Kedy začať zavádzať dieťaťu hranice?

@orini presne ako ti napisala @anjelicek26 + doplnim, ze vzdy primerane veku a vzdy vediet, preco to robis.

@orini začína sa to už na prsníku, napr. keď už má prvý zub ako s ním vie ublížiť, pohrýzť...

@orini od narodenia. Ja som vdacna mojej mame, ze sme prvy rok byvali u nej a cepovala ma 🙏😂 prvy tyzden mi poskytla absolutny luxus, nemusela som doslova ani prstom pohnut. Ale potom pozadovala, aby ked pridu s otcom z prace, bolo upratane, navarene, pes 3x vyvenceny, nakup vybaveny, oprane, ozehlene… ziadne take ze sa budem 20hod denne mojkat s babatkom a zvysok zivota bude stat, ziadne take byt otrokom dietata, ale hned zaviest rezim (jasne, ze to nejde zo dna na den lusknutim prsta, ale behom 2-3 mesiacov to bolo). A postupne ako dieta rastie, tak sa tie hranice posuvaju podla potreby, ale automaticky je dieta zvyknute na to, ze co povie mama, to plati.

@orini ja sa ti vyjadrím aj k tým hraniciam keď ide spraviť niečo čo jej nedovolím, resp. vidím možnosť, že si ublíži. Nebojím sa toho a nezakazujem. Všetko som jej zatiaľ ukázala a pokiaľ je to nebezpečné, poviem "opatrne". Neviem ako ale pochopila už dosť skoro a dané úkony robila iba keď som bola pri nej. Až keď nabrala istotu, odvážila sa sama. Ale ja som celý byt prispôsobila jej výške a všetko čím by sa mohla zmasakrovať, odstránila 😅 A tak jej ostalo veeeeľa nových a vhodných podnetov v jej výške, ktoré ju zaujmú a nemusím zakazovať.

Moja ma cca 15m. Od začiatku vysvetľuj, že ideme von za haf a krá. Pripravím kočík a vie, že sa ide von. Mňa nebaví, keď reve, tak celkovo sa snažím robiť veci tak aby pri bežných aktivitách nerevala. Chce to čas. Teda keď viem, že ideme von, trvá to cca 40m kým odídeme. Je to bohužiaľ preto, lebo chodí po obednom spánku a chce sa hrať. Ale ja chcem ísť za svetla ešte. Teda radšej 40m behá a potom dôjde, ako 5m revu. Prebaľujem s hračkami, ktoré nemá bežne dostupné, resp.kremom ma natiera a pod.
Ruky umývam, že ju tiež niečo zaujme a to jej dám. Väčšinou si pomáham s niečím v takéto dni. Lebo potom sú aj dni, keď ide všetko ako po masle.
Ja jej dovolím robiť všetko, len som pri nej. MM naopak opakuje nie, a jeho potom provokuje ak ho chce zaujať, tým, čo jej zakázal.
Ja som sa naopak od báb prispôsobila jej. Je to moje jediné dieťa a aj ostane jediná. Nemusím nič riešiť behom dňa, len ju.
Tým, že s ňou veeeeela komunikujem, zatiaľ moje občasné nie berie hneď.
Som si vedomá, že príde aj obdobie vzdoru, ale zatiaľ sa mu vyhýbam, lebo predvídam.
A sú aj obdobia keď jej idú zuby, a vtedy je aj zlatá tácka plná dukátov málo, tak je v nosiči.
Mala som v pláne veľa si načítať, ale realita ma dohnala k tomu, že to robím, ako cítim.
Som zvedavá na ďalšie komentáre 🙂

Ja stale tvrdim ze ked dietatu nenastavis so 3 rokov hranice, potom uz je to velky problem. Suhlasim ze vychovavat od zaciatku jednoznacne treba, treba vsak aj prihliadat na povahu dietata, neznasam ked starsie rocniky idu nutit dieta ktore je hamblive a dost aby sa muselo hned a okamzite pozdravit.

@orini Ja som zástanca veľmi voľnej výchovy. U mňa to znamená, že zakazujem a prikazujem len to, čo je naozaj nutné a dáva zmysel - najčastejšie z bezpečnostných dôvodov. A napriek tomu, o nejakej rozmaznanosti a neposlušnosti u nás nemôže byť ani reči. Pri mladšej zatiaľ ťažko súdiť, ale so 6 ročným sa takto dokážem bez problémov dohodnúť. Odmieta si k maľovaniu obliecť staršie tričko? Poviem mu, že tieto farby nebudem schopná vyprať a ak si želá zašpiniť toto pekné tričko, tak nech si ho nechá, nové kvôli tomu kupovať nebudeme. Tam kde nehrozi ohrozenie zdravia alebo veľká materiálna škoda, deti upozorním čo hrozí a prip. ich nechám, nech vidia následky, ak nedajú na moje rady. A prekvapivo tie deti od útleho veku rozumejú omnoho viac, ako si mnohí dospelí myslia. Samozrejme, ročné dieťa nebude rozumieť tomu príkladu s tričkom, ale bude rozumieť, že ak ho neprebalím, bude skôr či neskôr cítiť nepohodlie špinavej plienky. Ak je dieťa príliš malé, aby niečo pochopilo, tak som uprednostňovala pozitívnu motiváciu pred nejakým nútením - pochvala, odlákanie pozornosti, premena povinnosti na hru, súťaživosť (kto sa prvý oblečie?).

@sissy27 prepáč, ale absolútne nesuhlasim. To ze bola tvoja priorita čistá domácnosť neznamená, že tvoje dieta bude poslusnejsie. Len si ho naucila, že na neho nemáš čas. Tieto roky sa už nikdy nevrátia. 20hod mojkat? Véd 20h pomaly prespi také bábätko....
Ja som sa teda mojkala, domácnosť išla na druhú koľaj, a síce si každé dieťa prešlo vzdorom ( co znamená ze sa mozog vyvíja správnym smerom), ale deti majú hranice a široko ďaleko ich poznajú ako veľmi slušne a milé deti.

@orini ja si myslím, že každá mama pozná plač svojho dieťaťa. Kedy ma naozaj problém, a kedy ide len o truc. Teda, nenechať sa vydierať plačom, nedovolíť udierat ta po tvári, a pod.
Ja som upozorňovala od úplného začiatku keď s niečím buchalo co nesmie, alebo hadzalo, tak som vravela no no. Nikdy som nenechala ničiť žalúzie na okne ,,ved je to len babatko" a pod.
Takže to išlo nejak prirodzene. Od určitého veku stačilo na deti hodiť krivý pohľad a vedeli, že robia zle.
Nám hovorila učiteľka na pedagogike, že je dokázané, že dieťa sa do roka rozmaznat dá.

@simona20201309 Tu je otázka, načo mať dieťa, keď sa mu nechcem venovať a prednosť má žehlenie a dokonale uprataný dom.

@annm81 a ešte za to ďakovať rodičom 🤦‍♀️
A na dôchodku spomínať, akú som mala tip top domácnosť počas materskej....

Ono je to strasne zlozite povedat ze odkedy. Nikdy asi neni priskoro zacat, ak si to situacie uz vyzaduju. Ja som v podstate nedovolila detom nikdy, ked to islo cez ciaru. Zacalo to kusanim na prsniku, vylievanim jedla a hranim sa s jedlom... vybiehanim na cestu, hadzanim hraciek, kusanim mna... netrestala som ich, lebo som vedela, ze oni si este neuvedomuju mnohe suvislosti a veci, ale som sa ohradila a tym, ze som pre nich stred vesmiru, tak ma pocuvali jak slovo Panovo... uz po roku bolo vidiet, ze vnimaju hranicu, ktoru som im nastavila, po 1. narodeninach jej aj rozumeli, rozumeli slovnym upozorneniam a respektovali to. Ale mam dve dievcatka, nemam skusenost s nejakym hypervzdorovitym chlapcom s poruchou reci, ale u kazdeho dietata to ma zmysel. Ked dieta nema jasne hranice, tak tápa, stale skusa, ci mu to prejde.

@sissy27 absolútne súhlasím, na 100%!!!👌👌👌
Treba začať od začiatku.
@simona20201309 preco by mala byt prioritou
@sissy27 práve cista domacnost??? Vobec s tebou nesúhlasím. Jednoducho babo ma mat režim od začiatku. Ja som ani s jednou mojou malou nezazila story s hopsanim na lopte a pod. co tu niektoré popisujú, ze inak im nezaspí dieta. Ake ano, zaspi, len si ho netreba naučiť na cecku byt 24/7 (udajne inak vraj nezaspi), potom ďalej správanie s nim v posteli, reku ved ta musi cítiť a podobne. Nie, nemusi. ... babo si zvykne na to, na co ho naučíš. Pokial boli nepokojné, mojkala, nosila som ich, ale potom pekne spinkat do postieľky. U starsej som to podcenila, lebo som bola tehu s druhou a uz mi potom do postieľky nechcela. Spava teda uz klasicky sama na posteli. Mladsia vsak len postielka. A ziadny problem. Detto ďalšie veci.
@annm81 to ze mas doma dieťa, neznamená ze to musíš mat doma ako po výbuchu. Obzvlast ked maly novorodenec ti spi takmer celý deň. Nikto tu nepise aby si každý den prala, vysávala ci žehlila, tak tu zase nepreháňaj prosim ta. Detto co sa tyka varenia. Ale aby si to nezvládla aspon raz do týždňa je potom tvoja neschopnosť. Pripadne pohodlnosť. Vyber si.

@lienka.7 u mna pohodlnost a povaha. Jedno dieta, ziadny rezim, ziadna postielka, uspavanie na prsniku😃uplna pohodicka.

Ked uz dieta rozumie, co mu hovorim, daju sa pekne komunikovat hranice. Dovtedy som to riesila odobranim zo situacie

@lienka.7 mat režim je základ, to áno. Ale mať režim je úplne niečo iné, ako uprednostňovať pred dieťaťom všetko ostatné.
Dieťa musí mať režim- ale aký režim? Mať uvarené, pozehlene, upratané? To nie je režim.
Režim je pravidelná strava, pobyt vonku, pravidelný spánok, čas na hru... toto je režim, priorita ktorá by mala byť samozrejmosťou. Pretože dieta potrebuje režim. Potrebuje byť minimalne 2x počas dňa von. ...

Asi to skratim. Dieta sa naučí od narodenia zaspávať samo v postieľke. Naučili sa to všetky babatka v detských domovoch. Sirotince boli počas vojny preplnené. Nebolo možné každé jedno uspavat. Zvykli si. Tak ako si zvyknú všetky deti. Zvyknú si, že nikto k nim nepríde a že plakať nemá zmysel. Zvyknú si na to, prehrat sa celý čas samé.
Ano, zvyknú si. Ale tým by som sa ja teda nechvalila, že ma babatko počas uspavania nepotrebuje. Nechvslila by som sa ani tým, že 2r dieta samo zaspáva.
Paradoxne je dokázané, že deti ktoré stavali s rodičmi co najdlhšie, sú v živote oveľa samostatnejsie a sebavedomejsie.
Véd prečo si potom radšej nekúpite psa? Načo mate deti, lebo sa to tak ma? Lebo sa to patrí? Idealne aspoň 2. To je taky štandard?
Naozaj nerozumiem tejto filozofii, mať dieťa, položiť ho do ohrádky, nakŕmiť, prebalit, položiť do postieľky...
Pripadne tamagotchi....
Dieta je živá bytosť, a to co do nej vložíš, koľko času mu obetujes, vráti sa ti to 1000x.
Potom očakávaj rovnaký prístup dieťaťa k tebe
Keď budeš stará. Som na milión percent presvedčená, že to všetko sa raz obráti.

@orini ešte ma. napadlo, skúste si prečítať knižky od výbornej českej detskej psychologičky Jiŕiny Prekopovej : Malý tyran, Rodina žije z lásky, Prvorodené dieťa a Deti sú hostia, ktorí hľadajú cestu. Fakt vynikajúce 😉 A nezabudnite, čo do dieťaťa vložíte do veku 6 rokov, žnete v puberte.

@orini ahoj,žiadne hranice,žiadna výchova!..nechať dieťa robiť,čo chce a ako chce,treba mu všetko dovoliť,úplne všetko....nášmu synovi sme tiež nastavili hranice a snažili sme sa ho vychovávať kunvsetkej účte a slušnosti, a čo z toho? Od sept.by mal nastúpiť do škôlky. Podľa vyjadrenia riaditeľky škôlky, čo sa týka učenia a týchto veci nie je žiadny problém. Ona však vidí problém v Tom,že sa nevie brániť. Nie,nevie, nie je totižto dieťa,ktoré sa bude biť na každom kroku a s každým sa handrkovat kôli blbosti. Prišla som na to,že sme mu dali veľmi zlú výchovu. Vacsina deti okolo neho môžu všetko, rodičom je úplne jedno,čo robia, tie deti nemajú nastavené žiadne hranice. A aký je výsledok? No len jeden jediný. Tie deti sú drzé,arogantne,papulnate a čo je dôležité, vedia sa obrániť. Takže som skonštatovala,že v dnešnej dobe vôbec nie je na mieste vychovávať dieťa k slušnosti,práve naopak. Dieťa treba nechať,nech sa "samé" prediera životom,veď život ho naučí,nie?

@orini opravujem,od sept.ma nastúpiť do školy

@lienka.7 Ja som vychádzala len zo slov vyššie, ktoré vyznievajú tak, že domácnosť nepočká a dieťa až po povinnostiach. Deťom som sa venovala prakticky celý čas, čo boli hore, lebo presne to malé deti potrebujú - pozornosť rodiča, nie vyleštené zrkadlo v kúpeľni a čerstvo umyté okná. Niektoré veci sa dajú robiť súčasne s dieťaťom - nákup a venčenie psa, triedenie bielizne. Ale s dieťaťom na rukách nebudem variť, zmývať podlahy, ani umývať kúpeľňu. Napriek tomu, že som aj na materskej pracovala, som dom nemala ako po výbuchu, ale dieťa bolo vždy na prvom mieste. Pranie pár dní počká, žehlenie počká aj omnoho dlhšie a môže sa obmedziť len na nevyhnutnosti, jesť sa dá aj jedlo zo včera, niečo rýchle uvarené za pol hodinu a v najhoršom prípade si môžme večeru nechať doviesť z reštaurácie.

K tomu, čo tvrdíš, že bábo si zvykne na to, čo ho naučíš- máš pravdu, zvykne si, ale za akú cenu. Už vyššie ti @simona20201309 popísala, čo znamená to zvyknutie si. Je to poznatok dieťaťa, že upozorňovať na svoje potreby plačom nemá význam, lebo aj tak nik nepríde. Tiež správne uviedla paradox, že deti vedené k samostatnosti týmto spôsobom, sú zvyšok života menej samostatné, pretože už ako bábätkám im matka (otec, opatrovateľ...) nabúrali predstavu, že vlastnými silami sú schopné pomôcť si.

@orini Ja som sa v tomto riadila ciste intuiciou, podla pocitu, co je maly uz schopny pochopit a ako-tak dodrzat. Nemala som ziadnu vekovu hranicu. Tiez niektore hranice sa daju zacat vymedzovat skor ako ine. Take medzi prvymi uz pred 1 rokom bolo napr. fyzicke ublizovanie - uhryznutie, silne buchnutie. Tam som nasadila razny hlas a fyzicky som sa vzdialila, tam je sanca aj u maleho, ze si to spoji. Taka hranica, ze napr. neskakat niekomu do reci, tak sa da podla mna az neskor.

@orini podľa mňa môžeš zavádzať hranice vtedy odkedy tomu dieťa je schopné aspoň trochu porozumieť. Ja osobne si nemyslím ze úloha rodiča je "vychovávať" dieťa, ale ist mu príkladom a vytvoriť mu vhodné prostredie na to aby sa mohlo same naučiť všetko čo potrebuje. Co sa tyka obliekania a prebaľovania no neviem celkom aké hranice tam chceš zavádzať, v tých prípadoch ak dieťa protestuje je podľa mňa najlepšie spraviť z toho hru, odpútať pozornosť atď.

@mimka11111 Vychovávať k slušnosti má zmysel, ak chceme žiť v slušnej spoločnosti. To, že sa dieťa nevie brániť je často vrodená povahová črta - jednoducho introvert zvyčajne radšej ustúpi, ako by mal ísť do konfliktu. Sama mám také introvertné dieťa a hneď, ako sme videli, že ustupuje aj v prípade, že je v práve (predbiehanie sa v rade na šmykľavku, kradnutie mu vlastných hračiek) tak sme ho začali učiť, ako sa má brániť. Jednoducho som ho v takej situácii chytila za ruku, šla s ním za daným dieťaťom, povedala mu, že je to naša hračka, a že možno neskôr mu ju požičiame, ale teraz sme sa s ňou hrali a bolo neslušné, že nám ju vytrhlo z ruky, vezmem hračku, poďakujem a ideme sa hrať- keď dieťa takéto správanie vidí u rodiča, učí sa príkladom. Ak vidím, že cudzie dieťa mieni odporovať aj mne, obrátim sa na jeho rodiča a učím dieťa, že ak si nevie poradiť samo, má vyhľadať mňa (otca, učiteľku v škôlke). Naďalej mám introverta, ale v známom kolektíve si už dokáže dobre poradiť, deti ho rešpektujú a majú za kamaráta. A pritom jediné hranice aké sme stanovili je neničiť veci a neubližovať iným ľuďom a zvieratám. Ako je starší už tie hranice len pilujeme do takých detailov, že ak by mu hrozilo nejaké nebezpečenstvo, nevadí, ak sa veci zničia. Že občas môže byť úder alebo psychické poníženie niekoho v poriadku (napr. mali v škôlke dieťa, ktoré rado bilo slabšich a syn mu v tom párkrát fyzicky zabránil - nemohla som mu povedať, že spravil chybu ak bránil slabších).

@mimka11111 cosi, nezúfaj. Ešte je malý, ale viem co prežívaš. Ja som za toto ,,vdacna" drzím deckam na ihrisku. Asi rok som učila dcéru asertivite a naucila sa to, za čo som fakt vďačná. Naučí sa to aj synček, ale stále to bude vychovaný zlaty chlapcek. Keď bude starší, bude si už kamarátov vyberať sám, a ver tomu, že si bude vyberať podobných k sebe slušných. Len pekne s výchovou pokračuj a máš väčšiu pravdepodobnosť, že ti v budúcnosti neskončí v zlej partii. Neskôr si bude vedieť vydobijat a presadzovať rozumom.

@simona20201309 prepac, ale ty uz splietas také nezmysly ze az 🤦‍♀️ (sirotinec, pes a podobne).
Ano, dieta ma svoj režim, presne ako si napísala. Ked spi, mas cas na ostatne veci a nemusis pri nom sedieť 24/7 a dívať sa na neho ako na obrázok. Viac nema zmysel tu s tebou diskutovať.

@simona20201309 mojou prioritou nebola (a stále nie je) vyglancovaná domácnosť 😃 ešte raz, prvý rok som žila s mojimi rodičmi, teda nebolo to len o mne a o dieťati, ale musela som brať ohľad aj na ďalších členov domácnosti. Tak ako by pracujúci manžel nemal prísť po práci medzi kopu osraných plienok a prázdnu chladničku len preto, že pani manželka chce mať dieťa na cecku 24hod denne, tak som to nerobila ani mojim rodičom. A som rada, že ma mama viedla k tomu, že dieťaťu treba pevný režim od malička, aby som stíhala aj všetko ostatné. Dieťa má vyrastať popri rodičoch, nie rodičia skákať ako dieťa píska. Samozrejme, že aj život rodičov sa príchodom dieťaťa obráti hore nohami, ale musia držať opraty pevne v rukách od začiatku a rozmýšľať, kedy zavádzať hranice. Potom tu riešia školákov bez rešpektu k rodičovi, lebo akosi sami nie sú naučení tie hranice vytvárať.

@simona20201309 nuž tak ja sa pochválim, že moje dieťa zaspáva samo - položím ho do postieľky, dám cumlík, odchádzam a do piatich minút spí. Je to takto od narodenia bez nejakého plaču. Mám sa preto cítiť ako horšia matka, lebo iné deti potrebujú pri sebe matku, kolísanie, hojdanie, hopsanie na fitlopte alebo prsník? Nie, ďakujem, neprosím. Toto mi naozaj nechýba. A áno, ak si moje dieťa poplače tri-štyri minúty, kým som na WC alebo kým sa najem, umyjem, tak z tohto vedu naozaj nerobím a nech ma pokojne má niekto za krkavčiu mater. Ja mám také isté potreby ako to dieťa, nie som jeho otrok. ;) A k tomu upratovaniu a vareniu - ja dcéru bez výčitiek dám pod hrazdičku alebo na deku, kým si poriešim čo potrebujem, keď nemá náladu, tak nosič, ale absolútne si neviem predstaviť, že by som sa jej venovala 100% svojho času a všetko šlo bokom. Neviem, ktorá výchovná metóda je správna, ale rozhodne nebude len jedna (teda podľa teba len tá tvoja) a výsledok sa každý dozvie, keď dieťa bude dospelé. ;) Ale teda pri týchto názoroch už chápem tie témy ako ženy s jedným dieťaťom nič nestíhajú - ak sú nonstop s dieťaťom, je to pochopiteľné.

@orini hranice...to je od narodenia, len to berieme automaticky, tazsie to ide ked pride obdobie vzdoru 2-3r a uvedomovanie si vlastnej osobnosti.

@lienka.7 povedz to matkam, co mali deti s kolikami, ze novorodenec spi vacsinu dna...aj 3h prereve na rukach.
Mam 3 deti...prvy od mala problem so spanim, ziadne ze spi 2-3h...tak akurat v nosici ci v noci. A druhy bol to "vzorne" dieta, co spalo 3h, nadojcil sa a spal dalej este 2h az mi to po prvom prislo divne.
Ja som sa zase naucila, ze lepsie je sa prisposobit babatku a aky ma rezim, ako jeho nutit do toho ako to chcem mat ja.

Radšej by som si prečítala odbornú literatúru alebo si pustila nejaký podcast ako si nechať radiť tu na MK lebo niektoré rady sú riadny bizar.