Ahojte,uz dlhsie ma trapi spravanie dcery. Odmalicka mala vybuchy placu a myslela som si,ze z toho vyrastie. O mesiac bude mat 5 rokov a niekedy az hystericky reaguje,vacsinou ked je unavena,v strese alebo od nej nieco chceme,co ona nechce.
Napr. ideme autom a musime rychlo vystupit,lebo nas tatino vysadi niekde,kde sa nemoze stat. Jej padol prsten na podlahu,hlada ho. Tato to nevie a zvysi na nu hlas,ze nech rychlo vystupi,lebo stoji na sakaze. Dcera zacne uplne hystericky plakat,ze tato na nu krici. Pritom nekrical.
Alebo prideme k mojim rodicom,ona cely den pobehuje a vecer vybuchne kvoli hocicomu,ze napr. ju chcem ucesat alebo sa nevie prikryt perinou.
Vzdy sa snazime byt kludni,vysvetlovat,ja som absolvovala aj kurzy Nevychovy,ale nepomaha to.
Hocikedy vybuchne placom,potom kvili,ze sa nevie ukludnit a casto len krici a place a neda sa s nou ani rozpravat.
Vacsinou ju objimam a tisim,ale uz mam pochyby ci je to normalne a nemali by sme vyhladat odbornu pomoc.
Rodina samozrejme do mna husti,ze takto sa nema spravat a preco je taka...
@katymt moja je v tom istom veku a úplne rovnaká. Hovorím jej drama queen. A robí to iba a len pri mne. Takze na odbornú pomoc jedine my rodičia a zmeniť prístup. Je to rozmaznanost.
hm.. mne z tych dvoch prikladov vobec nepride, ze je hystericka.. skor citliva a nema rada stres.. situacia, ze musim rychlo vystupit z auta na zakaze a este mi aj nieco spadne, by vystresovala aj mna.. a patrocna sa teda este nevie tak ovladat, aby sa preto nerozplakala.. priklad u starych rodicov mi pride skor ako zle odhadnutie, kedy je uz prilis unavena (cely den pobehuje) a preto potom tak reaguje, ze place za kazdu malickost a aj dlho - lebo tym placom prave odburava unavu a nahromadeny stres napr. z cesty, alebo aj z pobytu mimo domov..
ako, nevychova fajn, neviem, ako to celkovo beries, ale ono sa treba v prvom rade vediet na svoje dieta naladit a pochopit ho, nielen na neho aplikovat nejake 'zarucene' postupy, ktore inym funguju.. lebo nic nefunguje na kazdeho.. a z vlastnej skusenosti - najvacsiu 'hysteriu' vie u deti sposobit, ked citia, ze im rodic nerozumie.. ony su v tom potom bezmocne, lebo este nevedia 'vysvetlit', co im je a ani vlastne nechapu, co konkretne potrebuju, v tomto sa spoliehaju na 'mudreho' rodica, no a ked on nevie, tak je to situacia do zufania 🙂
@katymt je to dieťa, jej nervový systém ešte nie je tak vyvinutý ako u dospelého človeka. Skús sa vcítiť do jej situácie, keby ti vypadne v aute mobil hľadáš ho a muž do teba hučí že máš vystúpiť lebo stojí na zákaze. Nekričal na teba, ale asi by si hneď nevystúpila s úsmevom. Pre ňu bol ten prsteň dôležitý ako pre teba mobil. Je to normálne, veku primerané správanie.
Na návšteve je to iné ako doma, nedáva tak najavo emócie a preto je úplne normálne že večer vybuchne.
Keď plače, nič jej nehovor, až keď sa ukľudní. Daj jej pochopenie pre jej pocity, ale zároveň jej povedz, že tebe to vadí keď tak kričí. Ja synovi, 3,5 roka, normálne poviem, že ma z toho bolia uši. Ak sa potrebuje vykričať nech kričí do vankúša. Má na to určený vankúš. Tak si vypustí emóciu hnevu a je dobre. Ja som pri ňom, potrebuje ma ešte, nevie to sám spracovať. Potom sa s ním o tom porozprávam. Povieme si čo prežíval, čo k tomu viedlo a ako by sme tomu nabudúce mohli predchádzať.
Nechcem mu zakazovať, alebo si nevšímať jeho emócie. Zažili sme si to v detstve asi väčšina a ja nechcem aby sa neskôr trápil ako ja. Prípadne aby ignoroval pocity a emócie iných. Dávam si pozor ako reagujem ja keď ma niečo nahnevá, a keď to prepisknem a kričím na neho tak sa mu potom ospravedlním a vysvetlím čo ma nahnevalo.
@clarissa96 to, ze to robi len pri tebe, moze byt tym, ze ti ako matke - najblizsej osobe - najviac doveruje.. pri inych si nedovoli prejavit naplno, co citi.. takze pre nu dost blbe, ked ju za to budes povazovat za rozmaznanu a vlastne strati 'poslednu oporu' .. strati plnu doveru
@reanda mam pocit,ze na nu Nevychova nefungovala. Ona ked place,tak nepocuva a neda sa s nou komunikovat. Ja som si myslela,ze cim starsia bude,tak to bude lepsie. Ale je to skor horsie. Niekedy aj kazdy den ma takyto zachvat placu/kriku a uz mi to prerasta cez hlavu...snazim sa ju pochopit,ale proste nic nepomaha a stale to iste doookola.
@angel993 ved toto robim uz dlho,ze sa ju snazim pochopit,ukludnit a potom sa o tom rozpravame. Ale bude mat 5 rokov a ziadna zmena k lepsiemu. Chapem,ze je mala,ale kam to takto pojde dalej. Ja uz ani nemam chut s nou niekedy niekde ist,lebo zase kvoli nejakej malickosti zacne hystercit. To nie je,ze raz za cas,ale pravidelne toto robi.
@katymt ja Ti rozumiem, viem si predstaviť, ake to musí byť vyčerpávajúce počúvať krik a nereagovať. Ale mala presne vie, čo na Vás platí. Príde mi to také, že si takto vynucuje Vašu pozornosť, chce, aby sa všetko prisposovbovalo jej. Vieš, ak by bola len citlivejsia, alebo nevedela spracovať emócie, tak plače, ale nerobí scény a neprivádza Vás do zúfalstva. Zase poviem, 5rocna už rozumie. To nie je 2-3 ročne dieťa, ktoré nevie spracovať svoje emócie. To je už predskolacka.
@katymt ja, ked placem, tak tiez nepocuvam a neda sa so mnou komunikovat 🙂 .. najprv musim uvolnit emocie.. a potom na pripadny rozhovor potrebujem 'bezpecne prostredie', to znamena, ze ak sa niekto chce so mnou bavit v emocne narocnej situacii, tak od neho musim prave citit ten ozajstny uprimny zaujem ma chapat a neposudzovanie, neodsudzovanie.. ak citim, ze je niekto zo mna nervozny, nestastny, ma pocit, ze ma musi nejak 'vyriesit' a uz mu to prerasta cez hlavu, tak ma to vie uplne zablokovat a rozhovor by aj tak neviedol k nicomu..
ak chces pochopit svoje dieta, skus menej rozmyslat.. menej pouzivat metody, ktore by mali nejak fungovat.. skus sa ukludnit.. skus, ked place, alebo ma zachvat, si proste len k nej sadnut na zem a nic nerobit.. nic si ani nemysliet.. mozno skus zhlboka dychat a hovorit si, ze je vsetko ok.. alebo bude ok.. skus.. mozno budes prekvapena, ze aj dieta bude kludnejsie.. a mozno ti pride aj pochopenie, preco sa tak chova a uvedomenie, co mas robit.. take veci vacsinou chodia z 'kludu', zo srdca.. nie z hlavy, ktora srotuje a v strese hlada riesenie v nejakych metodach, co sa naucila, alebo o ktorych citala
No kebyze ja v detstve takto vybuchujem pre kazdu blbost, tak by mi na to nasi asi povedali len tolko, ze ak neprestanem, tak mi k tomu placu daju dovod.
Tiez sa priklanam k nazoru, ze si na nu prilis mierna. Nevravim, ze ju mas fyzicky trestat alebo sa jej vyhrazat, no trochu prisnosti nezaskodi. Podla mna sa takto prejavuje pri tebe bud preto, ze skratka vie, ze si to moze dovolit, alebo sa len snazi dosiahnut tvoju pozornost, tisenie a tulenie. Z tvojho popisu mi to pripada, ze mas u nej len malu autoritu.
@katymt a si pri tom úplne kľudná? Lebo dieťa cíti nervozitu, aj keď sa rodič snaží byť navonok pokojný. Chápem ťa, že je to ťažké, tiež som to pár krát zažila so synom že mu dlho trvalo kým sa ukľudnil. Teraz sa ho opýtam pomedzi jeho plač, čo by mu pomohlo. Nie vždy na to reaguje, ale ja sa snažím byť v pohode. Vždy si v duchu hovorím, že to prečo plače bolo pre neho veľmi, veľmi dôležité, aj keď mne to príde ako blbosť. Niekedy nám pomôže imaginárny balón, do neho fúka svoj hnev, alebo ten vankúš do ktorého kričí. A niekedy mi v náručí plače a nechce nijako pomôcť, len mi povie že sa potrebuje vyplakať.
@reanda neviem prečo by dcéra mala stratiť poslednú oporu, som pri nej na 200% odkedy sa narodila. Jednoducho jej ustupim vždy. Keď niečo nechce, alebo ma inú predstavu o situácii čo sa deje, tak máva takéto stavy. Ja jej to vysvetľujem, keď je kludna a vraciam sa k tomu, čo sme mohli urobiť inak. Je to moje jedine dieťa, ma ešte aj svoje zdravotne problémy - nie mentalne, takze určite take bludy akože vo mne nemá oporu sú adresované fakt mimo.
@clarissa96 reagovala som na tvoj vyrok o tom, ze kedze to robi iba pri tebe, tak je to rozmaznanostou.. ze to nemusi byt iba tym.. a ked to nepochopis a odsudis ju ako 'drama queen', tak to moze narusit jej doveru.. aj v teba, aj v seba a pravdivost jej vlastnych pocitov.. ale ked su to pre teba bludy, tak ok 🙂
@reanda Jj nepodarená pseudoanalyza z mk na neznámych ľuďoch.
@katymt Jedno za najdolezitejsich pravidiel Nevychovy je to ze Dieta ma vzdy dovod na svoje emocie. Ak ty povies ze dcera hysterci za malickosti, tak si Nevychovu vobec nepochopila.
V oboch tych situaciach s prstenom a na navsteve mala dcera dovod preco plakala, alebo bola nahnevana.
Ty by si ju nemala ukludnovat. Ona to musi zvladnut sama. Len tak sa casom nauci zvladat svoje emocie.
Len pri nej sed, opytaj sa jej par otazok na ktore odpovie Ano. "Ty si si chcela pohladat prsten a otec ta suril, ze? Bolo to nefer ze ta suril, ze? Ten prsten je preta dolezity, ze?"
Potom tam uz len v klude sed a ponukni naruc ak chce. Nic nehovor.
@katymt rodicia su na to aby pomohlo dietatu a naucili ho spracovat svoje emocie. Ja som z nadpisu myslela, ze pises o pubertiacke ani ma nenapadlo, ze tak male dieta niekto oznaci za hystericke. Mne tie 2 priklady vobec nepridu ako extrem.
Ja nesuhlasim s tym co niektore pisete, ze ked dieta prejavi emociu, tak ho treba poslat do izby alebo zahriaknut, nech je ticho. Tym mu davate najavo, ze prejavovanie emocii je zle a nezalezi na tom ako sa citi a verte, ze to dieta ich prejavovat prestane a ani v puberte za vami nepride a nebude sa vam zdoverovat. Rovnako bude mat problem komunikovat a vyjadrovat emocie aj vo svojich buducich vztahoch. Staci si pozriet milion tem tu ako partneri medzi aebou nevedia komunikovat co ich trapi atd. Treba dieta naucit s emociami pracovat, najprv ich uznat a potom vysvetlit aka by bola adekvatna reakcia a ono sa to postupne dostane do “normalu”.
Pokial ma hysaky pri drobnostiach ako ze sa nevie prikrit a podobne tak by som to ani neriesila, maximalne raz vysvetlila a ked by nezabralo skratka ignorovat neni to ziadna vazna vec takze nepotrebuje tolko pozornosti. Jasne keby si ublizi tak tam je to ine ale taketo divadlo teda nie. Ja mala nedavno so synom sytuaciu, ze sa doma podkol lebo sa blaznil aj napriek upozorneniam naco vyrobil divadlo akoby mu nohu zlomili pri tom mu nic nebolo. Vysvetlila som mu, ze to neni nic vazne ze mal uz aj horsie a neplakal tolko ako teraz. Plakal aj tak ale ked videl, ze nejavim extra zaujem tak prestal. Hej schytala som od neho hlasku, ze nerozumiem svetu deti ale i tak si budem stat za svojim. Asi som prisna alebo vyzniem ako necitliva ale neni som, len sa snazim neskakat pri kazdom pipnuti a nestresujem sa ked nemusim.
@andreatytler Takže treba len prisvedčiť, že otec bol nefér? Netreba mu zároveň priznať, že sa bál, aby nedostal pokutu? A tie peniaze by chýbali aj jej, nemohli by ísť, čo ja viem - na výlet, do kina? Je už dosť veľká a bola to dosť konkrétna situácia na to, aby tomu porozumela.Lebo takto sa, mám obavy, ľahko naučí, že len tie jej pocity, pohľad na vec, dôvody... sú dôležité. Z toho sa len tak nevyrastie. A potom sa to prejaví aj v partnerských vzťahoch.
Toto mala kamarátka s dcérou, dokonca stačilo ze sa na ňu niekto pozrel, ona nemala zrovna náladu tak rev. Oni vždy skočili a mojkali. A keď došli tie Hysterie do takého štádia ze bolo problémom už aj to ze ma žltú gumičkou a nie červenú tak ju začali ignorovať. Prvé razy hucala ešte viac asi hodinu, opuchnuté zachrionuta. Ale po nejakej dobe s tým prestala. Občas ešte spustí hukot a keď sa pýtam ze co sa stalo, ona ze nič len kríza, baví sa ďalej tak aj "siréna" prestane behom minúty dvoch
@katymt A môžem sa opýtať , ako reaguješ ty ? Keď má tento výstup? Alebo , keĎ si v strese ty ? Plačeš ? Kričiš? Napriklad, keď ťa muž vytoči, nahnevá, sklame ? Či si pokojná, vyrovnaná.
@katymt neber to tak dramaticky. Je to dieta, ma narok na emocionalne vykyvy. Dnes je vela deti vysoko senzitivnych, precitlivelych, vnimaju precitlivelo nalady aj svojich rodicov a okolia a nevedia ich spracovat. Je kvantum knih aj clankov na tuto temu, skus zistit, ci nespada do tejto kategorie.
Poznam dieta podobneho veku s velmi podobnymi naozaj prehnanymi reakciami - ma diagnostikovany Aspergerov syndrom. Absolutne tym netvrdim, ze to musi byt vas pripad. Psychologicke vysetrenie ak nepomoze, urcite ani neuskodi. Podla mna - narozdiel od inych nazorov tu - toto jej spravanie v piatich rokoch urcite normalne nie je. Bud je v tom diagnoza alebo je proste extremne rozmaznana.
@elizabet173 ano jedna vec je ak sa dieta hodi o zem ho prekrocit a ignorovat kym sa neukludni, to som robila aj ja a ked sa ukludnila, tak sme sa rozpravali, ze co sa stalo a ako by sme to vedeli lepsie vyriesit nabuduce a ci nam nejako pomohlo, ze zacala robit cirkus. Druha vec je dietatu explicitne povedat “reves, kricis, hystercis nemas to preco robit chod do izby”, to je pre mna ta nespravna reakcia alebo dieta je v amoku, hneva sa krici a ja by som to isla rieist tym, ze tiez zacnem kricat, nech je ono ticho a ukludni sa, ved to nedava logiku 🤷🏼♀️
Mne to ciastocne pripada, ze dcerka autorky sa mozno v niektorych situacoach snazi len uputat pozornost, alebo je viac citliva, tazko povedat na zaklade prispevku. Rovnako ak dieta takto prehnane reaguje aj na malockosti asi je niekde problem a potrebuje s tou emocnou strankou pomoct. Ano kazde dieta niekedy chyti hysak, ale vekom by malo takychto reakci ubudat a ked ma skoro 5, tak uz by mala byt schopna vo vacsine pripadov reagovat bez takeho emocneho vybuchu.
@katymt no podľa mňa je z veľkej časti rozmaznaná, a aj viac emotívna. Ty sa az príliš snažíš, aby bola spokojná. Moja dcéra sa ma raz pýtala, či na mňa moji rodicia niekedy kričali alebo mi niečo zakazovali. Noo, mam 37, tak ta výchova bola, aká bola. Nikdy nás neudreli, nikdy mi nič nechýbalo, ale keď mali pocit, že im prerastáme cez hlavu, tak proste boli rázni. Oni rozhodovali, my sme posluchali. No a teda k tomu mi dcéra vraví, že je super, ze nás vychovávali tak, ako sa dnes nemá vychovávať, a aj napriek tomu sme normálni a nemáme traumy 🤦♀️🤦♀️🤦♀️ No, tak skus vypnúť všetky online rady, ako vychovávať deti a ukáž dcére, ako sa ma správať. A stoj si za tým, ak máš pocit, že výstraja a reve bezdôvodne. Už je veľká, uz tomu rozumie. Niekedy potrebuje plakať len tak, lebo je dieťa. Ale ak Ty aj ostatní vidíte, že to v poriadku nie je, tak skus byt trochu prísna. A skus ten plač ignorovať. A nie, určite nepotrebuje psychológa 😊 Len pozornosť.