Mám 5 ročnú dcérku a je papuľnatá. Čo s ňou?
☹
presne ako vravi silvia123 stopnut to uz teraz....akurat vcera som bola svedkom toho, ako asi 9 rocne dievca vonku vrieskalo na svoju mamu a este si ju dovolila aj udriet....a mama sa zmohla len na to, ze nekric po mne, lebo teta sa na teba diva 😕 ...teda som sa ja divala...s otvorenymi ustami
u nas tiez ako trest funguje zakazanie oblubenych cinnosti....mna naviac na tej mojej vytaca, ked mi hovori "no a "
ja mam tiez 5 rocnu dcerku a byvala papulnata az prilis,ale teraz uz vie,odkial pokial,nesmie pozerat TV,kym si neuprace,to co narobila v izbe a tak isto ani sa s nicim hrat,trva jej to aj pol hodku,ale ked vidi,ze nic ine jej nezostava,tak spravi,co jej kazem...inak aj my mame oblubenu vetu"preco vsetko musim ja" 😉
ahojte ja mam 10 rocnu dceru a tiez vie niekedy prekvapit tonom komunikkacie
a nieje nahodou po mamicke alebo oteckovi deti su casto take iste ako rodicia 🙂
Tiež mám doma papuľnatú 11 ročnú slečnu. Keď bola malá snažila som sa "to zaraziť". Najprv dohováraním, potom krikom, potom zákazmi obľúbených činností a niekedy veru aj dostala na zadok. Všetko pomáhalo len krátkodobo...
Myslím, že je to len vyjadrenie ich vlastného názoru, ktorý by sme mali pozornejšie počúvať. Možno je chyba v tóne hlasu akým to povedia, ale je na nás, aby sme ich napomenuli a usmernili, že sa to dá aj kľudne.
Lenže mnoho rodičov svoje deti nepočúva. Neakceptujú ich názory. A deti sa chcú tiež presadiť....
mo my mame podobny problem, myslim, ze v dnesnej dobe asi vsetci,🙂 moja mama mi poradila, ze treba reagovat: ja nie som tvoja kamaratka, ale mama, aby si uvedomila, ze je nad nou autorita a potom ako tu uz bolo poradene, dat hranice a hlavne si stat za slovom, ked poviem, ze nebude dnes telka, lebo... tak to dodrzat, aj ked jje o 5 minut anjelik- vtedy ju samozrejme pochvalit, ano teraz si dobrucka, ale vtedy pred 5min si robila...a preto, ti neustupim- dufam, ze ti to trosku pomoze, hlavne musis byt teraz silna a pevna, lebo o par rokov sa to znasobi k horsiemu
Zabudnúť v obchode 😀 . Ale nie... to len tak vtipne na mňa pôsobí názov témy... 😀 No mali ste dcérke určiť už skôr hranice za ktoré nesmie zájsť, zrejme keď bola menšia a niečo "odhubovala ste sa na tom možno aj pobavili, bolo to milé a rozkošné, no ale časom vám to zrejme prerástlo cez hlavu a malá si na to zvykla a čím ďalej si dovoľuje viac a viac. Ale ešte nie je neskoro, treba ju upozorniť, že sa to nepatrí, prípadne využiť trest -nie fyzický, ale taký, že nebude pozerať obľúbenú rozprávku alebo mať obľúbenú hračku dokedy sa neospravedlní a sľúbi že už tak rozprávať nebude. Hlavne si to nenechať ľúbiť, lebo keď bude v puberte, tak vás povesí do prievanu... Ja si pamätám ako dnes, aký som mala rešpekt pred rodičmi -otec stačilo keď na mňa krivo pozrel a mama- keď ma už mala dosť ma nechala v kúte kľačať a hneď som si to rozmyslela 😀 . Môj malý je tiež dosť panovačný a keď ho chytia jedy, tak začne rozhadzovať hračky, ale postavím sa nad neho a pokedy ich nevyzbiera tak sa nepohnem a keď chce ujsť, pekne ho zachytím a vrátim, nikdy mu neprihrám a neupracem to po ňom.