Ahojte zaujímajú ma Vaše skúsenosti. Môj 3-mesačný syn prechádza nejakým vývojovým obdobím, v ktorom (okrem iného) sa stal veľmi naviazaný na mňa. Trvá to posledných pár dní a vyzerá to nejak tak, že cely deň je so mnou a je pomerne v pokoji (mimo typických bolestí bruška). Príde manžel z roboty a keď som tam je všetko v poriadku, keď odídem z miestnosti chvíľku pohoda a potom začne mrnkať, keď si ho vezme na ruky začne plakať. Zoberiem si ho ja a je ticho. V noci detto.. v podstate stačí aby ho mal niekto iný a už je oheň na streche. Nechápte má zle, ja sa nesťažujem, ale niekedy by som chcela aspoň v pokoji navštíviť záchod bez toho aby som počula tie revy. Tak má zaujíma že či náhodou niektorá z vás nebola v tomto veku dieťatka na tom podobne. 🙂
Nie je to separacna úzkost, ta vznikne az vtedy ked si je dieta schopne uvedomit ze mama je prec a ze "ja" nie som mama. Moze mat strach z cudzich ludi, moze sa mu nepáčit tvoj muz a byt mu nesympaticky, moze mu smrdiet, alebo dietatu chyba tvoja vona a ked tam nie je povazuje situaciu za nestandardnú a neprijemnu... Dôvodov moze byt vela a v konecnom dôsledku je uplne jedno co to je, je to ako to je a mozes len skusat. To babo sa meni zo dna na den, ale teda neboj, nie je vývojom tak popredu aby si uvedomovalo to co deti v 8 mesiacoch..