Dobrý deň, chcela by som Vás milé mamičky, poprosiť o radu. Mám syna, ktorý má 2 roky aj 3 mesiace a v poslednej dobe zostal veľmi vzdorovitý. Ja viem, že veľa z Vás mi povie, že je v takom období, ale niekedy naozaj neviem ako na neho. Keď mu niečo pekne kľudným hlasom poviem, že to alebo to nesmie, nemôže, začne všetko rozhadzovať čo mu príde pod ruky, hádzať o zem, začne vrieskať a nakoniec sa treskne o zem. Najnovšie mi začne robiť zle, že ma začne škriabať po rukách, keď ho chytím na ruky tak aj na tvár. Vysvetlila som mu, že maminke nesmie ubližovať, pýtam sa ho či chce aby maminka začala plakať...pokýva hlavičkou že nie ale stále mi robí zle. Nezaberá ani keď mu dám po rukách....ani keď zvýšim hlas...Najhoršie je to pri jedení, keď sa nahnevá na niečo, že to nie je podľa jeho predstáv, tak prevráti tanier, zahodí lyžicu alebo začne vylievať a rozhadzovať obsah na tanieri....už neviem ako mu mám vysvetliť, že jedlo nesmie hádzať na zem, a jednoducho to nesmie robiť. Alebo aj keď sme napríklad vonku a nechce spraviť niečo čo mu prikážem, alebo jednoducho ísť dovnútra, ľahne si na zem a začne trucovať. Nezaberajú žiadne reči, že ideme tam alebo hentam, že mu idem niečo kúpiť, alebo mu pustím rozprávku...jednoducho ani nepočúva. Jedine keď mu dám do rúk nejakú sladkosť tak vtedy ide a poslúchne, lenže to nemôžem robiť donekonečna. Prosím Vás, kto máte podobné skúsenosti, dajte mi radu, čo s tým mojím drobcom mám robiť. Ďakujem za každý nápad.
Do kúta som neskúšala...u nás je trošku nevýhoda aj to, že bývame s mojimi rodičmi, takže ja keď nakričím a dostane po riti alebo po rukách, tak uteká buď za babkou alebo za dedkom. Najlepšie je keď som s ním sama doma, keď sa ukludní tak ho vzdy objímem a bozkám. Potom už je dobre. Tiež mu vysvetlím zakaždým že sa to nesmie, ale mám pocit, že hádžem hrach o stenu. :(
Moja ma rok a 5 mesiacov a robi presne to iste...😕 vsetko u nas lieta, vratane jedla a bez varovania... velakrat je vsetko v poriadku a o sekundu sa nastve... a samozrejme, ked nieco nemoze... snazim sa jej vysvetlit, ze to nema robit, hadzanie sa o zem a plac ignorujem a snazim sa odputat jej pozornost, rozhadzane veci musi odlozit, ked sa ukludni (niekedy sa zase nastve 😕), ked utoci na mna a snazi sa ma udriet alebo ma aj udrie, vzdy jej chytim rucicku a vysvetlujem, ze hladkat ma ma pomaly a jemne (a zacne ma hladkat)... ale aj tak sa to opakuje a trocha sa obavam, co bude, ked sa narodi maly 😕
haha...presne ako u nas..uz aj vychovavatelky sa na nu stazovali, ze taky extermny pripad obdobia vzdoru este nezazili.. 😀 u nas funuguje kut!tam si to odstoji a vacsinou to krasne zabera! alebo vydieranie - bohuzial. Dudlik dostanes az ked si upraces, Vecernicek pred spanim az ked si upraces vsetky hracky, kolac az ked zjes zeleninu a tak pod.
@tinka1704 za vyskusanie nic nedas. a hlavne ho do kuta nedavame akoby za trest ale aby sa ukludnil. Vela krat je to len frustracia nakolko nevedia povedat co ich trapi alebo co chcu. Skus veci riesit s chladnou hlavou, bez ziapania a bitiek nakolko tie ho este skor vyprovokuju. Viem ze je to tazke a ked mas pocit ze ti prasknu nervy v duchu si opakuj je to len faza kym sa neukludnis a neprides na vhodny sposob "trestu" resp vychovy
kazde druhe dieta, co poznam to robi 🙂 a mamicky ich vacsinou nechaju nech sa vyburia a si ich nevsimaju. Lebo cim viac im davaju pozornost, ked maju amok tak tym viac nervacia
@tinka1704 nevysvetľovať, konať! V jeho veku veľmi dobre vie, že sa tanier s jedlom neprevracia. Prevráti? Odchod od stola, iné jedlo nedostane, bude hladný. Garantujem ti, že to veľa krát opakovať nebude. Sorry, ale ako ťa môže dvojročné dieťa biť a škriabať? Chytím mu ruky a nepustím. Keď pustím a znovu by mal tendenciu mi ublížiť, tak ho budem držať, kým ho amok neprejde. Netreba vysvetľovať, stačí povedať - nie, to nesmieš! Hádzanie o zem a jačanie ignoruj, nie je obecenstvo, nie je pre koho robiť divadlo. Nikdy si týmto spôsobom nesmie nič vymôcť. Ani u teba, ani u žiadneho člena rodiny. Nekupuj si ho v žiadnom prípade sladkosťami, dvojročné dieťa hádam unesieš, tak ak si ľahne pred obchodom, alebo v obchode na zem, zdrapiť, odniesť domov. Doma nechať odznieť amok (zaoberať sa niečím iným, nevšímať si ho) a potom mu vysvetliť, že nemáme jogurt, banán, lebo robil v obchode cirkus, tak bude maslový chlieb. Musí vždy zažiť to, že jeho správanie má nejaký následok. Vždy s ním hovor kľudne, aj keď je to ťažké a daj pozor, aby nemal príliš veľa zákazov a príkazov. Ak je to len trochu možné, daj mu vybrať - chceš kakao do modrého hrnčeka, alebo do žltého. Ak dáš do žltého a jemu sa niečo znepáči a prevráti ho - odchod od stola, nedostane nič. Neboj sa, veľmi rýchlo s spamätá. Daj mu vybrať či pôjdete tou cestou, alebo tou, či si dá tričko s autom alebo s dinosaurom, aby nemal pocit, že všetko, čo robí je len tvoje rozhodnutie. On nezvláda svoje emócie, má na to v jeho veku plné právo, je na tebe, aby si stanovila pevné hranice a nepopustila. Je tu takých tém more, ako zvládnuť obdobie vzdoru u dieťaťa. Dá sa to zhrnúť do jednej vety - neukázať nikdy dieťaťu, že nás jeho správanie rozhodí, stále ho uisťovať o tom, že ho máme radi a trvať na dodržiavaní pravidiel. Držím palce.
Streliť po zadku a nechať vyrevať, veď ho to prejde.
@juhseverzapad síce ho to možno prejde, ale potom ťažko chcieť od dieťaťa, aby nebilo matku, ak mu matka sama ukáže, že udrieť niekoho je normálne 😠 😠 😠 , To ako by som si na prednáške o nevhodnosti fajčenia zapálila....Ide to aj bez bitky, trvá to síce dlhšie, ale nie vždy je tá ľahšia a kratšia cesta aj tou správnou. Dieťa nezvláda svoje emócie, je to v jeho veku normálne, neviem, prečo by ho mala mama, ktorá je pre neho istotou a útočiskom za to plesknúť po zadku.
ani niekedy netreba capnut po zadku. Staci zdvihnut hlas a je klud.
my sme teraz prisli z vonku a tiez sa mi rozreval ako slon.poslala som ho do jeho izby.tam sa vyplakal a prisiel za 5minut spokojny a bez revu.proste musia vypustit paru,vyzurit sa.je to take obdobie.vzdy ma potom oblapa a stiska 😉
@timea7 Ty máš iba jedno dieťa alebo žiadne, že? 🙂
@juhseverzapad moje mám jedno, v triede mám detí vo veku 2,5-3 roky devätnásť.... 😉 😉 😉 tieto prejavy hnevu mám na dennom poriadku.
@timea7 Vlastné je vlastné a cudzie je cudzie. Cudzie sa snažím ukľuďniť a vlastné capnem po zadku.
@juhseverzapad nikdy som necapla ani vlastné, aj keď som niekedy v duchu rátala do desať (možno aj do dvadsať 😉 ), ja považujem capnutie dieťaťa za zlyhanie dospelého. Za neschopnosť riešiť problém inak, aj keď zdĺhavejšie. Keď to ide s cudzím bez capnutia, prečo by to nemalo ísť so svojím? Myslíš, že mne v živote cudzie dieťa neležalo na ulici na chodníku? Netresklo sa o zem? Nešmarilo tanier polievky zo stola na zem? Cudzie alebo vlastné, v podstate nejaký čas aj to moje bolo v mojej triede. 😉 medzi cudzími. Aj keď to slovo cudzie sa mi nepáči, veď som s tým dieťaťom dlhšiu čas dňa ako jeho rodičia.
@timea7zakladateľka sa opýtala, čo má robiť. poradila som. Ako vychovávali mňa, vychovávam ja. Bodka. Neber to osobne, ale si strašne precitlivená. A neplač prosím 😀
@timea7 ahoj, ty si ucitelka v skolke?
@monikahan77 hej, to nie je povolanie, to je diagnóza 😎 😎 😎 😎
@timea7 ahoj ...no co sa tyka jedenia robim to presne tak ako hovoris...v momente ako zacne nieco rozlievat, rozhadzovat, uz aj beriem tanier a vsetko ostatne...pri kazdom papani pozera rozpravku...vypinam aj tu...robim vsetko zakazdym rovnako...ked sa rozjeduje necham ho nech sa vyreve...vzdy mu poviem ze ked prestane plakat a ked sa ukludni, nech pride za mnou, pokial prestal plakat tak ho objimem...on vie ze to nema robit...lenze nemoze mat vsetko co chce...bohuzial...a vtedy sa nahneva...co sa tyka toho skriabania drzim mu ruky pokial to neprejde a neprestane...tiez mu hovorim ze ci chce aby som zacala plakat...vtedy vacsinou prestane...ale najcastejsie odidem od neho. Bohuzial aj ja mam obcas svoje dni kedy neviem byt az taka pokojna a kludna...urcite to poznate vsetky...ale niekedy co je moc je moc...a vybuchnem aj ja...:(
@timea7 To si vystihla 😀 😀
@timea7 mozem do ip sa spytat nieco?
@juhseverzapad ja som neni za bitie dietata za vsetko co spravi zle alebo nespravne...skôr sa snazim uplatnovat zasadu "trikrat a dost", trikrat poviem...vysvetlim...v klude...a ked stale nie a nie ani po tych troch razy tak potom dostane po zadku.
@tinka1704 ale veď žiadna z nás nie je bezchybná matka (teda okrem pár supermatiek tu na MK 😒 😒 ), nie sme stroje, sme ľudia, máme právo aj na lepšie dni, aj na horšie. Nečakaj, že to tvoje dieťa zvládne zo dňa na deň. Chvíľu to potrvá, ty mu pomôžeš tým, že budeš trvať na dodržiavaní pravidiel. Nehovor mu, či chce, aby si začala ty plakať, ty mu nesmieš dať ani mrknutím oka najavo, že ťa jeho správanie vyvádza z miery. Niektoré deti sa vtedy spamätajú, niektoré to však začnú používať ako zbraň proti rodičom, lebo zistia, čo ich dokáže vytočiť. 😒 😒 😒 . Zruš pozeranie rozprávky pri jedení, naje sa aj bez nej, je to zlozvyk. A vôbec si nerob nejaké výčitky, že niečo nezvládaš. Každá sa učíme vychovávať za pochodu.
@monikahan77 samozrejme.
@tinka1704 Kto tu hovoril o bití? Povedala som, že keď je toho moc tak 1 capnúť!
@timea7 vyvádza z miery...nooo to je vystizne spojenie...stale si v duchu opakujem "len klud...tichucko...pocitam do desat" fuuuu ale niekedy to fakt nedam...no musim sa viac obrnit trpezlivostou asi 🙂ja len dufam ze z toho coskoro vyrastie 🙂 dnes bol napriklad jak med...ani neviem ze som ho mala...🙂 takych peknych dni treba viac 🙂
@juhseverzapad bavím sa tu na tebe, prepáč, na to si ako prišla, že ja som precitlivená? Mňa nebili, ani ja nebijem. Ak muž udrie ženu, ide tu celý MK vyskočiť z kože, ako má od neho utekať a dieťa udrieť je OK? Možno podľa teba áno, podľa mňa nie. Vieš si predstaviť, že by ti muž jednu utrel, ak by si niečo nezvládla? Dieťa iba nezvláda svoje emócie, normálna fáza jeho vývoja. Často sú jeho prejavy odrazom nesprávnej výchovy - príliš benevolentnej, alebo naopak príliš prísnej, takže je trestané za chyby rodičov, no paráda...
@juhseverzapad tak som to myslela...1x capnut vychovnu ....zle som sa vyjadrila...🙂jasne ze nie ho tlct 🙂hahahaha
@timea7 dnes sme boli na prechadzke a on sa malokedy chce drzat za ruku...konecne som ho naucila aby isiel vylucne po chodniku ( tak kde je samozrejme) a dnes mal asi dobry den a kraaasne celu prechadzku sa ma drzal za ruku...pekne som mu rozpravala...komunikoval somnou (nevie este hovorit) tak som bola normalne v soku z neho 🙂
nas ked zacne robit humbuk tak ide do "kuta" aby sa ukludnil. Nastastie tam uz aj zostane a uvedomi si co robi zle ale zo zaciatku sme ho tam museli par krat vratit. Ked sa upokoji tak sa vzdy objimeme a vysvetlime ze sa to nerobi. U nas mame nulovu toleranciu co sa tyka bitia takze za to ide bez upozornenia.