Naozaj je výchova dieťaťa taká ťažká?

Rozhodnutie mat dieta nelutujem, ziadne roky, kedy som prisla "o seba" neexistuju, lebo som si vyborne zvolila druheho rodica pre svoje dieta 🙂 a nie len spolubyvajuceho, o ktoreho sa tiez treba starat. Narocne to je nebudem ti klamat, prvy rok bol dost masaker hlavne kvoli nedostatku spanku a to my sme mali relativne nenarocne dieta, potom prisli spankove regresie, chodenie, obdobia vzdoru a zrazu to bol partak, teraz ma 3.5 a sice je dost tvrdohlavy a vzdrovovity ale uz to az take narocne nie je. Co je teraz narocne je sklbit dieta, jeho potreby, potreby domacnosti a dvoch pracujucich rodicov ale zvladnut sa to da, len je to obcas kompromis a strata iluzii 😃 ale teda my mame jedno a pri tomto pocte koncime, lebo uz sme stari a unaveni na druhe 😂

pre mna bolo obdobie na materskej a rodicovskej to najkrajsie na svete, deti dobre, mala som cas na seba, na vsetko, potom prisiel navrat do prace (ucitelka) a to bo riadny zahul. Takze pre mna priamo to materstvo a roky doma tazke neboli, praveze som si oddychla (pracovala som aj pred otehotnenim 8 rokov), ale potom znova pracovny kolotoc, to bolo horsie ako bezdetnej.

Ano, výchova dieťata je velmi náročná. Ale je neoddelitelnou sucastou života, patri k nemu. Generacie pred nami otázku potomkov vobec neriesili.

Mladá generacia, ktora má extrémne pohodlie a neobmedzene možnosti, tuto otázku riesi. To tu nikdy v historii nebolo. Ktovie, ako to bude pokračovat dalej...

Za mňa rátaj tak cca 4 roky. Potom už sú to mali partaci...cca do puberty. 😁 Samozrejme ze každý to môže mať inak

To co opisujes nie je vychova ale starostlivost o dieta. Vychova prichadza az ked je o dieta postarane. Dietatu obetujes cast seba, svojej slobody, svojho casu, svojej energie, svojho pohodlia aj svojho zdravia. Kolko obetujes zavisi od dietata a aj od teba. A dost zavisi aj od toho, ci to budes povazovat za obetu alebo za prirodzenu sucast plnohodnotneho zivota. Ale tak ci tak sa to oplati. Na druhej strane dieta ma zvycajne dvoch rodicov, takze obaja sa maju podielat na starostlivosti a aj na vychove. Zavisi od vas dvoch ako si to rozdelite a ako to budete spolocne zvladat, kolko casu budete mat kazdy pre seba aj pre vas dvoch, kolko stravite s dietatom spolu alebo kazdy zvlast.

Ako matka dvojmesacneho dietata mozem povedat ze je to extrem 😀 a priznavam ze je to ovela tazsie ako som si myslela ze bude

Deti sú radosť a hlavne starosť malé deti menšie starosti staršie deti väčšie starosti ja mám deti 5 troch chalanov a dve dievky traja sú už dospeli a dievky ešte nie mám ich vo veku 31,27,24,16,12 keby boli chalani menší zvládla som to bravúrne neviem ani ako najstarší ten ma zdravotne problémy domov rehabilitácie od narodenia ale funguje samostatne chodí žije s priateľkou ďalší syn ten bol narodenia hyperaktívny neobsedeli ani minútu v klude ukludnil sa tak v 12 rokoch tretí syn ten bol kľudný spokojný tam kde som ho dala tam bol ďalšia dcéra asi najhoršia nesprávala plakala stále tak do roka a pól bolo to ťažké ale zvládli sme to no a najmladšia do 2 rokov v pohode a potom sa zistilo že je autistka ťažký stupeň je úplne neverbalna plienkovana žije vo svojom svete ale napriek všetkému všetko zvládame

Za mňa platí. Malé deti malé starosti, veľké deti veľké starosti.
S malými deťmi je síce viac práce, ale oveľa menej stresu a starostí a výdavkov. Do takých 12 rokov je to pohoda, potom začína sranda.
Materskú si treba užiť, potom škôlkarske obdobie je najkrajšie. A so školou to pomaličky začína.

Ja som si materské a rodičáky užila. Aj keď to nebola vždy prechádzka ružovými onými, nemám spomienkový optimizmus, ale kľudne by som do toho šla zas. Väčší prefack bol návrat do práce, mozog v hmle, zosynchronizovanie soplov, domácnosti, krúžkov, úloh, času pre seba... Sem -tam minútka na zrútenie sa... Ale tie tri roky predtým, tie by som si dala zase. A to sme do toho išli totálne s ružovými okuliarmi, po príchode z pôrodnice sme prvorodenú poližili na posteľ a kukali, že čo teraz... 😂 Ale asi sa nám to celkom ľúbilo a aj celkom šlo, lebo o rok a pol sme doniesli ďalšieho parťáķa... 💪🏻😂
Hlavne neposudzuj podľa iných, jedna ti tu napíše ódy, druhá, že nikdy viac... Len si to pekne skús na ostro a uvidíš sama. 💪🏻

Je to vsrtko o nastavení priorít.

Za mna je rodicovstvo brutal zahul 😅, uprimne, nikdy som si nemyslela, ze to bude take narocne, ALE zboznujem byt matkou a stoji mi to za to!

vsetko, co si popisala je tak, plus este navyse veci, ktore si nevies ani predstavit, kym ich neprezijes...ja by som "az rok" spolocneho spolunazivania este vo vasom pripade predlzila na uzitie si spolocneho zivota, si mlada...pokial ta predstava materstva desi, pockaj, kym to dozrie do stadia, ze to budes chciet tak silno, ze ti bude jedno, co ta caka, lebo na to sa neda uplne pripravit...ci je to taky zahul je individualne - zalezi od dietata, jeho obdobia (lebo sa to meni) a tvojho nastavenia..este by som nejaky cas pockala, resp sa pripravovala - idealne fyzicky (pohyb, sport, prechadzky, tury, atd odporucam)

@mabenn uplny suhlas s tou fyzickou pripravou. Ja som otehotnela v case ked som bola na tom fyzicky naozaj dobre a tehotenstvo a porod ma riadne znicilo. Neviem si predstavit ako by som sa citila keby som predtym nebola uplne ok.

To babatkovske obdobie je ešte pohoda, za mňa je najhoršie keď dieťa skúša chodiť. Nemá žiadny pud sebazáchovy, ty musíš mať oči doslova aj na chrbte. Do toho obdobie vzdoru ... Ale neboj sa. Stojí to za to. Nikdy som neoľutovala že mám dieťa. Je to to najlepšie čo sa mi v živote stalo

Môže a nemusí. Závisí od strasme veľa faktorov.
1. Dieťa. Každé je iné. Klišé ale pravda. Moje pekne spi, pekne je, koliky nemal, keď sme mali zlu noc, znamenalo to, že sme boli za noc 3x hore. Je zlatý, dobrý, prosto dokonale dieťa. Nie sú s ním "problémy".
2. Muž. My sme v tom od začiatku spolu. Čiže také, že nemám čas na seba, nie je. Obaja mame priestor na sebarealizáciu, čas na oddych. Sme obaja šťastný a spokojný. A v tomto platí spokojný rodič = spokojne dieťa.
3. Priority a uľahcovanie si veci. Robotický vysávač, mop, umývačka riadu, raketa na kočík aby hengalo dieťa 🤣 hocičo už existuje, a uľahčí to veľa.

Ale nie je to len ružové. Mali sme veľké problémy, čo sa týka zdravia malého. Takmer mi zomrel, do toho poporodna depresia, z toho hádky s mužom, veľká skúška vzťahu...
Ja vždy vravím je to veľmi pekné, nikdy by som to nemenila, no je to veľmi náročné.

Bude to tak,ako si s partnerom nastavíte.Ak máš však vedľa seba debila,ktorý nebude schopný a ochotný sa takou istou mierou podieľať na starostlivosti a výchove dieťaťa a starostlivosti o domácnosť ako ty,tak áno,bude to tak,ako píšeš.
Ak máš vedľa seba normálneho chlapa,tak to také nebude.
Ja osobne som žiadne neumytie zubov a vlasov nikdy nepoznala.Ja poznám práveže veľa času IBA pre seba.Moj mu vedel vždy,od začiatku zastúpiť mňa ako matku na 100%.
Takže všetko je o tom,ako si to dvaja rodičia nastavia

Zaleží od dieťaťa, moje 3 deti boli strašne sladké, milovali spať, papkali, nevedeli sme čo su koliky, nevedeli sme čo je ked zuby idú. Pri prvom internet nebol, ani ma nenapadlo, že mať dieťa je drina ako sa to teraz vníma. A navyše partner sa zo spoločnej spálne neodstahoval ani raz / lebo aj také vraj je /a vždy pomáhal aj v noci s čím sa dalo, rovnako kupal všetky deti len on. Nikdy som to nevnímala ako šichtu ved do práce chodiť nebudeš, ale budeš sa starať o dieťa, chodiť na prechádzky, tešiť sa z pokrokov..ja som si stihla vš spraviť pri 2.

Ja vobec nie som matersky typ zeny, cudzie deti som nikdy nejak nemusela a nemala k nim vztah ale teraz mam 2-mesacne mimco a je to naozaj jedno z najkrajsich obdobi v mojom zivote. Ako si to nastavis tak budes mat. Vsetci ma strasili ake je to narocne, kolegyne v praci ma zavalili nechcenymi radami… To ze niekto nespal 5 rokov neznamena ze aj ty nebudes. Ja si to momentalne velmi uzivam. Su aj tazsie dni/noci ale vsetko je to v hlave a tvojom nastaveni. A tych par minut na umytie vlasov si najdes aj kebyze nechces🙂

V rodine mame dosť deti a majú to s nimi ťažké, ale ľutujú len výber partnera. Keď sú na to dvaja, ale naozaj ze si pomáhajú, tak pre tie je to dobre. Z toho co počúvam a pozorujem, viem že kedysi ženy až tak neriešili, deti sa hrali kým rodiča robili. Dnes by ženy najradšej vytvorili ideálny svet pre svoje dieťa, sú im v kuse za zadkom, dieťa nemôže plakať, nič sa mu nemôže stať. Potom jasne, že nič iné nestíhajú, ani sprchu.
Kým si zdravá a môžeš mať deti, tak sa bojíš. O pár rokov môžeš mať také zdravotné problémy, že uz to ani nebude možné... Nenechaj sa ovplyvniť tým co vidíš. Ak chceš dieťa a aj čas pre seba, tak potrebuješ správneho partnera a nebat sa nechať dieťa spadnúť, odriet kolená, plakať... Je to zdravé aj mentálne, aj fyzicky.

moje slobodné bezstarostné ja zomrelo 🤷 to sa nedá inak pomenovať, to nebola premena na mamu, ja som úplne iná, nová. všetko je iné.

ze by som sa nestihla umyt, to sa mi nestavalo. ale inac je toho vela a neprestane to ani s vacsimi detmi. tam zase riesi clovek ucenie, treba sa aj rozpravat, najst si cas na spolocne aktivity, varit, prat, vozit na kruzky. s chorobami to tak je. matka nema moznost lezat 5 dni v posteli. v podatate to tu nemusim vymenovavat, je to tak, volneho casu je menej, povinnosti viac. ale zase, je to vyvazene radostou. ta radost to vsetko dorovna, vacsina zrejme povie, ze to stoji za to.

Tak je to aj o tom aké dieťa vychytáš.. možno budeš nať šťastie na pohodové dieťa.. možno zas bude dieťa v niektorých oblastiach super v iných to bude náročnejšie .. a možno to bude dosť náročné.. to si nenavyberáš.. inak ja mám zlatého syna ale veeeľmi veľmi zvedavého, ktorý chce byť všade všetko skúšať a je doosť fyzicky zdatný a teda nie pre neho nie je odpoveď 😂 a za mňa je to niekedy na prášky večer keď zaspí si s mužom gratulujeme že sme ďalší deň dali 😂☺️ ale ja neľutujem mať ho.. život pred ním bol oveľa oveľa jednoduchší nebudem klamať ale teraz je to proste väčšia sranda a celkovo mám viac pocit, že žijem

Velmi zalezi od dietata. Prva dcera bola katastrofa, tak, ako pises. O druhej som sotva vedela, ze ju mame.

vsetko je to o tom, ako sa nastavis v hlave ... Ak sa nastavis tak, ze sa budes lutovat, ako na seba nemas cas, ako si stratila samu seba a budes len vyplakavat, bude to zahul, lebo cele dni sa tym budes zozierat, a prestanes si uzivat cele materstvo . Ak naopak sa nastavis tak, ze proste nejaka obeta tam musi byt, pretoze je to sucast zivota , ktora ale netrva vecne. Je to na tebe, ako sa rozhodnes, a ako to prijmes.

@simsalabim je to presne takto.. materstvo je neprenosná skúsenosť... Bolo by krásne keby si to maminky uvedomujú a menej na seba kydajú..

Ano je to velky zahul, clovek bez deti si naozaj realne nevie ani z rychlika predstavit aka je to na niekolko dlhyyych rokov velka obeta ( casovo najst vyhovujucu pracu napriklad.. z mnoha ineho ). A nie , nelutujem ze mam syna, vzdy som jedno dieta chcela a keby ho nemam ,lutovala by som to na starobu. Napriek tomu ze moj syn bol ako maly velmi narocny nic to nemeni, som stastna ze ho mam 🥰

Neviem či to tu niekto spomínal, ale za mňa by bolo všetko omnoho jednoduchšie, teraz keď už obaja chodíme do práce a máme skolkara, keby sme mali poruke aspoň nejaku schopnú rodinu ktorá by občas pomohla, vyzdvihla, v prípade choroby postrážila, aby sme s mužom mali semtam čas aj sami dvaja pre seba, na oddych, kino, večeru hocico...

Ano je to zahul. Moj uz ma skoro rok a pol, milujem ho najviac na svete ale je to brutal narocne. To zisti kazda az po porode. Cas na seba minimalny aj ked partner pomaha vo vsetkom. Koniec osobnej slobody, velka zodpovednost atd... Ale vraj od tych 4 rokov je to lepsie.

Nikdy som to neľutovala kedže mám skvelého muža vdaka ,ktoremu je to omnoho lepšie ako ked je žena na všetko sama ... to čo píšeš je podľa mňa o nastavení priorít
ja mám heslo ked je spokojná matka/žena je spokojný muž aj dieťa a tým sa riadim
no a čo ked su neumyté riady dôletité je mať čas pre seba a čas spolu s mužom
ja mám dosť ,,v paži,, ako sa vraví občas nemám povysavané, navarené , upratené oblečenie, opraté ale zase so synom chodíme na krúžky a na výlety ako rodina
veľmi fajn je pokec s ostatnými mamičkami v rovnakom veku dietata pretože prežívajú to isté čo aktuálne ty a vieš že nie si v tom ,,sama,,
jasne že je to tažké pretože je tam tá zodpovednosť za niekoho kto má len a len teba ale odmena zato všetko je nádherná 🙂