Náročné 20 mesačné dieťa verzus vysoké nároky
Ahojte. Rozhodla som sa tu napísať a možno mi niekto poradíte, povzbudíte ma.
Máme 20-mes. syna, dosť temperamentny, vnímavý, od narodenia bol dosť náročný (nie len zdravotne - reflux, koliky, slaby sval tonus), vyžadoval si našu pozornosť, ako bábo musel byť často na rukách, cítiť nás, hlavne mňa. Snažili sme sa mu dať to čo potreboval, pocit bezpečia, že sme tu pre neho (aj napriek komentom niektorých známych, že keď sme si ho tak naučili, máme čo sme chceli). Keď začal štvornožkovať, trošku sa to zlepšilo.
Ale to som len trošku chcela priblížiť jeho povahu a črty. No tento príspevok je o inom.
Ako sme sa min. víkend vrátili od starých rodičov, neviem si s ním dať rady. Netvrdím, že dovtedy bolo všetko ukážkové a počúval ako vojak (to od neho ani nikto neočakáva), ale mám pocit, ako keby som úplne stratila autoritu. Predtým keď šiel spraviť naozaj niečo čo nesmie, len som na neho pozrela, zdvihla prst a ukazala nonono, vačšinou poslúchol, inokedy som musela ešte vyraznejšie dať najavo, že to nesmie. Napr. že ide do skriny kde sú sklenené poháre a vyťahuje ich. Alebo v kuchyni otvára zásuvku kde sú nože. Dokonca som to robila doteraz tak, že som mu jemne chytila ručku, kľudne povedala, že to nie je na hranie, že by si mohol ublížiť, urobiť au a že si to prosím naspať. Teraz? Ani keby čo, bude sa čertiť, zlostiť, hádzať o zem. Vtedy mu to ešte raz vysvetlim, že nemôže a keď sa čertí ďalej, ignorujem. On však veľa krát ide za mnou a capne ma rukou (nie silno ale pre neho je to, že ma udrel). Chytím ručku, poviem mu že to sa nerobi a maminku to boli. A rev ďalej pokračuje. Potom ho už rozčuluje všetko, bucha po stene, po dverach, po mne a pod. Po chvíli to už prejde do amoku a keď vidím, že je už veľmi zle, sadnem si na zem, on príde ku mne, obijmeme sa a on v sekunde stíchne. Takto sa ukľudín, chvíľu to trva, dokonca až stone.
Taktiež sa nevie ani minútku pohrať sám, stále za mnou príde a ťahá ma k sebe do izby a chce aby som mu robila spoločnosť. Toto sme mali keď bol malinky do cca 10 mes. Potom sa to trošku zlepšilo a vedel sa chvíľu vyhrať aj sám. Teraz ani keby čo.
Neviem, či to mohol spraviť ten týždeň u starých rodičov, ktorí povoľujú hranice dosť, musíme ich s MM dosť brzdiť a napomínať, aby mu toľko nedovoľovali.
Ale skôr ma zaujíma, ako v takých situáciách postupovať? Či to robím správne, či som niečo nezanedbala, nepokazila?
A druhá vec je to, že som skúšala aj variantu,keď sa už ukľudnil, sa s ním porozprávať a vysvetliť mu, prečo toto nie a pod. (myslím že je nato už dosť starý). Ale on pritom, ako som sa mu snažila niečo vysvetliť a rozprávať k nemu, odvracal hlavu alebo sa mi otočil chrbtom. Ako keby mi vobec nevenoval pozoronosť, pritom určite počul čo mu hovorím, ale nepozerali sme si pritom DO OČÍ. A to ma trápi najviac. Prečo to robí?
Asi dosť dlhý príspevok, hádam som to vykreslila dosť zrozumiteľne. Ďakujem za reakcie
@andrea_za podľa mňa úplne normálka, skúša hranice, resp. skúša ich posunúť, plus okolo tých dvoch rokov prichádza aj obdobie vzdoru... a čo s tým? no nič, trvať na svojom a obrniť sa extra trpezlivosťou...
s pobytom u starých rodičov to podľa mňa nijak extra nesúvisí, mohol to byť impulz, ale toto všetko by zrejme prišlo tak či tak, len možno trošku neskôr...
@andrea_za Uplne normalne dieta. Tebe keby nieto "cistil zaludok" ako nieco nesmies a preco, tiez sa mu asi nebudes pozerat do oci.
A uz je to velke dieta, potrebuje skusat nove veci. Noz mu nechaj, nejaky maly nie moc ostry, samozrejme pod dozorom. Vysvetlovat mozes kolko chces, az ked sa poreze pochopi, co donho hustis.
To iste pohar, daj mu (alebo "nachystaj" do skrinky na predne miesto) nejaky, ktory moze rozbit. Ak nahodou rozbije, spolu upracte a potom mu mozes dohovarat, ze na veci treba davat pozor, lebo roztrieskany pohar sa uz opravit neda...
@andrea_za
Ja len jednu vec...
Stary rodicia vzdy budu mat benevolentnejsi pristup k vnucatku,pretoze ak by mu vsetko strikne zakazovali a napominali,nebude ich dieta chciet a mat rado...to je ich pohlad...ty ked budes mat vnucata das im aj to posledne na svete len aby si im vyhovela...
Preto sa rodic trapi s vychovou a staci den u starych a vsetka snaha marna...😀
Ja v tom vidim normalne vnimave 20 mesacne dieta, ktore si zacina uvedomovat svoje JA a skusat hranice. Nic ine neostava, len nestracat nervy a vymysliet si sposob, ktory bude fungovat. 🙂 Starych rodicov do toho vobec neplet, nemyslim si, ze jedna navsteva toto sposobila. V podstate podla mna postupujes uplne ok, ked robi nieco, co nechces, aby robil, proste mu to povedz, ak sa zacne hnevat, uznaj jeho pocity, dovol mu ich prejavit, on sa prave uci zvladat svoje emocie, tak mu v nich nebran. Kludne hoc sa aj na zem hodi. Postupne sa to nauci. 🙂 A kym mu nieco zakazes tak zvaz, ci by to predsalen nemohol skusit. Ak ho napr. Lakaju tie noze, tak mu daj do ruk priborovy a skuste nakrajat spolu banan. On musi vidiet, co ako funguje. Dodaj tomu velku dolezitost, ze ma v ruke nozik a ze musi byt velmi opatrny.
Vysvetlovanie je casto kontraproduktivne, malemu dietatu su nase dovody sumafuk. Preto je lepsie povedat proste, nechcem, aby si to robil a nasledne uznat, ano, viem, ze sa hnevas, je to ok, mna by to tiez hnevalo, ale teraz to proste bude takto.
Treba vysvetliť len jednu jedinú vec - u starých rodičov je u starých rodičov a doma je doma... Môj syn je síce starší, ale u babky môže všetko, dedko kupuje sladkosti. Doma máme pravidlá a sladkosti dostane za odmenu, nie len tak a najmä nie vtedy, ak vrieska. Takýmito obdobiami si deti veru prejdú viackrát - a my s nimi. Teraz u nás tiež platí poslať do inej izby a keď sa ukľudní, môže sa vrátiť. Občas ani nechce ísť preč, ale sa postavím a tvárim sa, že mu dám po zadku, tak hneď uteká. A ozaj príde až keď je OK. Musíš nájsť, čo na neho platí. Dlhé vysvetľovania v tomto veku ešte veľký úspech nezožnú. Isto vieš, čo má rád. Ak bude takýto, vezmi mu to, schovaj, povedz, že dostane až keď bude dobrý. Aj to by mohlo pomôcť. Držím palce!
@moni244
dakujem za odpoveď. skúšala som niečo podobné, odviedla som ho do spálne a povedala mu, že keď sa ukľudní, že môže prísť za mnou, že budem napr. v kuchyni. lenže on z tej spálne utekal hneď za mnou, nezotrval tam vobec. tak som ho tam odviedla asi 10x a žiadny výsledok. takže budem musieť asi vymyslieť niečo iné
@maslenka47
to s tým pohárom je dobrý nápad, vyskúšam. ďakujem
@akvi
dakujem za reakciu. máte pravdu, aj sa o to snažím, uznať jeho pocity, dať mu najavo, že rozumiem, že a prečo sa hnevá.
ale s tým vyskúšaním spločného krájania banánu sa trošku obávam. opíšem aj prečo. keď som predtým varila v kuchyni, on ma jednu spodnú zásuvku, ktorú má dovolenú (sú v nej platové dozy a misky), môže si ju otvoriť a hrať sa. Neskôr sme to rozšírili na to, že mu zo zásuvky dám aj varechu (niekedy služi aj nahranie hokeja). Ale od začiatku som ho viedla k tomu, že mu ju dám ja, lebo v tej istej zásuvke su nože, nožnice a pod. vždy to chápal a čakal kým mu tu varechu podám.
Ale u starých rodičov sa udialo to, že s varechou v ruke ho postavili na linku a miešal so starkou polievku. Mne sa to nepáčilo, aj som to povedala, ale viac neriešila. A ako sme sa vrátili domov mám probém čo i len zohriať polievku alebo spraviť praženicu. Lebo mi chce zakaždým asistovať. Vysvetľujem mu, že mi tu prská olej, maslo, že je to pre neho nebezpečné. Ale málokedy to zaberie.
Preto sa obávam vyskúšať to krájanie. Čo ak potom, ked budem na linke niečo robit, bude mi chcieť zakaždým asistovať? čo spravím?
Ďakujem
@sissy27
@dominika6
@kristinka86
dakujem za reakciu
@andrea_za
Stari rodicia posuvaju latku co dieta smie,ono nestane sa nic,len my sme opatrne a predvidame...
Darmo budes opakovat 100x nech mu nedavaju tolko volnosti,sladkosti,hrania sa s riadmi,nechavat ich same....
Poviem pravdu tu plati vzdy jedno pravidlo
,,nechaj dieta same,nech sa hra,skusa,ale nie bez dozoru...,,
@andrea_za ja by som mu dovolila pomahat 😉 Ano, je xy dovodov, preco nie, ale je ich aj vela preco ano. Ano, je to obcas nebezpecne, ale dieta to potrebuje zistit. Moj syn napr. Dovtedy obsmrdal okolo pece a kaslal na moju vystrahu, ze horuce, kym sa jedneho dna nepopalil. Celkom ta chapem, ze mas strach, ja ho mavam tiez, ale mne pomaha predstavit si, co by robil moj muz - on ma tu hranicu strachu a uzkosti niekde uuuuplne inde. A dovoli synovi veci, pri ktorych ja hovorim, ok, robte to, ale mimo mna. 😀
Mas uplne normalne dieta....je vo veku kedy si chce posuvat hranice a je len na vas kolko dovolite aj nasa je taka a velmi dobre si uvedomuje to co robi...ja som zo zaciatku ked som ju odviedla do izby ostala s nou kym sa neukludni neskor som ju tam nechala s tym nech pride ked sa ukludni ale dvere som nechala otvorene teraz s odstupom casu poviem do izby a ide aj sama a za chvilu pride i ked niekedy do izby ani nedojde a po ceste tam si to rozmysli....ked jej nieco nedovolim a jej sa to nepaci tak nepopustim a nech sj reve...a co u nas zabera je aj otazka ci hra divadlo zase....
Co sa hrania tyka ...tak sama v izbe sa tiez nezahra tak ma svoj kutik v obyvacke....
@andrea_za Ahoj, uprimne, zda sa mi, ze to trosku prehanas. Aj s tym vsetkym respektovanim, aj s tym vysvetlovanim, aj s tou prehnanou ochranou pri asistovani v kuchyni...
V prvom rade, ano, dieta sa respektuje. Pochopitelne, ze ho nebudeme mlatit za kazdy prejav osobnosti, ktory sa nam ako rodicom nepaci. Na druhej strane, vsetci zijeme v spolocnosti, kde su nejake pravidla. Tie pravidla sa dodrziavaju a za ich porusenie nasleduje nasledok. V tomto duchu sa ma niest aj vychova (aspon teda podla mna). Za porusenie jasneho pokynu musi prist akcia. Ale zakazovat by sa podla mna mali len veci, ktore mozu niekoho ohrozit, ublizit niekomu alebo nieco poskodit, nie tie klasicke objavovania.
V druhom rade - 20 mesacne dieta nepochopi vysvetlovanie SLOVAMI. Neexistuje. Preto ta ani nepocuva, naco? Ty si povies, on si potom aj tak urobi co chce. Pre neho je tvoje vysvetlovanie len neprijemna cast a potom ma konecne pokoj. Nasledok musi prist iny, taky, aby to pochopil, ze sa nieco nerobi. Ak sa bude sapat po nedovolenom nabytku, pojde do inej izby. Alebo cosi podobne. Proste musi prist AKCIA, CIN, nie slova. Najlepsie su prirodzene nasledky, take ktore vyplyvaju zo situacie.
Co sa pomahania tyka, moje dievcata v dvoch rokoch dostali priborovy nozik a krajali si jablka a banany same. Rovnako mi pomahali pri vareni, aj pri prskajucom oleji, aj sa chytili horuceho hrnca.. Teraz ked ma mladsia 4, dostane aj ostry nozik. co najhorsie sa moze stat? Popali sa, poreze sa? Odreze si prst? 🙂 Ked davam pozor aj ja, malokedy sa stane nejaky uraz. A navyse, inak sa to deti nenaucia.
Takze moje odporucanie je trochu zmiernit poziadavky a nechat dieta, nech objavuje svet aj podla svojich pravidiel.
A jo, moje baby ked sa vratia od babky tiez su ako z retaze odtrhnute, ale to je normalne, po par dnoch normalnych domacich zakonov to prejde 😀
@andrea_za nič nerobíš zle, každá z nás sa učí vychovávať za pochodu a každé dieťa je iné. Tvoje sa správa adekvátne svojmu veku a svojmu temperamentu. V prvom rade ignoruj poznámky rodiny, len sa pousmej, vôbec na ne nereaguj a ak trvaj na tom, že u starých rodičov budú pre vaše dieťa platiť presne tie isté pravidlá, ako u vás doma. Snaž sa trochu predchádzať niektorým situáciám, daj nože dočasne na vyššie miesto v linke, keď bude väčší, obdobie vzdoru trochu ustúpi, tak sa mu bude dať ľahšie vysvetliť, že toto jednoducho nie. Takto by ste stále spolu bojovali, lebo on sa snaží posúvať hranice, ktoré mu ty určíš. Rev, hádzanie sa o zem odignoruj, snaž sa po chvíli odpútať pozornosť, ani ho nemusíš volať, začni niečo zaujímavé robiť, ak nie je ešte v amoku, príde sám. Ak si zistila, že na neho platí to, čo si opísala, sadnúť si na zem.....tak v tom pokračuj, to je super, otázka je, dokedy to bude fungovať 😉 Ak sa na teba zaženie, chyť mu ruku, aj päť krát za sebou. Nedovoľ mu, aby ťa capol. Ukáž mu svoju ruku, aká je veľká a povedz mu, že ju máš na hladkanie, na kreslenie, na jedenie....Ak je v amoku a neskôr sa ukľudní, potom sa už k tomu nevracaj, nemá ešte zmysel to s ním rozoberať. Tvoje dieťa skrátka skúša, kam až môže zájsť, vydrž, ak budeš kľudná, budeš na neho rozprávať kľudným, tichý hlasom, ale budeš si pevne stáť za hranicami, ktoré si určila, zistí, že jeho prejavy hnevu sú mu k ničomu. Len teraz ešte nedokáže zvládnuť svoje emócie.
@andrea_za Malé je to dieťa ešte (ja mám také tiež🙂 Keď varím, dám ho do ohrádky, kt. sa presúva po byte. Žiadne akože učenie, keď na neho nemám naozaj čas a robím "ši" veci. V ohrádke môže mať tú varechu, misky apod., ale nerieši sám kuchyňu, keď som napr. otočená. Rovnako - keď sa voľne hrá, vie, že niektoré veci nesmie. Sú u nás ši (nebezpečné) alebo nono (nevhodné🙂. Keď začína neposlúchať, upozorním ho: pôjdeš do ohrady - a to má ako trest, aj to rozumie, že mu skončí "voľnosť", keď nechce poslúchať. Vďaka ohrádke (malá drevená) na neho nemusím hučať zakaždým, k elektrike ho nepustím, k linke iba výnimočne, keď sme sami a mám čas na hlúposti🙂 Hranie je v detskej izbe. Pri spoznávaní bytu nemá celkovú voľnosť🙂 ani vonku nie. Pozná nie a áno, aj to sám hovorí, keď napr. ho zaujme lampa, povie si: lampa nie, to je ši, nono.. zjednoduš si to.
A ešte - ja sa nejak vyhýbam situáciám, kedy by dieťa malé - malo byť nespokojné, nezvládalo svoj odlišný názor, išlo do amoku apod. Jednoducho mu "dovolím" len to, na čo je "pripravené", čo má rád...
také aktivity, že tie "problémové" vlastne nestíhame (alebo ich robí vtedy, keď je naladený dobre), ...
vrátila som sa k tvojmu článku - no asi veľa chceš od malého - pozerať do očí, rozumieť tvojmu vysvetľovaniu, že prečo🙂 Podľa mňa ho uč len jednoducho: áno-nie. A keď sa rozrozpráva, tak budete rozumieť aj takým zloženým vetám a vlastne systému - čas, následok a tak🙂
Teraz ho nepúšťak k nebezpečným veciam, nech sa nehrá s tým, čo nie je hračka. Poháre a príbory mimo dosah, zásuvky zakázať🙂
@dominika6 vôbec to tak nemusí byť, moja mama tiež trvala na istých pravidlách, ani náhodou si u nej vnúčatá nemohli robiť, čo chceli, aj tak ju milovali. lebo sa s nimi hrala, jašila, rozprávala, spievala im, iba trvala na pravidlách. Mňa ani nenapadne, aby som raz svojím vnúčatám vo všetkom vyhovela a dala im všetko na svete. Preboha, prečo by som im mala vo všetkom vyhovieť? Budem sa im snažiť dať more lásky, pozornosti, budem sa s nimi hrať, blázniť, ale pravidlá budú, to sa predsa vzájomne nevylučuje.
aj môj to robí, tiež ma 20 mesiacov, dokonca si hlavou búcha o zem 🙂)) trdlo, bud si to nevšímam, alebo ešte dostane na zadok a prestane 😉
@jankali a nie je tvoje dieťa zmätené z toho, že niekedy ho dáš do ohrádky keď varíš, a niekedy za trest? Ja keby som moje dieťa dala do ohrádky, tak susedia na mňa zavolajú sociálku, tak by stváral....u nás bolo schodnejšou cestou zabezpečiť elektrické zásuvky, v spodných skrinkách linky mať len veci, s ktorými si nemôže ublížiť a mal aj "jeho" zásuvku, kde mal síce tiež kuchynský riad, ale taký, s ktorým si neublížil a mohol ho dookola vyťahovať a dávať späť. A najmä zásuvka na mieste, kde neprekážal mne pri varení, nehrozilo, že sa mi niečo stane, ale nebol zavretý, to by neprežil.... 😎 neviem prečo, v postieľke spával bez problémov od narodenia.
nie, nemá v tom chaos, on tam potom nie je "odložený", iba "obmedzený v pohybe". Žiadne škaredé tváre, ani ďalšie pokarhanie, jednoducho sa na chvíľu hrá tam, lebo jeho hranie vonku nefungovalo... chápe. Tak si zahmká, že to som zas dopadol🙂, poviem mu, že si môže sadnúť napr., a hrať sa napr teraz s knižkou (dám do ruky), odchádzam o pár krokov s tým, že už mám hotovo, že jeho neposlúchanie už neriešim.
Ahoj..ja ti teda neporadim..ale ako.tak citam kazdy tvoj prispevok,mam pocit,ze hovoris o mojom malom🙂 len s tym rozdielom,ze maly ma 13mesiacovba uz asi mesiac to trva..vsade,vsetko,musi spravit,milion krat mu poviem ne,nesmies..aj tak..najviac ma vytaca,ked pri jedeni dava stale nohy na stol..a co don ho hucim,to donho hucim..inak s tym pomahanim..ja sa ho snazim nechat co najviac okusit..vzdy stojim za nim,nekomentujem,len ak je to zle..aj vcera tak..zehlila som,co furt otravoval,to otravoval..as som to zabalila..odlozila zehlicku,odniesla do spalne,polozila na zem..potom som isla skladat to pozehlene do skrin..samozrejme sa dotiahol za mnou..uplne mi to uslo,ale len som zacula zamrcanie,take ze akoze sa nieco stalo..krpec pri zehlicke,ruka hore a hladel na mma so slzami v ociach..tak som si ho zobrala,vysvetlila vsetko,trocha i pohresila,pofukala a hotovo..dneska vidi zehlicku a na meter od nej krici pa🙂 tak asi aj tak to musi byt..ale rada si tu precitam akukolvek radu🙂 a to este ja nie som zrovna z tych trpezlivych,takze obcas mi prpste tecu nervy..uvidime,dokedy to potrva🙂 pevne nervy prajem🙂
@domak2 to dieťa má dvadsať mesiacov!!!! Zaniesť ho do spálne a chcieť po ňom, aby pochopilo, že je to trest? A nechať ho tam? Opakujem, že má dvadsať mesiacov, nie štyri roky!!!!
@natalushka opakovať milión krát že nesmie je úplne zbytočné, sama vidíš, že to nefunguje a deti neznášajú samé príkazy a zákazy. Trinásťmesačné síce pochopí, ak hrozíš prstom, ale túžba po poznaní je obrovská. Kým troška podrastie, žehli, keď spí. Ak dáva pri jedení nohy na stôl, robí to z nudy, zamestnaj ho - daj mu do ruky lyžicu, nech sa začne kŕmiť sám, tvoje hučanie už zrejme vníma jedným uchom dnu, druhým von.
@timea7 to mas pravdu..to je na nom uplne vidiet,ze ma ma v pazi🙂 ako hovorim,nechavam ho robit vsetko,co sa tyka poznania sa ho snazim neobmedzovat..ale take tie zakladne veci,ze co ano co nie..to sa mu snazim pomaly vstepovat..beriem,ze asi je na to este maly..len to nechcem zanedbat..aby nam raz neskakal po hlave..a hlavne chcem z neho vychovat slusneho cloveka..len sa proste bojim,ze nieco presvihnem..
@timea7 prve dieta..co ti poviem🙂
@natalushka neboj sa, nič neprešvihneš, snaž sa používať čo najmenej príkazov a zákazov, hovor jednoduchými vetami, dieťa ti síce možno úplne všetko nerozumie, ale počuje tón tvojho hlasu a vie už rozlíšiť, či robí dobre alebo zle. Len je zvedavé...čo je ale zase pre jeho vývoj super.
@timea7 no ja este celkom viem citat, takze som vyrozumena s tym, ze ma 20 mesiacov!!! 😅 Moja pointa bola, ze ked uz sa pre nejaky trest rozhodne, tak ma na nom trvat. Nevravim ani, ze ho tam ma nechat dve hodiny revat. Zauziva sa, ze kolko rokov tolko minut- takze rocne 1, dvojrocne 2 minuty atd. Nemusi to byt taktiez spalna, staci schod, stolicka ... cokolvek co sa bude pouzivat v ramci trestu. A potom sa uz lahsie vysvetluje. Tiez nevravim, ze to ma byt za kazdu blbost, ale u mna by uplne stacilo, ze ma za nieco bije a neda si pekne povedat. Ja pouzivam metodu 1-2-3, jeden a dva poviem pekne s vysvetlenim, ak nestaci po 3 nasleduje trest. Vyhybam sa tak telesnym trestom ( u nas ziadne po plienke nebolo) a tiez zbytocnemu kricaniu. A kludne aj s 20 mesacnym!!! 😉
@andrea_za jednoduche, ide do obdobia vzdoru, skusa, nervuje ,neboj, bude to este horsie, moja mala taketo amoky od 1,5 roka, pomahalo dat na postel v spalni, povedat jej, nech pride, ked sa ukludni, zo zaciatku trvalo aj pol hodinu, kym sa ukludnila, postupne sa to znizovalo, teraz staci povedat, ze ma ist do spalne a prestane, vysvetlovanie, rozpravanie potom nezaberalo. Treba urcit pevne hranice a tych sa drzat, nepovolit. Ten tyzden u starkych na to nema vplyv, ked bude vediet u vas, kde ma hranice a pokial moze, tak po navrate nabehne na stary rezim doma, moja sa tiez inac sprava u mojich rodicov, u svokrovcov a inac doma