Ahojte, ja neviem ci som sa stretla s takym dietatkom, aky je moj (vacsinou sa boja od neznamych, ci nie?), a neviem, ci je to ok. Teda dufam ze ano. Ja som velmi spolocenska, mam vela kamosiek, nerobi mi problem rozpravat sa s maminami na ihrisku, aj ked ich nepoznam. Proste.. Taka otvorena som.
Syn takisto miluje ludi, a to hlavne dospelych. Susedu, s ktorou som sa skamaratila, videl 3x, uz sa pyta na jej ruky. Kazdemu v obchode zamava. S ludmi, ktorych vidi prvykrat, tak sa da do reci, necha, aby ho zdvihli.
S detmi je to ine. S nimi sa musi skamaratit, na ihrisku sa sice prida k hre a dava kamienky lopatkou do vedra, ale mam pocit ako keby ich schvalne obchadzal. Hlavne preto, lebo si beru hracky, superia, minule ho jeden chlapcek hodil na zem, ked mu nedaju nejaku hracku, tak ide s placom ku mne, alebo ked mu vacsie (o rok starsie) povedia chod prec, atd. ved to poznate... Mam taky negativny pocit, ked je medzi detmi. Nerada ho pustam medzi nimi na ihrisku....
Skor sa tesi dospelym (asi lebo su k nemu laskavi).
Ale ked vidi dieta v knihe, v casopise, v obchode, hocikde, tak ma na to hned upozorni. A male babatka by pozoroval cely den. Ma jedneho kamosa, s ktorym sa vidi skoro kazdy den, tak na neho sa pyta, hraju sa nahanacku, hraju s avedla seba, napodobnuju sa navzajom, proste je medzi nimi taka dobra atmosfera.
Inak vcera mal 2 roky.
aj nas je taky bude mat 2 roky, on ale aj k dospelym aj detom, mava, pusy posiela, prihovara sa, deti chce stale objimat (nie vzdy sa im to paci), situacie na pieskovisku vnimam ako standardne sa dejuce, aj nas cakaju, ked pride obdobie vsetky hracky su moje, nechcem sa delit, neodhadnem silu atd. takze sa snazim vysvetlovat, riesit, kym bude schopny sa s tym vysporiadat sam 🙂 predsa len detsky kolektiv potrebuje, dotahovacky o hracky ho o chvilu cakaju v skolke, atd. ale netreba to silit, ty vies co tvoje dieta aktualne ne/potrebuje
a inak som podobny typ ako ty - extremny extrovert, tiez nemam problem dat sa do reco s cudzimi, ked samozrejme chcu, takze ktovie, mozno to naozaj podedil po mne, kedze manzel je pravy opak
Deti su velmi vnimave a robia to co rodicia. Ty sa bavis s dospelakmi on robi to iste. Trochu sa viac venuj- rozpravaj s detmi mozno najde spolocnu rec aj s nimi. Inak inteligentne deti a deti s vysokym IQ inklinuju k dospelakom. Jednoducho su mentalne trosku inde a nebavy ich robit torticky z piesku a natahovat sa o auticko..... asi to bude tento pripad.
Moj syn, ktori ma necele 3 roky tiez nema problem sa prihovorit hocikomu na ulici, ma rad ludi aj deti, vsetkych hned zdravi a mava im. Ked k nam ide navsyeva tak hned bezi otvorit.
Moj 2,5rocny syn je tiez pomerne spoločenský a kontatny. Minule si s jednym ocinom na ihrisku pokecal a jeho syna stiskal a pusinkoval. Ale niekedy ma obdobia, kefy inych odmieta. Napriklad aj starych rodicov.
Starsi syn je jeho opak - hanblivy a drzi si odstup. Nema rad, ked ho stiska napriklad jeho sesternica, ktoru ma inak velmi rad.
Môj má rok a je takýto už od narodenia ;)
Prvá dcéra takáto bola a je taká doteraz, druhá dcéra zase úplne opačne , vždy keď na ňu prehovorila nejaká staršia žena , tak sa rozplakala . Ale v MHD keď na ňu žmurkol mladý muž alebo jej zakýval tak vedela aj pusu poslať 🙈
DAKUJEM VAM! Takze nevadi, ak uprednostnuje teraz dospelych pred detmi? Akurat som nad tym uvazovala, ze tam ani ja nejdem, kde treba bojovat. 😅
fakt nechápem, čo riešiš. Milé, priateľské dieťa, a ty sa pýtaš, či je to normálne? Dospelých ako objekt priazne si vyberá zjavne preto, že jednak nemá doma súrodenca a jednak je zvyknutý, že dospelí sa oňho vedia postarať, cíti sa s nimi dobre a bezpečne
Nie každé dieťa je rovnaké....naša napr.na ihrisku vždy išla k cuzím ženám ktoré sa hrali s deťmi...bola taká "vterka", zbytočne sa jej venoval ten s kým tam išla, chcela sa hrať či rozprávať s cudzími..to isté mala kamarátka s dcérou, tiež hovorila že sa cíti ako zlá matka, lebo dieťa miesto aby sa chcelo hrať s ňou , ide za cudzím človekom a chce sa hrať s ním/pri ňom....je to určitá fáza toho dieťaťa, ono to časom prejde a bude sa chcieť hrať len s deťmi....ale v tom veku 2-3, možno aj 4roky je to normálne....
Moje dieťa má 13 mesiacov a od malička vôbec nemá problém s cudzími ľuďmi. Včera som bola s ňou u kaderníčky a ona všetky tety obišla, niektoré hladkala po nohách 😅. Dokonca ku kaderníčke, ktorú videla prvý krát v živote sa pýtala na ruky a ona ju zobrala a poukazovala rôzne veci. Aj deti má strašne rada, len tie má tendenciu po chvíli stále udrieť 🤷🙈
Aj moja neter je taka deti v škôlke nechce ale dospelých kamarátov svojho otca mamine kamarátky a dospelé kamarátky chce s deťmi sa veľmi baviť nechce. Je zlatý že je taky smelý.
Aj moja dcérka (ide mať 2) je taká od narodenia. A to my s manželom sme introverti. Keď sme išli lietadlom keď mala rok, pýtala sa letuške na ruky. Urobila tam divadlo ľudia sa smiali. A takáto je furt, hocikde v obchode príde k dospelému a chytí za ruku. Mňa vtedy ignoruje 😀. No nečakala som že ja budem mať také dieťa ale bola by som rada keby ostala spoločenská. Je to pre mňa niečo nové.
Aj my mame take dieta v rodine. Odmalicka malo rado ludi. odkedy sa naucilo rozpravat vedie rozhovory s ludmi hocikde na ulici,v obchode sa zakeca. Susedom uz z dialky kyva a ide sa vykecavat ku plotu. To je taka spolocenska nebojacna povaha