Nástup do jaslí - hysterický plač
Ahojte. Rozhodla som sa tu napísať a opýtať sa, či ste niektorá prešli niečím podobným. Náš syn (necelé 2 r.) nastúpil do jaslí. Dnes sme tam boli 5-krát, zatiaľ len na pol dňa. Plače ráno, keď ho tam dávam, ale keď ho vezme vychovávateľka, cez dvere počujem, že po chvíľke prestane plakať. Potom sa hrá, občas máva krízy, kedy sa mu vychovávateľka povenuje a tak je tam až do obeda. Naobeduje sa a prídem pre neho. Doteraz to bolo tak, že keď som prišla a zbadal ma, rozplakal sa. Väčšinou bolo dosť ťažké ho obliecť, ale keď sme vyšli von, už bolo dobré. Plač pripisujem aj tomu, že je o tom čase už veľmi unavený. Prídeme domov, hneď sa vyzlečieme a rovno do postele, dieťa je za pár minút tvrdé.
Ale dnes do nabralo hrozný spád. Chytil taký záchvat, nebol som schopná ho ani obliecť, pri obliekaní nohavíc ich vyzliekal, pri obývaní si topánky naspat vyzúval. Bil ma rúčkami, aj narážal hlavou o moju hlavu. Cestou domov som ho v kočíku musela jednou rukou držať aby nevypadol z kočíka. Ukľudnil sa až doma, keď som ho vyzliekla a dala cumeľ, ktorý má len na spanie.
Neviem čo s tým. Či to súviselo s únavou, alebo o čo išlo? Veľmi som sa zľakla, či som niekde nespravila chybu. Predčasom som čítala článok o rôznych druhoch vzťahovej väzby, tak ma napadlo, či som niečo nezanedbala a nevytvorila si so synom neistú vzť. väzbu.
Mali ste niekto podobnú reakciu pri vyzdvihnutí dieťaťa? Ďakujem.
Moj syn bol z jasli prve dni nadseny. Potom, ked zistil, ze ja vzdy odidem, tak kazde rano po dobu 3 tyzdnov strasne plakal - ale len kym ma videl. Kolkokrat som sa schovala v satni a pocuvala som, ci place a veru ako sa za nim zavreli dvere, bolo po placi (dvere su sklenene, cize som ho cez ne sledovala). No a teraz mame opacny extrem - jasle miluje, ucitelky pusinkuje, rano vbehne do triedy so slovami mama cau a uz ho niet, ale poobede revy strasne, ze on nechce ist domov ☹ A je to strasne pre mna na psychiku, pridem si ako strasny rodic, ked mi dieta nechce ist domov... Nemas to aj ty tak, ze ti nechce chodit domov, lebo sa mu tam tak velmi paci? Neuvazovala si nad tym ho tam nechat cely den?
ja sa tiez nesmierne bojim ako to bude ked pojde do skolky :/
@norika84 Kazde dieta to preziva inak. A predtym nikdy nechytil taky hysak, ked je velmi unaveny napriklad? Moja dcera takto hysakuje, ked po nu pridem a zobudia ju. Trosku blbe to tam je, ze deti davaju doobeda spavat od jedenastej do dvanastej a potom uz je cas vyzdvyhnut si dieta. Ona vacsinou nespi, ale ked ju musia budit tak Sodoma Gomora.
@luvika
ďakujem za odpoveď. áno je pravda, že stále prichádza iné obdobie, v ktorom má dieťa iné požiadavky a pod. aj teraz máme také, že ideme von, nechce ísť, nechce sa obliekať. Von sa dostaneme, je super a potom zase nechce ísť dnu 😀
Ale ja som sa skôr pýtala na tú reakciu ktorú mál. Ten neskutočný hysák, normálne som sa až zľakla ☹
@sandri
ďakujem za príspevok. áno, bude ostávať celý deň. Len ide o to, že dnes šiel do jaslí po 5.dňovej pauze, preto sme sa zhodli, že na tieto dva dni ešte poldeň a od pondelka skúsime celý deň. My sme sa ho aj s vychovávateľkou pýtali, či chce ostať, či chce ísť za detičkami, vravel, že áno. Chcela si ho zobrať, najprv šiel k nej a potom sa naspäť vrátil ku mne. Veď ja budem rada, keď tam bude celý deň a keď sa mu tam bude páčiť. Ale bojím sa toho, že keď ostane na celý deň, či ten plač pri jeho vyzdvihnutí popoludní nebude ešte väčší.
@norika84 je to mozne - aj u nas to tak je. Nic s tym nespravis. U nas pomaha ho tam este chvilu nechat - pridem pre neho, poviem mu, ze este ma 5 minut, sadnem si do satne a cakam. Aby mal moznost sa dohrat, resp. dokoncit zacatu cinnost. Najviac pomohlo, ked mi volali z jasli, ze je chory a ja som pre neho doletela a oni mu cely cas hovorili, ze pride mama a pojde domov. Vtedy vôbec neplakal, vedel, ze pridem a vôbec to neriesil...
@slnecnica174
áno, od mala nám všetci hovoria, že je taká zvláštna povaha, na prvý pohľad kľuďas, ale keď si niečo zaumieni, ide tvrdo za tým. vraj veľmi temperamentné dieťa. hysákov máme za sebou už niekoľko, ale nie až také silné ako dnes. cítila som sa hrozne, ako najhoršia matka na svete - ako keby moje dieťa ani nechcelo byť so mnou, a aj keď je unavené a rozčúlené, tak mu nestačí moja náruč nato, aby sa ukľudnil. no neviem to ani opisať. mozno to príliš prežívam, ale neviem sa cez to preniesť
@sandri
jaaaj, vyzerá to, že máte pravdu. teraz som si uvedomila, že aj keď niekde sme (na ihrisku, na návšteve, v dets. kútiku), tiež mu takto vopred hovorím, že za chvíľu pojdeme. alebo že sa ešte 2x šmykne na šmýkalke a pojdeme domov. takže to bude asi kľúč. veľká pomoc, ďakujem 😲 ale určite sa o to pričinila aj únava. zajtra ešte nejako vydržíme a v pondelok skúsime celý deň
Ahoj ,
necitala som všetky príspevky ale iba z vlastnej skusenosti chcem povedať , ze moje deti chodili tiez do jasliciek a boli podstatne menšie. Tiez spočiatku plakali aké treba vydržať. Mne napríklad po takom amoku poslala učiteľka hned mmsku ako za 5 minút sa hral a bol vysmiaty. Po týždni nechcel ani domov . Pri dcere to iste. Nebudeš mat snim problém ked nastúpi do skolky. Držím palce. 😊
@kristinkahugo
ďakujem. ako som aj písala vyššie, na plač som sa pripravovala už dlho. zaskočil ma dnešný amok, som zostala dosť zaskočená takouto reakciou, ale pripisujem to tiež únave, keďže prídeme domov a rovno do postele
@norika84 u nas tiez bolo stavy ze som odchádzala s plačom ale fakt sme mali šťastie na učiteľky a ubezpečili ma ze toľko co odídem sa hraje akoby nic . Jasne ze to môže byt z hocičoho ved aj nám dospelákom sa stale nechce do práce. Uvidis este budeš plakať ked bude odchádzať z jasliciek do skolky ako ja. Ze ako to vsetko letí. 😉😉😉
@norika84 ahoj, necitala som ostatne prispevky, ale - musi tam chodit? Neda sa inak kvoli tvojej praci? Pretoze podla mna je to na neho este skoro, ako aj pises, do 36 mesiacov prebieha tzv. separacny proces, a az v tomto veku je dieta psychicky pripravene byt odlucene od matky. Ak to naozaj inak nejde, tak by som poradila len uistovat ho co najviac, ze po neho prides, ze ho lubis, dostatocne sa s nim mojkat a brat ho na ruky, ked sa vypyta, jednoducho poskytovat mu milujucu naruc, aby si dostatocne nacerpal istotu a pocit bezpecia "do zasoby". Hlavne nepouzivat mudrosti typu "ale ved uz si velky chlapec, co robis divadlo, prestan plakat, lebo ta tu necham" a podobne. To nechava velke sramy na dusi. Treba, aby bol emocionalne stabilny, a ked uz teda musi chodit do jasli, tak nech ta ma aspon dostatocne nablizku, ked ste spolu. Aby vedel, ze sa na teba da spolahnut, a dostane od teba nadielku lasky, ked ju bude potrebovat.
@norika84 Prilis to prezivas. Vobec sa nemusis citit hroze, proste je taka povaha. Moja dcerka je tiez velmi temperamentna.
@norika84 tak on vedel.hysacit,takze dost podobne. Dost rev neskutocny,museli sme ho obliekat,branil sa, uz sme.pristupili k tomu,ze pojde v pyzame. No a nasledne si uzili deti a ucitelky v skolke. Jedno dievcatko ho vzdy aj s patricnym komentarom a prevracajucimi ocami vitalo. Teraz je to jeho kamoska,dokonca si ju ch e zobrat za zenu. 🙂
A to stym vyzliekanim pri obliekani robi teraz aj nasa mala niekedy. A place a opakuje cestou tam Mami,cem.teba -dokolecka. Ale tam sauz nejak da prezliect,ale sama tp nespravi,hoci vie-inak sa oblieka sama.
@vvrka
keby nebola iná možnosť, tak tam nechodí. presne to o načerpaní istoty mi hovorila aj moja mama 🙂 že mu všetko máme vynahradiť. a aj sa to snažíme robiť. dokonca spím s ním aj cez deň, čo som predtým nerobila vždy, len ak som pri ňom náhodou zaspala 😀 nechcem sa však hrať na múdru, ale podľa mňa, keby som aj rok počkala a takto o rok by šiel do školky, podľa mňa by to zvládal ešte horšie. aspoň podľa toho čo ho poznám, toť môj názor
@slnecnica174
🙂 ďakujem
mozno je fakt maly na jaslicky a mozno nie tazko povedat uvidis idu prazdniny ked nebude nejaky cas v jaslickach a ci to spravanie bude pretrvavat alebo ako sa bude chovat a ked znova nastupi do jasliciek ci sa to znova bude opakovat.
@norika84 nie som si ista, ci je to nutne sposobene tymi jaslami, alebo je to v tom veku...moj drobec ma 2r.a 4 mes., do jasli nechodi. A z dna na den prislo divne obdobie, kedy absolutne nechce ist nikam...miluje deti, so svojou sestrickou chodieval do hracich centier, k babke len otvoril oci a hned v pyzame chcel ist. A zrazu nic. Plac, ale az hysteria, ze on nejde, nechce...uz to trva tusim viac ako mesiac. Minule sa rozbehli s dcerkou ku dets. kutiku, a zrazu ako mal vojst, plac, vysvetlovala som, ze tam bude s Vikinkou, budu sa hrat, nie nejde. Pozeral chvilu, ako sa sestricka hra, potom sa "ulakomil" na auticko, co zbadal, vosiel dnu, ale to sa zakazdym otacal a sledoval, ci som tam a neodidem a zakazdym mami pozejaj, mami tu bud. Ani si tu hru neuzil, co vkuse myslel na to, nech neodidem. A ako som len spomenula, ze si sadnem, vyletel z auta a neskutocny plac, on ide von. Pritom vie, ze sa vratim, a aj ked ide k babke, zavesi sa mi okolo krku a place, ze on ide so mnou. Pritom sa tam nic nestalo. A bezne cez den mi hovori "mami vzdy pjide"..lebo mu opakujem dookola, nech sa neboji, ze ja vzdy pridem, vzdy sa po neho vratim. Tiez som uvazovala od noveho roka o jasliach, ale takto uz absolutne ani nehrozi. Bude to nejake obdobie, kedy si dieta zacne uvedomovat, ze ostava "same" a ako keby sa viac naviaze este na rodica alebo co. Snad to prejde.