsi zazitok zo skolky, mne tam bolo super, konecne som mala svaty pokoj a klud 🙂 Ked som vysla odtial spokojna, ucitelku skoro porazilo, ze ajked ma vyhresi, ze ja stojim ako partizan, so mnou ani nehlo. No cca od 6 rokov som nejak zmakla 🙂
@andrea_za ahoj, my mame podobne problemy s malym a aj ked ma uz takmer 6 rokov, stale su. Co som si ale vsimla, velmi na to vplyva aj skolka. Cez skolsky rok si pravidelne obhryza nechty, nemam mu co stihat, velmi sa zlepsi spravanie, je celkove pokojnejsi a vyrovnanejsi. to iste ked je dlhsie chory. Akonahle sa blizi nastup do skolky, zase su problemy. Najhorsie vtedy, ked tam musi aj spat, co nenavidi. Nejde tu ale iba o skolku, celkove sme si vsimli, ze ak ho nieco trapi, takto sa ventiluje. Zazivame podobne absurdity ako vy. Ked mal 2 roky, tiez nas cvicil v style, ze si vypytal chlebik, urobila som a zrazu nechcel. Odniesla som a rozreval sa, ze chce. Cokolvek som urobila, plakal aj tak. Az neskor mi doslo, ze vobec nie kvoli chlebu. Kvoli tomu, ze ho nieco trapilo a on sa potreboval vyventilovat. Dost sa nam to podarilo obmedzit aj tak, ze ked povedal ze nechce chlebik, tak som ho upozornila, ze ak ten chlebik raz odnesiem, uz ho nedostane. Proste som bola zasadova. Par krat si velmi poreval, potom zistil, ze toto nezabera a naslo sa nieco ine. A stale nieco riesime, dokolecka dokola. Pointa je v tom, ze ho nieco trapi a on sam to nevie povedat, vyjadrit. Dava nam to najavo takto. Pomohlo nam Efektivne rodicovstvo, aktivne pocuvanie, vyjadrenie pocitov....... pomohlo zmiernit situacie, ale zial nie vyriesit. Stale bojujeme s dalsimi a dalsimi problemami. Sme uz zmiereni s tym, ze toto je beh na dlhe trate, zial povahu cloveka nejde celkom zmenit. Snazime sa co najviac ho brat takeho aky je.
Myslim si, ze u vas to moze tiez suvisiet so skolkou. O to viac, ze je v obdobi vzdoru, chybas mu a nechce byt v tych jasliach. Ak mas len trochu moznost, ries to nejak inak. Ja tiez zvazujem, ze kvoli tomu obednemu spanku ho budem vyberat zo skolky na obed. Ak to ma vyrazne prispiet k jeho pohode a normalnemu chodu nasej rodiny, tak to je to najmenej, co mozem urobit. Drzim palce 🙂
@8291 tak ty si bola teda číslo 😀😀😀
Ja som škôlku tiež neznášala, to spanie cez obed fuuuj... A nútili nás tam jest hnusnu kopu hrachu so štipkou kuraťa a zemiakov
☺😊
@andrea_za prepac, tretiu vetu som doplietla.........Cez prazdniny si prestava obhryzat nechty, zrazu mam co strihat, velmi sa zlepsi spravanie......
Ako baby pisali vyssie, ty bud ta, ktora ma situaciu pevne v rukach, nastav hranice. Na druhej strane daj mu moznost rozhodnut o malickostiach. V situaciach, ktore su najproblemovejsie. Napriklad ci uz idete z ihriska prec, alebo sa este raz smykne, ktore z 2 teplackov si oblecie. Daj mu na vyber z 2 moznosti, nie viac, aby nestratil prehlad, lahsie sa mu tak bude rozhodovat. Samozrejme ponukni iba take moznosti, ktore su pre teba prijatelne.
Nahlas sa snaz vyjadrit jeho pocity. Napriklad, teraz sa na mna hnevas, lebo ideme prec z ihriska. Nehovor mu to ale ked je v amoku, vtedy nevnima, povedz mu to neskor, ked bude kludnejsi. Nam maly robil to, ze stal hore na schodoch a plakal, ze chce ist dole. Mohla som mu dookola hovorit, aby siel dole, on tam stal a plakal, ze chce ist dole. Ked som mu ale povedala : vidim, ze chces ist dole, tak proste prisiel dole.
Vopred ho priprav na zmenu situacie, napriklad ze ked dopozera rozpravku, pojdete prec. Nechaj ho dokoncit veci, ktore zacal robit.
Vdaka tomuto vsetkemu a este ovela viac metodam, sa jeho spravanie upravilo na unosnu mieru. Stale ale plati, ze ak ho nieco rozhodi, spravanie sa zhorsi. A stale nas dokaze prekvapit novymi prejavmi nespokojnosti. Takto sa proste ventiluje a neviem, ci to niekedy budeme vediet poriesit uplne
@friday13th no mam taký pocit ze som ju nenavidela kôli spánku,neznašala som obedne spania,ja som vobe nespavala-jediná.pokial bola učiteľka pri nas tak som ležala a bola ticho,ale akonahle si odskočila tak som budila všetky deti,potom mi dala na riť a zasa som len ležala.toto bol podľa mňa dôvod ze som tam nechcela chodiť,no mamina si užila permanentne meškala kôli mne do práce,alebo zmeškala autobus a za komunistov to nebolo bohvie čo,ked si cvakali čas príchodu,a už len ráno budicek bol zlý vstavali sme skoro aby bola na 6 v práci,raňajky bol cirkus lebo nechcem do škôlky,obliekanie to iste,kým skontrolovala staršiu segru ci sa dobre obliekla,tak ja som už bola povyzliekaná.A stym obedňajsim spankom ja teraz bojujem s malou😁,vôbec mi nechce cez den spavat max tak hodinu a koniec,ale zasa v noci prespinka 11-12hod.
O dobie vzdoru 🙂 casom sa to skludni. Deti skusaju rodicov. Treba mat pevne nervy a trpezlivost. Tiez sme si tym presli, uz je to nastastie v kludnejsej faze a amoky hnevu nie su take caste 🙂