Moja 9-ročná dcéra nenávidí ľudí.
Ahojte. Mám taký problém. Moja dcéra nemá rada ľudí. Priam ich nenávidí. Rodinu svoju miluje ale vonku to je strašné . Nikto cudzí sa jej prihovoriť nemôže .. Málokedy odpovie milo s úsmevom. A na menšie deti je úplne alergická. Ja sa jej to snažím aj vysvetľovať že to nieje správne ale jej to je jednoducho jedno povie mi nech jej dá každý pokoj že ona sa s nikým baviť nechce, proste ju to obťažuje . Má kamošky zo školy s ktorými si rozumie, bratrancov a nás. To jej stačí.. Má už 9 rokov a od takých 4-5 rokov to takto je. Dovtedy si síce tiež vystačila sama aj vonku nevyhľadávala nejako spoločnosť .. Ona je ešte k tomu malý Monk ani na ňu niekto z blízka rozprávať nesmie lebo jej je z toho zle. Chystám sa navštíviť psychológa .. len som chcela vedieť že či máte niekto tiež také dieťa ktoré proste neznesie ľudí .. ?
@daskaflaska schizofrénia má tiež napadá...
@daskaflaska sestrina dcera ako cez kopirak .. kazdeho obchadzala metrovym oblukom, nepritulitelna, IQ 140, ma 11 rokov, jedneho jedineho kamarata = spoluziaka, je hrozne sikovna a teraz je to uz trochu lepsie, ale stale trochu zvlastne dievcatko .. lubime ju aka je ❤
@daskaflaska mam rovnake dieta. Ma tvoja aj ine problemy? Skus porozmyslat,ci nema rirualy,problem s jedlom ci oblecenim,zachvaty zlosti...moj syn ma totiz AS a OCD,tiez je ako Monk.
@janulka1985 moj ma vela z Monka(kvoli OCD) a tiez vela zo Sheldona😉 napr.moj muz nechapal ze syn ma svoje miesto na gauci na ktore mu nik nesmie sadnut...tak som mu pustila jednu cast Teorie velkeho tresku🙂
@daskaflaska haha ja mam rovnaku povahu a som dospela.. tiez ma od malicka napina ked na mna niekto z blizka rozprava alebo mliaska 😂 ale neboj, zijem celkom normalne 🙂
@janulka1985 tak,tak...moj tiez,niektore oblasti vysoky nadpriemer,ine podpriemer,pozornost ala kolibrik a ked sa nieco vychyli z osi tak koniec sveta
@daskaflaska podla mna netreba za vsetkym hladst diagnozu a skatulkovat. Tiez som bola taka a dodnes som riadny monk a tiez mam velmi uzky ohruh kamaratov a vzdy som mala. Nikdy som nemala partiu a povacsine len jednu kamaratku max dve. Pokial ide o to "monkovanie" proste mam rada poriadok, system, nerada spim v hoteloch na matracoch kde spal niekto iny (to mam aj zlu skusenost,neznamena ze neprespim ale mam rada svoju postel matrac periny obliecky) a tiez neznasam ked mi niekto kto mi nie je sypmaticky lezie do osobneho priestoru. Napr. partner je velmi spolocensky a vsetci v partii(rataj tak 15ludi cca) sa pusinkuju pri vitani a odchode na lica, mne je z toho strasne zaviedla som pri mne iny pozdrav.Akoze imunita by mala nieco zvladnut ale odtial potial nehovoriac nevies co kde kto chyta oblizuje robi predtym ako sa ide s tebou zvítat. Som uplne normalna, kazdy mame nejaky odchylku, netreba za vsetkym nieco hladat. Ale pisem len na zaklade toho co si napisala mozno to nie je komplexne a ma aj ine priznaky nejakeho syndromu. Ale v dnesnej dobe uz dr.zaskatulkuje kazdeho, ten na to ten to ten take lieky na skludnenie ten zas na aktivitu atd atd.
Nemyslím že by to mala byť diagnóza. Ani ju nechcem nútiť do toho aby mala každého rada. Ja som tiež není ten typ ktorý sa pri vítaní ide bozkávať , je mi to viac nepríjemné stačí mi iba pozdrav. Len už jej to ozaj neviem vysvetliť že nech nezazerá po každom kto sa jej nepáči . Keď sa s niekým hrá tak najlepšie je pokiaľ sa nikto nepripojí lebo ako ich je viac tak už zle je. V škole má spolužiačky kamošky a niektoré aj už bývalé kamošky lebo vraj také nepotrebuje k životu ktoré jej kážu čo má a nemá robiť pritom sama by rada viedla a rozkazovala. Je šikovná , múdra , rada si číta ( už má fakt dosť kníh prečítaných),píše denník .. keď sa niekto správa ako ona tak ešte sa má opýta či som si to otrasné správanie všimla, má rešpekt voči učiteľkám v škole . A v škole keď som pre ňu raz bola tak mi jedna učiteľka povedala, že to aká je sa jej raz v budúcnosti ešte zíde . Tá jej papulka . Že to je výhodou. Len nie každý to chápe teraz keď je dieťa a najviac to nepochopia hlavne ľudia čo nemajú deti. Takí sú najviac múdri a vedia hovoriť ako ich dieťa také určite nebude. Má proste niekedy také svoje chvíľky keď všetko musí byť po jej, niekedy je na nevydržanie a inokedy je to najzlatejšie dieťa na svete . Pokiaľ sa jej niekto cudzí neprihovorí. Potom ju viem vyhrešiť že nevie ani odpovedať a dostane sa mi odpoveď že veď sa nemá s cudzími baviť . Pravda.. Nad tým psychológom rozmýšľam z dôvodu že by možno jemu niečo povedala a on povie mne , možno poradí aj v komunikácii alebo ako jej veci vysvetliť lebo niekedy som už v tom stratená a keď jej dačo poviem ešte mi drzo povie že mala som ju lepšie vychovať .. inak vonku keď sme a hrá sa s bratrancami mladšími a sú tam aj nejaké iné deti tak je veľmi ochrankárska k nim aby im náhodou niekto neublížil , možno to je len väčší strach z ľudí a neviem chcela by som jej troška pomôcť aby to vedela spracovať. A inak ma teraz napadla ešte taká vec, že strašne sa bojí že si urobí trapas pred niekým. Keď sa učila korčuľovať na ľade tak po prvom páde sme šli domov s revom lebo ju určite všetci videli a určite sa na nej smiali, tak isto klasické korčule , bicykel atď.. myslí si že každý si všíma práve ju .. ako keby sa bojí nejakého verejného zahanbenia alebo ja neviem.. inak svoj neporiadok jej nevadí , len ľudský dotyk, v plnom buse sa jej niekto dotkne, vonku niekto náhodou narazí pri hraní , v školskej lavici pokiaľ nesedí kamoška tak hruza des. Na obede nahodou niekomu niečo padne z úst a už ju napína . Prežúva niekto hlasnejšie tak zle je, raz si dokonca aj tričko bola v reštike umyť lebo sa jej taký chlapec dotkol . 🤦 Ale inak vie byť naozaj milá a aj niekedy láskavá fakt 🤭 inak máva dosť často aj migrény z tých svojich stresov/paniky . A je taký plačko , keď si uvedomí že sa hnevám tak viem že jej to jej naozaj ľúto lebo je taká ľútostivá, plače od radosti , každé Vianoce slzy šťastia ale aj inokedy len tak keď ju niečím poteším . Raz som jej napísala list o Tom ako ju veľmi ľúbim lebo ona mi píše poštu a hádže mi to do schránky tak som jej aj ja a s plačom prišla za mnou . Teraz mi plakala za to že som jej prehodila izbu a nariekala že ako krásne som jej ju urobila že si to ani nezaslúžila. Je dobré dievča a možno ju aj niečo trápi ale nepovie mi čo 😔
@daskaflaska moja je podobna, ma 12.. tiez som s nou zasla za psychologickou, ked mala asi 8 (?) uz si nepamatam presne.. najprv sme boli pri takej starsej, tu dcera doslova odignorovala a pani psychologicka si k nej nevedela najst cestu.. bola som tam s nou asi 15min a ked uz nevedela, co ma robit (aspon na mna to tak posobilo), opytala sa jej s takou vycitkou, ze naco k nej vobec prisla, ked sa s nou ani nerozprava - a moja dcera jej pohotovo odpovedala - lebo moja mamka chcela, aby sme sem prisli.. v tom som sa dvihla, podakovala psychologicke za jej snahu a viac sme tam nesli.. hladala som inu, taku, ktora by mohla byt dcere sympaticka a bola by ochotna spolupracovat.. nasla som.. mladu, peknu, zlatu, prijemnu.. dcere sa zapacila na prvy pohlad, hned s nou krasne rozpravala, zahrala doubble a pani psychologicka mi povedala, ze je to jedno mile zlate dieta, ze ona nevidi ziadny extra problem a vlastne ani dovod chodit na sedenia..
tak si vyber..
pochopila som, ze dcera velmi da na to, ako clovek vyzera a ako sa k nej chova.. ak je raz niekto nesympaticky, da mu to hned a dost ostro najavo.. myslim si, ze aj my sme taki, tiez sa nebavime s hocikym, ak nam niekto nesadne, nebudeme sa pretvarovat a usmievat a neviem co este.. len to dame najavo trosku inak.. slusnejsie.. mozno s istou davkou empatie.. neviem.. donekonecna jej vysvetlujem, ze je v poriadku, ak sa jej niekto nepaci, ale ze to neznamena, ze to musi byt "zly" clovek a ze nie je pekne hned ho odstavit a byt neprijemny..
Mám kamarátku, ktorá má 4 ročného synčeka. Malý neznesie spoločnosť cudzích ľudí, rodinu miluje. Pre neho je jeho "malá rodina" všetkým.
S cudzím dieťaťom sa neprehrá, neznesie ak sa mu niekto prihovorí, pohladí (je krásny brčkoš - mulat).
Popritom je veľmi múdry, už teraz ovláda čestinu a 3 cudzie jazyky, číta, počíta, pri hrách normálnych v jeho veku sa nudí. Tancuje, športuje, okrem kresby mu ide všetko.
Navštívili psychológa, zistil nadpriemerné IQ nič viac.
Tam je ale možné, že sčasti tak reagujem aj kvôli pôvodu. Ľudia mu ubližovali.
Zo zdravého dieťaťa urobíte choré.Som dospelá žena a taktiež si k telu pustím len toho koho chcem a obťažuje ma ak sa ku mne prihovorí cudzí človek.Mám rada svoj okruh ľudí a už ako dieťa som nenávidela ak ma učiteľky nútili sa rozprávať s ľuďmi s ktorými som si ja nemala čo povedať.Nechce sa mi jednoducho rozprávať o ničom a na silu.Taktiež som rada v pozícíí kde somnou nikto nemôže manipulovať takže som bola samotár kedže ja nepotrebujem zapadať do partie a súhlasiť s názorom s ktorým sa nestotožňujem len preto aby ma mali radi.A taktiež nemám dôvod sa spovedať nikomu.V škole ma mali za divnú pretože im prišlo vtipné ničiť veci a zbierať poznámky o život.Mne to prišlo úbohé.A taktiež mi prišlo trápne keď sa zomňa snažili urobiť blázna len preto, že som nemala záujem sa na silu pretvarovať, rozprávať sa s niekym.Nerobím to ani teraz a na rovinu poviem, že si s dotyčným/ou nemám čo povedať.A dovidenia.:D Som taká ja, brat, sestra, mama... introverti ktorý sa stanú extrovertom pri správnych ľuďoch.Nie je to choroba.
A ešte niečo... bola som jedná z tých ktorá vystupovala, spievala, tancovala pred publikom bola takzvaná papuľa ktorá rešpektovala rodičov, učiteľov ale ak sa jednalo o niečo s čím som nesúhlasila dala som to jasne ale slušne najavo.Vždy ked iný boli ticho ja som sa ozvala.A malo to svoj význam.Naučila som sa žiť slušne, pokorne ale so sebaúctou aby somnou nikto nezametal a nemanipuloval.
Mám doma veľmi podobnú skoro 9 ročnú. Neriešim. Nechávam ju spokojnu, tak ako je. Občas jej popravde závidím. Tiež by som sa najradšej bavila len s ľuďmi, ktorých si vyberiem. U psychologičky neprehovorila, napísala všetko, čo chcela. Potom vyhlásila, že tie úlohy sú primitívne a také robiť nebude. ;) Máme individuálne vzdelávanie, písomne urobí, čo treba ale stále bojuje, ak má robiť nie o, čo považuje za zbytočné,primitívne jednoduché. Čiže napríklad i rozklady príkladov v matike. Píše rovno výsledky.Kamaratky si starostlivo vybrala, davy deti ku šťastiu nepotrebuje. A dobre má. Keď je šťastná, je šťastná, keď sa hnevá, hnevá sa. Emócie prežíva a nepotlaca ich. Pamäť má ako slon, v niečom celý Monk (jej poriadok).
Nebojujeme s ňou, nepotlacame jej ja.
Také vcelku normálne introvertné decko, ktoré potrebuje ešte trochu ukočírovať svoje prejavy. Pravdepodobne ani ona sama nevie, prečo robí, to čo robí. Nespoločenskosť nedokáže stále pochopiť ani veľa dospelákov. Blíži sa rozhodujúce obdobie - dospievanie - ktorým dokáže úspešne preplávať, len vďaka podpore svojich najbližších. Musí si byť sama sebou istá. Ak nebude, svet extrovertov ju zožerie.
Ak sa voči cudzím nespráva najkrajšie, no sama svoje správanie na druhých odsudzuje, skús ju niekedy v takej situácií natočiť na video. Možno sa pri tom musí vidieť. Pomáha to. Naša predstava o sebe je niekedy úplná iná, ako to čo reálne vysielame do okolia.
Možno by si s ňou mala zájsť na nejaké vyšetrenia
@daskaflaska tvoja dcéra je silná osobnosť, ktorej trocha chýba empatia k cudzím ľuďom. Je sebestredná, odvážna, nenechá so sebou manipulovať. Treba ju učiť empatii k ľuďom, možno by som do domácnosti zaobstarala psíka, mačičku, aby získala také jemnejšie, vycibrenejšie správanie. Takéto necitlivé prejavy naozaj na cudzích nepôsobia dobre, ale nie je to nič, čo by sa nedalo časom do poriadku aspoň čiastočne. Snaž sa jej ukázať, ako ona môže pôsobiť na cudzích, skús jej ukázať, ako jej necitlivé reakcie môžu niekoho aj raniť. Ukáž jej, že to, čo vie rozplakať ju môže rozplakať aj iných...
Podľa mňa to môže byť nejaká sociálna fóbia, ale napríklad moja sestra bola presne taká istá keď bola ešte menšia. Vtedy sa na ňu len cudzí človek pozrel od dverí a ona hneď revala. A potom sa to proste zo dňa na deň zmenilo, zrazu sa vedela začať rozprávať s hocikým, našla si kamarátov a odvtedy sa jej ústa nezastavili :D :D
Ako dieťa som bola rovnaká, nerobila by som z toho tragédiu, vyrástla som z toho 😀
Aj ja som taka bola! Nemala som vela kamosiek -iba mensi okruh znamych a spoluziakov a rodina. Nikdy som neoblubovala velke davy ludi ,party, oslavy, dokonca spatne si spominam na jednu "akciu". Ked som bola v zahranici v meste bol karneval, krasny sprievod v maskach tak ma prehovorila kamoska ze ideme... no a sme dosli... vsade plno ludi, vrieskajuci, zabavajuci sa dav sem-tam podnapity jedinec.. no mne doslo zle, pocit odpadnutia, nevolnost...nepamatam si cestu spat domov, normalne okno... v skole som tak isto mala trosku problem odpovedat pred celou triedou( vtedy ma ani nenapadlo zeby mohlo ist o nejaku fobiu? Introvertnost?) neviem.. a nie nevyrastla som h toho... neriesim to nijak... mam par ludi okolo, nemam problem sa bavit ani s cudzimi ludmi.. ale po pravde nevyhladavam to🙂)) ist k spychologicke bude velmi dobry napad aspon budete vediet ako je natom a pripadne o "probleme" oboznamit rodinu aby vedeli ze je taka aka je a netlacit dievca do veci co sama nechce...(ako mna ked som bola mala) 💐💐💐
@daskaflaska môže byt introvert. To neprerobíš, treba to akceptovať a nenútit ju do niečoho, čo jej je nepríjemne.
@daskaflaska proste, introvert. Je to uplne bezna vec ale pohovor u psychológa, nie zly napad, ale aj s tym opatrne. Prv mamicka sama navštívi, potom mozno aj s dcerou. Ja by som skor cerpala len osobne rady psychologa, netahala dieta, mozno sa to moze zhorsit na truc...
@daskaflaska ja si zase nemyslím, že hneď nejaká diagnóza, je skrátka taká, má takú povahu 🙂
Bože môj toto nieje diagnôza 😂...jestvujú deti ba aj dospeláci ktorí dokážu cítiť charakter/povahu človeka a podľa toho sním aj zachádzať...to že odmieta iných ľudí ma isto svôj dôvod asi jej vôbec nesadnú ako tých pár kamošiek čo má v škole ..možno ju to prejde možno neprejde len to je to ž nedá sa to predvídať keď má proste určitý druh myslenia a podľa neho jej proste buď niekto vyhovuje alebo nevyhovuje
Určite by riešila psychológa môže ísť o autizmus
@daskaflaska socialna fobia?