ahojte, uz mi asi hrabe, ale cim dalej mam viac pochybnosti ci ma ma moj dva a pol rocny syn rad....po narodeni bol skoro tri mesiace v nemocnici v inkubatore, nemohli sme si teda v tom najdolezitejsom obdobi budovat vztah...ja som za nim chodila dva krat denne no iba na chvilu som ho smela mat v naruci....trapi ma ze syn neprejavuje emocie.voci mne takmer ziadne,ked pride z prechadzky tak sa na mna pomaly ani neusmeje, to ale robi aj otcovi ...neprituli sa ku mne, radsej si pomojka perinku, vankus.ked je doma muz tak na neho si vylezie a potuli sa na nom no mna iba prelezie akoby som ani nejestvovala.od malicka som ja ta, ktora s nim musela robit to nutne. cvicili sme vojtovku, niekolkokrat denne som ho nutila cvicit a on samozrejme plakal,pre velke problemy s jedlom som ho vzdy musela aj musim nutit do jedla. muz dava od toho ruky prec , nema na to trpezlivost. detto umyvanie zubov, hlavy, pri vsetkom strasne place a vzdy iba pri mne....uz som z toho chora lebo citim ,,materske prazdno,, alebo akoby som to nazvala.proste mi strasne chyba ze sa syn na mna neprivinie,odtlaca sa.inak je somnou rad, neuteka odomna ale to ,,intimno,, je u nas na bode mrazu.podobne sa sprava aj pri babke, no na dedka sa kedykolvek vysplha a lahne si na neho a tuli sa. este prednedavnom vzdy ked bol holy, vyliezol na mna aspon na chvilu a povedal potulit, a sedeli sme tak,no toto obdobie trvalo cca 2 mesiace.mate niektora podobnu skusenost ? ja sa koli tomu trapim a urcite to zo mna aj citit...
Podla mna ta rad urcite ma, ale su deti a aj ludia ktori su menej emotivni, empaticki, citlivi atd. Moj maly sa netuli, nebozkava, nemojka.. donedavna ma este aj mlatil a kusal.. teraz to konecne preslo. Ale citim, ze ma lubi.. neviem to vysvetlit, vidim ako sa mi pozera do oci, ako sa smeje, ako ma vola, chyta za ruky a taka sa hrat. Ked sa buchnem pofuka mi bobo a da na neho pusu, viem to sme ho naucili, ale mne aj toto staci aby som bola naplnena. Ano tiez neje nic, jedlo je horor u nas, umyvanie hlavy detto.. hoc kedy ho slahne o zem a zacne zjapat, ale ja v tychto stavom proste nevnimam len cakam, nejak sa ma to nedotyka. Uzivam si s nim to pekne a beriem ho takeho aky je. Netlacim a neocakavam od neho neznosti ked viem, ze to nerobi, nepozeram na susedine deti ako sa cely den mojkaju s tuzbou, proste ho vnimam ako inu osobnost. Ked potom ku mne pride a obijme alebo mi raz za 100 rokov da pusu som prijemne prekvapena, happy jak dva grepy. Maly ma 25 mesiacov a mam pocit ze kazdym dnom prejavuje naklonnost a city intenzivnejsie, aj ked inak ako nejakym naznanim a tulkanim. Kazdy mame tie prejavy ine, skus odpozorovat tie jeho, uz len to, ze ti doveruje, ukazuje ked je stastny, potrebuje tvoju pritomnost.. a hlada ta ked pri nom nie si moze byt prejavom lasky.
Urcite ta ma rad. Tvoj syn je ale v lrasnom období zvanom vzdor. Si jeho sucastou nonstop, proste si tam stale a tak ta aj berie. Otec tam nie je, pre neho je akoby specialny v tom, ze prichadza a odchadza. Ty si maleho sucast a asi sa citi bezpecne, ked nema potrebu byt nonstop na tebe. Su deti co to mega intimco az tak nepotrebuju. Proste mu staci ze si tam, to mu dava dost bezpecia. A ak chces viac tych laskavych momentov, skus sa ty uklidnit, robit nieco nove, mozno skusat ine druhy dotyku a prejavov lasky. Inak väčšinou v tomto veku je ti normalne, ono sa to zas zmeni a este bude mat obdobie ked bude stale na tebe.
@yipsylonka9742 pomohlo by keby si tie niektore "zle" veci rozdelila s muzom ...aby si nebola iba ty "ta zla" ...potom tieto deti potrebuju max. citlivy pristup ...atd..noo .... nevzdavaj to ... bude lepsie...
muza nedonutim, on to proste robit nebude.on mi da aj pusu ked si vypytam, ked sa spytam ci lubi maminu povie ano ale to su veci naucene.viem mozno by som to nemala tak prezivat no neviem ci pomoct. ono sa to aj o dost zhorsilo za posledny mesiac, mala som uraz a nemozem s nim vobec chodit von a on akoby si aj odvykal od mojej spolocnosti.prave ked som s nim chodila von iba ja to bolo lepsie, viac sa za mnou pytaval.
Samozrejme že vás miluje.
budem trosku hnusne otvorena sorry, myslim ze prezivas emocionalnu krizu, sama pises ze si po uraze, si precitlivela, dieta nie je stroj/robot ze bude robit to co ty chces alebo prave potrebujes, mas muza ktory ta moze polubkat pomaznat ked ti je smutno a potrebujes utesit z toho ze ti je na hov... sorry, ale dieta je samostane fungujuca bytost este malicka ktora ma svoju hlavu ver tomu ze hoci ti nedava najavo ze ta ma rada teba ma najradsej, ale otca nevidi kazdy den tak sa s nim chce pomojkat ked pride z prace - tak to preziva kazda matka na rodicaku s tym sa musia zmierit vsetky matky 🙂 otec je otec ale mama ta je len jedna a nikto ju nenahradi!! ty si ho postavila na nohy, naucila chodit, ved si s nim cvicila tu odpornu vojtovku, prebalovala, kupala, liecila ho ked bol chori a pod. neboj on to vie vo svojom srdci ale ked vidi prichadzat tatu z prace..... 😍😝 nic s tym nenarobis len sa s tym musis naucit zit popr. nauc muza starat sa o dieta a domacnost aby si nemusela robit vsetko okolo domacnosti a dietata len ty a aby si mala aj ty chvilku pre seba a mohla si odychnut ak nemas taku moznost a potom ked prides domov po par hodinach bez nich aj tebe sa drobec hodi okolo krku s rozziarenymi ockami ze "mamina je doma!!" uvidis... drzim palceky
@kacena4 môj úraz s tým nemá nič spoločné🙂 Ja som psychicky aj emocionálne čo sa týka úrazu v pohode, dokonca som aj ,,rada, pretoze konečne je drobec aj s niekým iným ako somnou takže tým to nieje.viem že je dieťa samostatna osobnost ja ho ani nenutim robiť to čo on nechce( teda okrem hygieny a jedlá),možno to tak iba vyznelo z príspevku. To že mu je otec vzácny a mňa má stále pri sebe,to viem a to ani neriešim no aj keď sme spolu viac dní všetci traja tak je to tak ,že mňa prosto obide a ide sa privinuť iba k otcovi, takto to nieje len poslednu dobu ale v podstate stále.keď si ho k sebe vezmem vyslovene sa odtlaci a ide radšej do svojej postieľky....
Odporúčam túto skupinku, veľmi milá osôbka to tam vedie, myslím, že bude vedieť poradiť: https://www.modrykonik.sk/group/1985/
Odporucam knihu 5jazykov lásky pre deti
Mne veľmi pomohla tiež som mala hokej v mojich synoch no pochopila som že každý dáva najavo lásku inak a každý ju inak prima 😉
Zlepsi sa to neboj ..viem o com hovorim...