Motivácia bilingválneho dieťaťa

@nevesta100 pravidlo je 1 rodic=1 jazyk. Ak nañho obidvaja rozpravate v oboch jazykoch, tak si vyberie jazyk krajiny, kde zije, ktory pouziva castejsie.
Ja som s muzom rozpravala po spanielsky, on s detmi po spanielsky, ale ja na deti len po slovensky. Niekedy boli tie situacie dost komplikovane, kedze som este muzovi prelozila do spanielciny, co som povedala dietatu....

U nás sa so mnou rozprávajú len po maďarsky, s otcom len po slovensky.My medzi sebou s manželom aj tak, aj tak.Ani raz sa nestalo, že začnú na mňa po slovensky hovoriť ani vtedy, keď mňa počujú rozprávať daným jazykom.Otočia sa a brblú po maď. alebo po slov.na manžela hoci sa rozprávame po maďarsky. Medzi sebou oni dvaja po slovensky, pritom chodia do maď.školy 🙂

Lebo má z toho mišung a slovenčinu má väčšinu dňa.

Pokiaľ žijete v dvojjazyčnom prostredí, možno by pomohol kamarát z druhého jazyka. Mal by motiváciu hovorit.

Toto je asi najčastejší problém viacjazyčných detí - po nástupe do škôlky začnú ignorovať menšinový jazyk. Odporúčanie je asi jediné - vytrvať a druhý jazyk vyžadovať. Na začiatku ste spravili chybu, že ste obaja rodičia naň hovorili dvoma jazykmi. Keďže chodí do slovenskej škôlky na Slovensku, slovenčiny má dostatok. Je reálne, aby ste jeden alebo obaja rodičia prešli pri komunikácii s dieťaťom výlučne na ten menšinový jazyk? To by prospelo najviac.

@nevesta100 nam sa osvedcilo mat znamych, ktori hovoria pravidelne druhym jazykom. Dieta vidi, ze sa mu ten druhy jazyk v istych situaciach „oplati“ a preto pouziva obe

ako matka hovor len tým druhým jazykom, slovenčiny má dosť v škôlke, to bude stačiť. nehovor slovensky - že vieš po slovensky dieťa už predsa vie a vidí, keď rozprávaš v obchode. ale s ním len tou druhou rečou

Mam ten istý problém. Deti 9 a 5 rokov. Celý život ja na ne len po slovensky, muž svojim jazykom + žijeme v Rakúsku. Vkuse na mňa hovoria a odpovedajú od určitého času už len po nemecky. Mňa z toho ide roztrhnúť. Potom príde babka a spustia krásnu slovenčinu. Už som im povedala, ze mi to veľmi vadí. Aj tak melú svoje. Takže som pristúpila k tomu radikálnejsie a robím sa ze im nerozumiem, trvám na tom aby to zopakovali po slovensky. Veľmi sa nato jeduju. Nie vždy však mám na tieto natahovacky čas. Ďalej som im zakázala všetky filmy a rozprávky v nemeckom jazyku. TV už len v slovenčine alebo v muzovej reči. No aj tak je to boj s nimi... A to nehovorím učenie s nimi. Číslice-My hovoríme dvadsaťpäť, nemecký opačne fünfundzwanzig. Takže bohužiaľ ked vysvetľujem alebo skúšam tak číslice dávam po nemecky. Inak v tom fakt majú bordel a dlho im trvá kým zrátajú, keďže rátajú všetko automaticky v nemčine

Ja nevidim dovod toto nejako manazovat. Je to vsetko na vybere dietata. Len dosiahnete ze namiesto pozitivneho vztahu k jazykom budu mat averziu. Bilingvalne deti maju VZDY jeden jazyk preferovany a ten sa im formuje po vsetkych strankah (gramatika, stylistika, výslovnosť) najviac. Ostatne su druhorade, resp poznaju ho pasivne (rozumie, ale nerozprava, pripadne cita ale s nizsim porozumenim.

@krisbar Prepáč, ale to, že jeden jazyk musí byť vždy preferovaný a v druhom (treťom) jazyku je dieťa slabšie, vôbec nie je pravda. Zbytočne odrádzaš autorku od toho, aby sa dieťaťu venovali a naučili ho dva jazyky.

@krisbar nemas uplnu pravdu ale ano, VZDY je jeden jazyk preferovaný a vobec to nemusis byt prave ten materinsky/otcovsky. Väcsinou je to jazyk krajiny, v ktorej deti ziju, chodia do skol, maju ten jazyk ako komunikacny prakticky cely den.

@annm81 ale ano, vzdy je minimalne jeden jazyk viac, cize preferovany. Ale ako pisem vyssie, nemusi to byt vzdy jazyk "domacnosti". Mame deti trojjazycne a zili/zujeme v dvoch roznych jazykoch. A VZDY bol ten preferovany jazyk (hlavne ked su uz deti starsie, skolka/skola) jazyk okolia. Tym sa potom deti viac aj doma medzi sebou rozpravaju. U viacjazycnosti ide hlavne o to, aby deti vedeli prepinat a pouzivat vsetky jazyka domacnosti+hlavny jazyk krajiny. Moje deti nemaju problem pouzivat vsetky tri jazyky. Vedia, kedy a s kym maju ktory jazyk pouzivat.

podla mna ma dieta pravo rozhodnut sa, akym jazykom chce komunikovat a ked niekto ten jazyk ovlada, tak je hlupe odmietat to a snazit sa o komunikaciu v inom, len aby sa to dieta naucilo, alebo uz z akehokolvek dovodu.. je ine, ak niekto z rodiny slovencinu neovlada a treba komunikovat inak, tam je to samozrejme tomu dietatu jasne, ale inak su to len take 'hry' a dieta sa prirodzene zatne, ked ho do niecoho takeho nutite.. mne osobne by bol teda prednejsi vztah k dietatu a to, ze spolu vobec komunikujeme (a o com), nez to, akym je to jazykom.. to, ze teraz nechce hovorit tym druhym, je na nom a casom sa to moze zmenit

necitala som prispevky ale bilingvalizmus funguje (z psychologickeho - odborneho) hladiska dieta rozprava cls clovekom ako naneho rozprava, otec sk matka de napr. ale ak obaja pouzivate oba jazyky je to chaos pre dieta. dalej ak si o tom niečo nastudujes zistis ze 1 jazyk je primarny ten ktory pouziva primarne v tomto pripade sk.

@pragmaticka zla metoda. Ked budes nutit, tak dosiahnes len pravý opak. Ono bude vždy, ze budu preferovat jazyk, ktory pouzivaju väcsiu cast dna. To jednoducho neovplyvnis. Dolezite je, ze vedia, kedy a s kym tu slovencinu maju pouzivat. U nasich je to podobne. Ale na SK nie je problem. Tiez chodime tu v DE na akcie orgnizovane slovenskou skolou a tam uplne bez probemov krasnou slovencinou. Aj slovenske knihy citaju, aj pisu (pravopis nie az taka slava ale starsia dcera ma len 7 rokov, to neovladaju este ani cisto sk deti na sk). Viacej ani neocakavaj, ked ste zmiesana rodina. Ja vidim (a aj pocujem) na tych akciach ten rozdiel, kde su rodicia obaja Slovaci a kde je jeden s inym materinskym jazykom. Plus (aj deti oboch rodicov Slovakov) cim su starsie, tym menej pouzivaju slovencinu.

@yanni Vôbec to tak nemusí byť. Ale je to pre rodičov makačka a súčasne dieťa musí mať chuť komunikovať vo viacerých jazykoch - a ak sa to aj nepodarí mať úplne vyvážené, neznamená to, že dieťa nebude schopné na normálnej úrovni fungovať v oboch jazykoch. Dieťa, ktoré začne chodiť do školy, začne študovať gramatiku, učí sa písať a rozširuje si slovnú zásobu o odbornejšie termíny. Ak má možnosť súbežne všetky tieto schopnosti získavať aj v druhom jazyku, nič nebráni tomu, aby bolo dieťa vyvážene bilingválne. Od rodičov to chce, aby dieťa naučili písať a čítať v menšinovom jazyku. A aby sa dieťa bežne stretávalo so slovnou zásobou s akou sa stretáva v škole. Jediný "problém" je prízvuk, ale to ozaj nie je nič podstatné - prízvuk má predsa každý, aj Slovák na Slovensku podľa toho, v ktorej časti žije.

Ja síce ešte nemám dieťa navštevujúce školu, ale vedomostne (matematika, prírodne vedy) je na úrovni minimálne tretiakov, štvrtákov. Čítanie má najlepšie v slovenčine, lebo s tým sme začali ako s prvým. Gramatiku a slovnú zásobu má absolútne vyváženú v dvoch jazykoch - paradoxne ani jedno z toho nie je väčšinový jazyk. Dôvod je ten, že v škôlke sa bavia len o bežných škôlkarskych veciach. Zato doma máme len detských kníh asi aj tisíc. Je jedno akú oblasť poznania si vyberieš - umenie, fyzika, ľudské telo, geografia, biológia, politické systémy, história, náboženstvá... máme o tom knihu a ak sme ju neprečítali celú, minimálne sme v nej listovali. Denne, aj v pracovné dni čítame minimálne hodinu, zvyčajne viac. Cestou v aute riešime druhú svetovú vojnu, pri nákupe sa zhovárame o národných parkoch v USA a pri jedle o geológii. Vo vyššom veku, keď sa človek začne špecializovať, už sa môže stať, že naberie vysoko odbornú terminológiu - ale to pokojne môže znamenať, že bežne premýšľa v jednom jazyku a odborné znalosti rieši v druhom. Sama to poznám od seba - doma premýšľam o tom, čo uvariť, čo s deťmi, že treba umyť okná v jednom jazyku. Ale akonáhle si sadnem k práci, premýšľam v inom jazyku.

@nevesta100 Preco by to malo byt v zaujme dietata aby sa naucilo plynule a bezchybne aj v tom druhom jazyku rozpravat? Lebo je to sucast tvojej kultury? Tvoja kultura, nie jeho. Nechaj ho nech si urobi svoju vlastnu kulturu. Mate clenov rodiny s ktorymi sa nebude vediet dorozumiet ak nebude vediet ten druhy jazyk? To je uloha tych clenov rodiny aby na tom pracovali a nie dietata. Ak si vytvoria s dietatom dostatocne dobry vztah, dieta same bude chciet s nimi travit cas a rozparavat sa s nimi a rozumiet im a nebude mu vadit rozpravat druhym jazkom.
Ale ak vase deti rozumeju druhy jazyk, nechapem preco vas prosia aby ste rozpravali slovensky. Ja na syna rozpravam slovensky a on mi na 95% odpoveda anglicky. Neriesim.

@andreatytler, to je pekne zvrátena teória. Takze dieťaťu nemôžem priblížiť moju kultúru, lebo ono si vytvorí vlastnú? A starí rodicia a rodina sa vsetci budu učiť nejaky jazyk, ktorý možno inak v zivote nepoužijú a nezaujima ich, aby sa dieťa nemuselo dorozumieť v inom jazyku? No za mňa ani náhodou. Ak ako rodič nechcem ísť cestou viacjazycnosti, ok , moje rozhodnutie. Ale ak dieťa vychovávať viac jazyčne chcem, tak potom poriadne (stále hovoríme o jazykovej výchove)

@vroni Nemyslim ze je to zvratene. Ty sa mozes snazit priblizit deitatu svoju kulturu ale je len na nom ci sa rozhodne ju prijat alebo nie. Kulturu nemozes niekomu nanutit. Kazdy clovek si ju vytvara sam. Jasne nech sa autorka snazi dieta viest k dvojjazycnosti, s tym suhlasim na 100% ale nie argumentovat tym ze to je jeho kultura. Lebo zjavne nie je, ked dieta ten jazyk odmieta. Je to jej kultura. Cize argument by mal byt: Je to moja kultura a chcem aby ju deta nasledovalo.
Ale to sa nerobi tak direktivne a uz vobec nie v 4 rokochze: je to v tvojom zaujme sa dorozumiet s babkou, tak musis rozpravat slovensky. To dieta bude mat zaujem rozpravat s babkou ak bude mat s babkou nejaky vztah a ten vztah vzdy buduje dospely covek a nie dieta.

@andreatytler, nanutit iste nie. Ale porozumieť kultúre bez jazyka je takmer nemožné. Cize k tej kultúre musím viesť dieta systematicky a od počiatku. Tak ako ku vzťahu ku starým rodičom. Ak ich vidi raz do mesiaca cez počítač, tak to sláva nebude. Keď im v štyroch rokoch nerozumie, už sa chyba stala niekde pred tym. Preto chápem aj rodičov, ktorý sa rozhodnú, že to za to nestojí a hovoria s dieťaťom jazykom krajiny, kde žijú. Ale keď už sa rozhodnem, ze sa do toho pustím, tak by som to mala urobiť tak, aby to aj prinieslo ovocie. A teda povazujem za súčasť výchovy aj priblíženie "mojej" kultúry. Dieta ju nemusi prijať za svoju a môže ju časom aj uplne odmietnuť, ale v tomto veku ešte nemá rozhľad na to, aby mohlo rozhodnúť, čo bude a co nebude prijímať za svoje. Ze sa mu nechce používať jazyk navyše, hanbí sa pred kamarátmi alebo nemá dosť inputov v danom jazyku, s tým sa musím popasovat ja.

@vroni Ano uplne s tebou suhlasim vo vsetkom. Autorka a ta cast rodiny, ktora rozprava inym jazykom musi na tom velmi popracovat. Teraz je uplne zrejme ze to vobec nie je v zaujme dietata sa naucit ten druhy jazyk. Mozno sa to zmeni neskor (myslim ze urcite to olutuje ked bude velky). To dieta proste musi chciet komunikovat s tou rodinou, ktora rozprava druhym jazykom. Kym to dieta nechce, nikam sa nepohnu.

@nevesta100 , rýchlo som prebehla diskusiu. Na Tvoju otázku, ako motivovať bilingválne dieťa k pozitívnemu prístupu k druhému "materinskému" jazyku, Ti dala najlepšiu odpoveď @vroni. Stotožňujem sa s tým, aby si dcére našla kamarátku v rovnakom veku, ktorá rozpráva týmto jazykom (predpokladám, že to bude maďarčina). Ak by to bolo možné, kontakt aspoň 3x do týždňa na 1-2 hodiny. Ak máte blízko príbuzných (starí rodičia, tety, sesternice atď.), treba využiť, aby rozprávali čo najčastejšie s dieťaťom týmto jazykom. Veľmi pomôžu aj pekné detské knihy alebo rozprávky v TV, DVD, Youtube... Napadla mi aj dovolenka alebo kratšie výlety do miest (hlavne, ak sú tam deti v rovnakom veku), kde sa rozpráva výlučne týmto jazykom (dieťa bude motivované použiť jazyk danej krajiny).
Žijeme v DE, do 3 rokov sme s deťmi rozprávali výlučne po slovensky. Nemecký pediater nám povedal, že to nemáme hrotiť (učiť deti doma po nemecky) a deti sa s nástupom do škôlky naučia po nemecky rýchlo, bez chýb a bez prízvuku. Mal pravdu. Mám už gymnazistov a rozprávajú perfektne po nemecky aj po slovensky, angličtinu majú tiež skvelú. Doma sa rozprávame výlučne po slovensky, aj deti medzi sebou. V škole a inde (mimo domu) len po nemecky. Deti čítajú knihy alebo pozerajú filmy v slovenčine/češtine, nemčine a angličtine úplne bez problémov. Takže všetko sa dá, keď sa chce.

@annm81 potom napíš, keď dieťa bude minimálne 10 ročné, ako ovláda všetky jazyky plynule a na rovnakej úrovni…. Už vidím, ako sa dieta popri škole všetko doma uči paralelne v druhom jazyku, aby jeho slovná zásoba bola rovnaká.
Premotivovanosť niektorých ľudí fakt nepozná hranice.

@sisaka Ty považuješ schopnosť čítať, písať, hovoriť a všeobecný prehľad za výsledok premotivovanosti? Ja teda nie. Ale denne sa presviedčam, že najväčšou tragédiou Slovenska je, že vzdelanie u väčšiny ľudí neznamená žiadnu hodnotu.

@annm81 ty si tá, čo tvrdí, že tvoje dieťa bude jazyky vedieť na rovnakej úrovni. Ak nebude paralelne študovať všetko v dvoch jazykoch, tak v jednom bude zaostávať. Čítať, písať a hovoriť v jazyku neznamená, že jazyk ovládam dokonale, časom jeden jazyk bude prevládať a je úplne jedno, či v ňom práve teraz dokáže nejaké päťročné dieťa vymenovať horniny a národne parky v USA

@sisaka Áno, moje deti sa zdá k tomu majú všetky predpoklady - sú zdravé, vo vývoji jazyka rozhodne nezaostávajú, baví ich s jazykom pracovať, majú k tomu dostatok podnetov. So starším sme bez problémov prekonali tú najväčšiu krízu, ktorá u viacjazycných detí nastáva pri nástupe do kolektívu. Toto všetko sú nutné podmienky ale nie nevyhnutne dostačujúce. Môj príspevok nebol predsa o tom, že sa vyvážený bilingvizmus musí vždy podariť. Bolo to len vyjadrenie nesúhlasu s názorom, že je nemožný.

Paralelne študovať v dvoch jazykoch znamená čo? Ja som tvrdila, že musí mať dostatok podnetov vo viacerých jazykoch. To neznamená, že keď sa v škole bude učiť o fotosyntéze, príde domov a znova si všetko od začiatku naštuduje v inom jazyku. Slovenská fotosyntéza je tá istá ako anglická. Znamená to len toľko, že keď sa o tom bude v škole učiť, povie si, aha to poznám, o tom som doma už s mamou hovoril - po slovensky. Alebo si rok na to otvorí nejakú slovenskú knihu a stretne sa tam s týmto pojmom.

Väčšina seriózne študujúcich slovenských (a iných) vysokoškolákov predsa robí to isté. V mnohých odborných oblastiach je ďaleko najpoužívanejším jazykom angličtina. To znamená, že taký študent číta materiály v angličtine a záverečnú prácu píše v slovenčine (alebo inom rodnom jazyku). Nemusí kvôli tomu paralelne študovať akoby dve vysoké školy. Potrebuje len slovník.

Čo spraví dieťa v dospelosti je už na ňom. Kým žijem ja, bude si so mnou udržovať slovenčinu. Kým žije jeho otec, bude si s ním udržiavať angličtinu. Tiež po nás podedí obrovskú knižnicu v týchto jazykoch. Je už len na ňom či a ako si bude udržiavať kontakt s jazykmi - znova, príspevok bol o tom, čo je možné, nie nevyhnutné.

@annm81 tvoja teoria a zmyslanie je sice pekne, ale ozvy sa, ked ti dieta/deti budu chodit do školy a najlepsie uz niekolko rokov. Pises, ze mate 2 jazyky. AJ a SJ. Zijete pravdepodobne niekde v Anglicku(anglicky hovoriacej krajine). Casom, hlavne, ked uz deti chodia do skoly, teenegeri, ci sa ti to paci alebo nie, budu uprednostnovat jazyk krajiny, jazyk v ktorom komunikuju s okolim, kamaratmi, na brigade, sporte, celkovo hobbies. Ak mas viac deti, casom deti budu aj medzi sebou komunikovat v jazyku krajiny. Jedno kolkojazycna rodina ste, VZDY bude jeden jazyk v popredi. Ako pisala sisaka, je jedno ktory jazyk to teraz je, do urciteho veku sa da vela ovplyvnit ale ako zacnu deti chodit do skoly, mat konicky, kamaratov, uz to neovplyvnis. Tiez to, ze ti teraz este neskolak hovori doma len po slovensky, neznamena, ze o 5-10 rokov sa ti na to nevybodne. Jednoducho bude cely den mimo domu a tu hodinku-dve doma zabuchne dvere na izbe a s tebou ani komunikovat nebude a nie to este ucit sa ucivo v dvoch troch jazykoch naraz. Dietatu sa bude prioritne do skoly naucit vsetky pojmy v jazyku, ktory je komunikacny v skole. Jedno co teraz robis, o par rokov to moze vyzerat uplne inak. Sama som videla/vidim ako sa Slovaci ucia/ucili paralelne podla slovenskych osnov a osnov krajiny, v ktorej ziju. Vela z nich casom pochopila, ze tudy cesta nevede. Jednoducho, cim je dieta starsie, tym je tych skolskych povinnosti plus hobbies viac a viac a vyzaduje to viac casu. Uz nebudes mat tolko casu, rovnaku temu preberat v 2-3-5tich jazykoch. Dieta sa same rozhodne a ty ho neprinutis. Najlepsi priklad, ako okolie ovplyvnuje pouzivanie jazyka, sme my. Mame 3 jazyky na native speaker urovni. Pokym boli deti male dalo sa to ovplyvnit. Akonahle zacali chodit do skoly prevladala vsade anglictina (zili sme v krajine, kde komunikacny jazyk bol AJ (ano aj doma a to ja som hovorila ja slovensky, muz po nemecky). Deti ale boli cely den v skole (British School) plus mimoskolske aktivity plus vsetci kamarati, okolie, susedovci atd. hovorili anglicky. Deti zacali aj medzi sebou anglicky. Potom sme sa prestahovali do DE. Krasne bolo vidiet ten vyvoj. Starsia dcera tu nasptupila po mesiaci do skoly a dva mesiace v skole stale este AJ preferovala a to je NJ jej *otcovsky" jazyk a ovlada ho na native speaker urovni. Casom zacala viac pouzivat NJ. Teraz AJ v beznom zivote prakticky nepouziva, len s priatelmi, ktori su anglicky hovoriaci, to ale nemas denne, plus samozrejme TV a knihy a samozrejme muz. Tiez deti casom medzi sebou zacali viac pouzivat NJ. Clovek je jednoducho ovplyvneny okolim a prisposobi sa. Do urciteho veku deti, ked sa prestahojes aj do hotentotska, jednoducho, ci chces alebo nie, tie deti viac a viac budu pouzivat jazyk okolia aj v osobnom zivote. Nepises presne kolko ma tvoje dieta/deti rokov, ale teraz keby ste sa prestahovali napr do Francuzska, vedz, aj ked uz to bude ako cudzi jazyk, po case (ked sa deti jazyk naucia) zacnu pouzivat cim dalej tym viac FJ. Domace jazyky su VZDY v uzadi.

@sovica musis ale aj podotknut, ze je ine vychovavat dieta viacjazycne, ked je tam JEDEN jazyk domaci a potom jazyk okolia (krajiny, v ktorom clovek zije). Vy ste pravdepodobne obaja Slovaci. V takejto konstelacii je lahsie ten domaci jazyk udrzovat a vyvijat. Doma mate vylucne jeden jazyk a ako pises, DOMA ste ho mali vylucne cele tri roky. Su rodinyktore su uz DOMA dvoj-trojjazycne plus jazyk okolia. My sme tiez v DE ale zmiesana rodina. Ako som uz niekde vyssie pisala, chodime na akcie slovenskej skoly a vidim tie rozdiely, ked je to cisto slovrnska rodina a ked je zmiesana rodina. Ako deti jazyk pouzivaju a aj na akej urovni. Plus, su tam deti rozneho veky. Tie mensie este preferuju SJ, u tych väcsich (skolakov) uz pocut (aj u tych cisto slovnenskych detoch) ako radi preskakuju do tej nemciny. V Saudi sme mali rodiny, kde mali deti az 4 jazyky od narodenia. Ono darmo sa budeme hadat, kazdy clovek je iny a inak toto zvlada. Su deti jednoducho rezistentne. V Saudi so mala znamu, ceska, musz australcan, deti narodena a vyrastali do skoskeho veku v Dubai, potom sa prestahovali do Saudi. Jedno dieta bez problemov komunikuje a prepina AJ a CJ. Chlapec pravy opak. CJ sice rozumie ale ako je na svete nepovedal ani ejdno slovo po cesky. Jednoducho vnutorne odmieta. Nie ze on sa zatal, jednoducho absolutne po cesky nic nepovie, aj ked rozumie. A jednoducho neprinutis. Tenro rok boli 3 kesiac ev jednom kuse v Cechach. Ani za tie tri mesiace nepovedal ani slovo po cesky. Jednoducho ma zakodovane, ze ten jazyk nepotrebuje. Mozno, keby sa trozhodli, terza ostaneme v Cechach navzdy, casom by "prepol", lebo by bol ovplyvneny oolim. Aj ked, uz je teeneger, ktovie ako by to dopadlo.

No, jeden jazyk je dominantný vzdy. Ale ktory z jazykov to je, je flexibilné. Áno, obvykle to je jazyk, ktorý dieta aktuálne väčšinovo používa. Ale pokiaľ dieta dospeje do štádia, že je schopné pochopiť aj odborné ci umelecké texty vo viacerých jazykoch, bez problemov sa vyjadrovat písomne aj ústne, môžeme ho povazovat za viacjazycne. Aj keď vzdy kdesi v pozadí bude jeden z jazykov dominovať.
Moja dcéra hovorí po slovensky dobre. Nie bezchybne, ale to ani väčšina Slovákov. V pohode si prečíta knihu ci noviny a prijímačky na VS by dala tiez (skúšala chemické, lebo chce ísť na farmaciu). Ale jej dominantný jazyk je nemčina. Stratila by sa v slovenčine v hantirke mladých alebo archaickom texte. Ale zase, keby v pomateni zmyslov chcela ísť študovať na Slovensko, do par mesiacov by jej dominantný jazyk bola slovenčina a nemčina by ustúpila do pozadia. Takze zase dominanciu jazyka za nejaký dôležitý faktor nepovažujem, ak to nie je na úkor iných jazykov ale len prirodzený dosledok.

@yanni Nežijeme v anglicky hovoriacej krajine. Doma používame dva jazyky. Polovica rodiny hovorí jedným jazykom, polovica druhým. Žijú v tretej krajine. Deti budú chodiť do dvojjazyčnej školy. S kamarátmi hovoria prevažne dvoma jazykmi. Je pre nich nemožné v puberte ignorovať jeden z týchto jazykov - jeden je jazyk krajiny, kde budú žiť a druhý angličtina. Ešte keby sa aj rozhodli ignorovať celú rodinu a časť kamarátov, kto sa dnes angličtine vyhne? Ja sa nebijem za to, že jedného dňa sa nerozhodnú nepoužívať slovenčinu ako svoj tretí jazyk. Tvrdím, že je možné zvládať viac jazykov na rovnako dobrej úrovni, ale vôbec netvrdím, že to tak je u každého človeka. Veľmi dobre viem, aké sú typické problémy takto vychovávaných detí. Preto tvrdím, že moje deti majú veľmi slušné predpoklady vyhnúť sa im. Nikdy u nás neplatilo, že by začali hovoriť neskôr, dokonca nikdy neplatilo, že by si vyberali slová z toho jazyka, ktorý ma pre daný význam ľahšiu výslovnosť. Začlenenie do kolektívu neznamenalo žiadne spomalenie jazykového vývoja. Jednoducho sme mali šťastie. Ale načo by im bol akýkoľvek vrodený talent, keby sme ho nerozvíjali?

To, čo vravíš o učení sa podľa slovenských osnov je niečo, čo nepraktikujem ani neplánujem v budúcnosti zaviesť. Ako som spomínala, mám predškoláka ale vedomosťami sa vyrovná tretiakovi, štvrtákovi zo slovenskej školy. Tie vedomosti má porovnateľné v dvoch jazykoch. Nie totožné, ale s absolútnym pomerom 1:1. A nie je to vďaka tomu, že sa doma bifľujeme najvyššie končiare sveta a hneď potom všetky mesiace Uránu. Má ich z toho, že veľa čítame, rozprávame sa, venujeme sa rôznym aktivitám, veľa sa pýta a bežne doma počuje rodičov (alebo na prázdninách ktoréhokoľvek zo starých rodičov) riešiť to, čo čítali v odborných časopisoch. Ono to tu už vyznieva ako namyslená chvála mojich detí a týmto smerom som nechcela príliš ísť. Uvedomujem si, že na vyváženú viacjazyčnosť je nutné, aby dieťa malo nejaké predpoklady aj vôľu, správnu konšteláciu rodiny a okolia aj šťastie. Len jednoducho je nezmyselné tvrdiť, že je to nejestvujúci jav.