Hranice pri neprijateľnom správaní v období vzdoru
Ahojte,
chcela by som sa spytat na rady, napady a skusenosti ako riesit podobne situacie: syn ma 20 mesiacov a poslednu dobu sa stava, ze pride k niekomu a zacne ho capat po tvari alebo capne dost silno po inej casti tela. Vacsinou clenov z rodiny, k cudzim a k inym detom si nikdy nic podobne nedovolil. Vsilma som si, ze to vacsinou robi, ked je unaveny a smeje sa pri tom - poklada to za hru - jasenie. Snazime sa mu vysvetlit, ze je to nepriajtelne, ze si to nemoze dovolit len tak niekoho capnut, ze to boli - tiez sa mu snazim vysvetlovat, co bolest znamena - ked spadne, buchne sa a place, vravim mu, ze ho to boli, aby vedel o co ide aj ked nieco boli nas. Musim este povedat, ze ho netrestam a nemala som doteraz ziadny problem. A ano, pri tejto situacii, dostal prvykrat odo mna na zadok, jedno silne capnutie. Nie nepraskli mi nervy ani nic podobne, len som mu chcela dat najavo, ze si to jednoducho dovolit nemoze. Pomohlo nam to napriklad pri sticovani, ked ma zvykol potiahnut za vlasy, tak som mu ukazala ako to boli, a myslim, ze to zabera. Ako riesite vy podobne situacie? Nechcem to nejako prehanat, venovat tomu prilisnu pozornost a vravim si mozno to o chvilu prejde. No zaroven sa to bojim podcenit, a nepride mi normalne, aby si taketo nieco dovoloval.
@zuzska1 tak týmto istým sme si prešli aj my. bolo to okolo 2-2,5 roka a mne teda nervy dobre praskali. z ničoho nič nás začal fackovat ked sa mu niečo nepáčilo, zhadzoval naschval veci-jedlo na tanieri prevrátil, vylial kakao, vonku to tiež bývalo veselé, ohadzoval kamienkami, občas aj sotil ale tiež sa pritom smial, čiže vnímala som to tak že to nemyslí že by šiel naschval robit zle, ale ako jašenie. preto ta velmi dobre chápem čo píšeš 🙂.bolo pár aj extrémnejších situácií, napr. hodil do mna ovládač, chcel sklený pohár, manžel mal raz samé modriny...vonku vobec nepočúval, hocikde sa rozbehol, ked som zakázala aby niečo robil, ignoroval ma totálne...my sme sa spočiatku snažili vysvetlovat, vždy sme upozornili, dohovorili,občas aj ráznejšie, aj z ihriska sme odišli, ale nepomáhalo to moc, museli sme sem-tam ozaj riadne zakročit, capnút po zadku alebo po rukách...ani to nebolo úplne štastné riešenie lebo on sa na to vždy rozplakal, napriek vysvetleniu prečo dostal a začo, že to nie len tak "zo srandy"...potom zrazu akoby utalo a určité veci proste ustali. nehovorím že sem-tam nemá svoje chvilky, hlavne dost odkukáva od starších detí, vtedy sa viac rozdivočí. ale už viacej počúva, vníma že niečo robit nesmie....takže z mojej skúsenosti - áno, treba určitý strop a dat dietatu najavo čo si dovolit už nesmie, ale nemám takto spatne pocit že by niečo fakt výrazne pomohlo...skor by som si trufla povedat že dieta sa postupne uvedomí samé, ked začne lepšie vnímat a chápat svoje okolie, ked sa začne viac formovat jeho "zrelost" 🙂. držím palce!!!