Nástup 20 mesačného dieťaťa do opatrovateľskej služby
Ahojte. S prosbou sa obraciam na hocikoho kto mi bude vediet poradit alebo aspon povzbudit. Mam 20-mesac.synceka, nastupujem do prace a idem ho dat do sukr. opatrovatelskej sluzby, kde sa 2 pani staraju asi cca o 6 ostatnych deti. Priestory su pekne, ucitelky mile, ide o seriozne opatrovanie, snazia sa prisposobovat potrebam dietata. Aj napriek tomu, som z toho na prasky. Moj syncek je na mna dost naviazany, ked odidem z miestnosti zacne hystericky plakat a odmieta sa dat utisit. Je aj velmi zly jedak :( a zrovna mu zacalo obdobie, kedy si vsetko vydobija hnevom a placom. Povodne sme mali na opatrovanie chodit po cca 2 hod kazdy den, aby si cez toto adaptacne obdobie trosku zvykol na nove prostredie a ucitelky, no par deti dostalo hnacky, tak som ho tam radsej prestala davat. Mam vsak nervy na franforce a som hrozne placliva, len co si uvedomim, ako tam on v tych zaciatkoch bude plakavat :( Mam momentalne odcestovaneho priatela, tak sa nemam ani s kym o tomto porozpravat. Please help me 🙂
@zuzpe - myslis - k opatrovatelke? Moja bola u opatrovatelky, nenormalne jej to prospelo, to rodinne prostredie aspon nie je dielnickou pre bacile, je to lepsie. Rozrozpravala sa, nenormalne vela sa naucila, ona s nou chodila aj na detske cvicenie, na plavaren, do cirkusu, na jarmok, proste mala normalny rezim dna, nebola stale zavreta v nejakom priestore jasli... ono je to o dovere a ja som doverovala, pretoze moje dieta mi chodilo domov neskonale stastne... dodnes ju miluje... a Max k nej o par mesiacov pojde tiez.
@zuzpe
Ahoj, ja zijem v Nemecku, tu dostavame matersku len rok, musela som po 14 . mes. ist robit a malu dat do jasli, cize este narocnejsie...
Mala som podobne pocity, jednak som mala zle svedomie, ze ju davam tak skoro. Ale poviem Ti, nikdy by som nepovedala, ze bude tak reagovat ako reagovala...
Ona bola dovtedy , co sa tyka cudzich uplne otvorena, neboli problemy, nikdy nebola na mna nejako zavesena...
Vsetko sa zmenilo s jaslami.... Zacali sme chodit na adaptaciu, pokial som tam bola, bolo vsetko ok, jakmile som odisla,horor, trvalo to velmi dlho, skoro pol roka, kym si zvykla a zo dna na den sa uplne zmenila, stalo sa z nej to najmilsie dieta v jasliach... Nechapala som to.
problemy boli viacere, adaptacia neklapapla, lebo stale - kazde 2 t. bola chora, a potom znova odznovu...
Najvacsi problem som asi bola ale ja, lebo som bola z toho nestastna a prenasala som to podvedome na nu, asi som mala tym opatrovatelkam viac doverovat a odovzdavat ju z dobrym pocitom, namiesto toho som uz pro odovzdavani mala slzy v ociach a deti to vycitia a su potom tiez velmi placlive...
Ked ju nosil moj muz, bolo to vyrazne lepsie, bez emocii, bral to ako nutnost..
Ona tiez je a jedavala velmi malo a zle, vsetko sa po tom pol roku zlepsilo,
Moja skusenost - ine dieta - totalne zavisle na mamine, neodlepilo sa cely den, za tyzden nepreplakalo ani slzu..
Neda sa vopred povedat, ako budu tie deticky reagovat...