Moje 2,5 ročné dieťa má panický strach

@sherynkamalinka suhlasim s @monicm pripravit dieta skor a aj skolku uz teraz chodit obzerat z vonku,pozerat sa na deti ako sa hraju na ihrisku a aj toho psychologa by som zvazila

@sherynkamalinka:
Ja som mala podobne so synom...
Ked mal 13 mesiacov, na dovolenke v Spanielsku dostal 40°C horucky, sli sme do nemocnice, kde mu brutalna sestricka naliala nasilu dvojitu davku sirupu do ust ☹
Odvtedy vyse roka mal panicky strach z lekarov a ludi v bielom. Sli sme ku kamaratke, bolo leto, mala biele tricko a biele nohavice = rev. ☹ On sa potom ukludnil, ale ani len k fotografovi sme nemohli ist, ani ku kadernicke... Vsade hned rev...

Ale v jasliach potom pohoda: boli tam ine deti, hracky, plakal potom iba, ked som sa postupne vzdalovala a odchadzala. Zvykal si dlho, ale zvykol si. Do jasli siel, ked mal 21 mesiacov. Na prehliadku k lekarovi pred jaslami som s nim sla k inemu lekarovi, ale aj tam panicke drzanie sa ma a rev ☹

Ale suhlasim s predchadzajucimi kometarmi: chodte sa spolu prejst okolo skolky, vysvetli mu, ze tam sa deti hraju a jedia spolu, ze ty pojdes do roboty a potom prenho prides, vzdy mu vsetko predtym vysvetli. Uz je dost velky, ze by mal pochopit, co mu hovoris.
K lekarovi syn doteraz nechodi rad, ale ked ho na to pripravim, poviem mu, ze napr. dostane injekciu, tak sice place pri tej injekcii, ale potom dostane od lekara piskotu a ukludni sa. Ale naposledy mu robili EKG, to som je nevedela, ze mu ho budu robit, nebol pripraveny, tak mal taky vystraseny vyraz v ociach, ked som ho musela na chvilku pustit, zacal plakat a potom sa na mna zase zavesil. A pritom to sestricka robila super, pekne mu to vyvsetlila a ukazala... Je tomu 3 roky, ale poznaceny je stale trochu...

@monicm
@jul11
@ichbinich ano pripravujem ho, napr dnes som musela ist na urad prace tak mu hovorim ze pojdeme dnes k jednej tete, ta nam nieco napise na pc, potom nam to vytlaci a ten papier bude pre tatika....ok vsetko v pohode tesil sa no akonahle sme vystupili z auta zacal cirkus......nastastie teta na urade bola zlata a dostal sladkost do rucky tak sa ukludnil, usmial sa ale hned sa na mna pozrel a povedal ze chce ist uz pa, to sme tam boli asi dve minutky, mozno ani tolko nie...so skolkou ho tiez pripravujem, vie co tam robia deticky atd, ale poznam ho uz, on je cely stastny ale ked na to dojde bude zle...to som mala aj so starsim, ale skolka to si veru zvykne, mna teraz najma trapi ten strach z neznameho. Este mi napadlo, co tak skusit podplacat ...napr ked pojdem niekde na urad poviem ze ideme po papierik jeden, a ked nebudes plackat dostanes odo mna napr piskotku, alebo brumika alebo ja neviem co...ci je to hlupost?

kľudne uplácaj,nie veľkými vecami,niečím drobný,čo bežne nemá,ale má to rád,brumík je napr. super,alebo nejaká "sladkosť",džúsik,on musí zistiť,že ak ide do neznáma,nehrozí mu tam pohroma.ked si to uvedomí,podplácanie postupne prestane,ja som tak podplácala synov,ked plakávali do škôlky a krásne to zabralo.kupovalo som drobnosti,ktoré bežne nemali,ale náš rozpočet nezruinovali

Tak toto aj mňa zaujíma.... moja malá má tiež z lekárov paniku ..... odmalička 🙄 aj pri počúvaní plače akoby ju z kože drali. Neviem čo s tým ☹ Pred 2 tt sme boli na pozorovaní v nemocke a v správe bolo že kladie odpor, bráni sa silou a správa sa výrazne negativisticky 🙄 stačilo aby zahliadla niekoho že sa blíži našim smerom tak koniec, plááááč strašný 😖

@sherynkamalinka Podplacanie to podla mna nevyriesi, len to bude potlacat aby nieco dostal, ale strach ostane. Ja osobne by som to tak nerobila. Moja ma po jednom zakroku panicky strach z lekarov. Takze cirkusy zazivame vzdy ked ideme ku doktorke nsm pomohlo ze jedna pani doktorka nebola v bielom ale normalne oblecena a pri nej sa mala trosku ukludnila, no u teba sa nejedna len o doktorov ale zacina to zasahovat aj do dalsich veci takze navsteva psychologa je podla mna na mieste. Netreba to podcenovat a mysliet si ze sa to vyriesi samo alebo ze to zvladnes ty. Drzim palce

@marcelatje no lenze moj toto prenasa do bezneho zivota, neeprezivame to len u dr ale aj inde, okrem obchodov..ale napr ked som sla na navstevu ku kamaratke, este na vonkajsej chodbe spustil rev...reval az kym neprisiel k nej do obyvacky a potom mu asi tuklo ked videl telku ze je niekde v nejakom byte a nie u lekara

@mimake lenze to je cudne ze ano place, po chvily ked si uvedomi ze mu nejdu ublizovat tak on nema problem s tou osobou ostat, ak ta osoba javi on zaujem napr ze pod pozri sa co tu ja mam /ukaze nejaku hracku a pod/ ak sa s malym zacne rozpravat priatelsky nalaka ho na somariny, tak nema problem tam ostat a mna si vtedy vobec nevsima.. inak ja s nim nechodim nikam do kutikov, malokedy s nim chodim do obchod centier. chodievame na ihriska alebo zoo...rozmyslam ci ho nesupnut niekde do kutika samozrejme budem tam ale nebudem si ho vsimat, ez ako bude reagovat...totiz pod tri roky dieta same v kutiku nemoze ostat...keby hej tak ho veru supnem a utekam 😀

@sherynkamalinka 😖 je to hrozné, najmä tá bezmocnosť ☹ dúfam že to malinkému skoro prejde ....
Moja je tiež mamin cecek, iné deti rozdávajú úsmevy a ona len zazerá a nemôže sa jej nik ani dotknúť našťastie v bežných situáciách ako opisuješ to zvládame v pohode, len tí lekári ..... 🙄

@marcelatje no ked sme na ulici a prihovori sa mu nietko on je herec, usmev, predvadza sa...aj v obchode bezne zabava predavacky...len koniec sveta ak ideme niekde kde mu to pripomina ambulanciu resp nemocnicu

@sherynkamalinka, toto vobec nemusi byt z odberu krvi. Moja dcera na krvi bola prvykrat ked mala vyse 3 roky a zvladla to super. Ale tiez presla obdobim ako pises ty, este red tym odberom. Dovtedy bola v pohode, chodili sme na koniky, do divadla a zrazu sme z divadla museli odist, co tak plakala. Na poniku plakala, na kolotoci plakala. Preslo to same. Mozno je to iste prave aj u vas. Deticky prechadzaju takymito obdobiami. Musis mat len trpezlivost, ja som sa aj hnevala, ze nikam nemozeme chodit, ved predtym to nerobila, ale preslo to od seba, z nicoho nic. Neviem mozno to trvalo pol roka, mozno menej, to si uz nepamatam.

@katka1981 no zacalo to po tom odbere plus prislo na rad indivindi ockovanie, t.j. namiesto dvoch inj naraz do stehien dostaval vzdy po jednej mesacne....potom par m pauza a zas... /mal totiz zle reakcie tak sa rozhodli pre taky sposob) cize k dr sme chodili stale len pichat...nebyva chory..nastastie najblizsie nas to caka az v piatich rokoch

@sherynkamalinka:
Tak asi by bolo najlepsie naozaj skontaktovat detsku psychologicku... Mozno bude mat este nejake rady a finty. Teda okrem vysvetlovania, vysvetlovania a vysvetlovania...
S tymi odmenami tazko povedat. Asi nie slubit ako odmenu, ale pouzit uz popredu na ukludnenie, neviem. Ze pri vystupovani z auta mu das piskotu, on bude zabaveny piskotou a to mozno zmierni ten strach. Ze kym zje piskotu, budete uz vnutri v byte/ urade a takmer vybaveni a kym si to uvedomi, uz nebude mat kedy ten strach prist. Ale tazko povedat, ako bude reagovat, aby zase nemal potom strach, ked dostane piskotu, ze niekde pojdete... Ale ak nevyskusas, nebudes vediet...
Mozno ale namiesto jedla by pomohli nejake hracky, pripadne mu pustit kratke video na mobile... Proste odputat pozornost...

@sherynkamalinka, este som si spomenla, ked sme chodili do poradne, mala bola uplne v pohode, a jedno male dievcatko tam strasne vrieskalo. Ja som nechapala preco. Vtedy ma dr. upozornila, ze to caka aj nas, ze okolo 2. roku tak deti placu vsetky ze sa boja. A tak aj bolo. Mozno to zacalo este pred 2. rokom. Na preventivke, ked mala 3 roky, nemohli sa jej dotknut, vyzliect, odvazit. Tak vsetko absolvovala u mna na rukach. Dr. jej skusila klenbu a mala vtedy hodila na dr. usmev, co sme nechapali a ukludnila sa. Kratko nato nas cakal odber krvi, ja som sa strasne bala, no tym dnom sa zmenila, uz sa nebala, doktorku vzdy vystiskala, zas kym neprislo obdobie ze sa hanbi, tak sa ani nepozrie do oci a a ni nechce zdravit, ale uz sa neboji. Ale ozaj do 3 rokov aj 2 esiacov ci troch sa ani v obuvi nechcela vyzut co sa bala. U lekara vyzliect, ani za nic. A to jej nikto nepichal injekcie ani nic.

@sherynkamalinka, mohlo to byt tym a nemuselo. Deti sa ozaj menia, a vidim aj u bratovej dcerky, su rovnako stare, aj ked moja este nechodila do skolky a bratova ano, ze sa chovaju rovnako a pritom ani nie su casto spolu. Checm ta len ukludnit, ze to by malo prejst.

@katka1981 joj dakujem ti krasne...veruze si ma ukludnila, akurat mi pisala znama ze je to normal ze je to isty prejav a budovanie si individuality

@sherynkamalinka Tak urcite chod viac medzi ludi 😉 Skus popozerat po detskych centrach, my mame u nas jedno kde postrazia uz od roka. Mozes tam byt dat si kavicku a pozorovat ale malemu sa bude venovat niekto iny. Casom sa to zlepsi. S mojou som nikam nechodila a neskor som zistila ze sa boji ludi, tak sme zacali chodit do centra, prve dni boli hrozne len plakala a len na rukach, no teraz uz len prideme tak. bezi za detickami. Mozno aj toto pomoze. Ale ozaj ked to napr. neprejde ani po tyzdni opakovanych navstev napr. toho detskeho centra tak by som ozaj zasla za tym psychologom. Podla mna bude stacit len tvoja navsteva a on ti aspon poradi ako postupovat, lebo my tu na MK sa mozme snazit ti pomoct, ale kazda ti tu hodi len svoje napady ale ci su spravne to ti ziadna nezaruci.

@sherynkamalinka prejde to.. aj moja dcera bola taka v tomto veku a trvalo to cca do 3 rokov. Potom sa to zacalo zmiernovat a hoci este aj teraz v 4,5 roku ked poviem ze ideme k dr, tak pride otazka ci ju bude pichat, tak poviem ze iba popocuva.. este aj v ambulancii miesto pozdravu polozi dr otazku ci ju bude pichat.. a ak sa dr rozhodne ze bude a chysta si veci, ona uz vie, ze bude zle, tak zacne plakat (ale teraz je to skôr uz iba tak pre formu).. ale treba chodit k dr aj tak, aby to nie vzdy bolo o pichnuti..

myslim ze je dost velky na to, ze tak rychlo nezabudne...bohuzial :( Nas tak chytil strach zo psov z jednej prihody. Myslim, ze pomoze len vysvetlovnie, pocit istoty mu dat a pomaly skusat...ved nie vsade ho predsa budu pichat a to by mal postupne pochopit, ze nikto tam nie je, kto by mu bral krv. Ide tam mama, tebe nic nebudu robit. LEn skusenostoou sa zbavi toho strachu a na nove miesta nechodit problem nevyriesi.
taka perlicka: ked sme prisli z nemocky s druhym, tak pri schodoch starsi zrazu zacal o dusu plakat, ze mama prec, no brutal hysteria. Vela som totiz chodila posledny mesiac prec do nemocnice a sa bal, ze zasa odidem...tak ma preistotu ani nechcel doma 🙂

@sherynkamalinka, to som rada, kedykolvek 🙂 Ono je to velmi tazke, ked prave prezivas take obdobie, my sme mali takych viac, ale ono to vacsinou prejde same, deticky si prejdu kadecim