Hamblivosť u dieťaťa. Ako mu ju pomôcť prekonať?

ahoj zuzka, moj syn ked bol vo veku tvojho syna bol takisto neuveritelne hanblivy. on sa hanbil dokonca aj ludi na fotografiach 🙂 teraz je to o cosi lepsie, ale trvalo dost dlho, kym prisiel na to ze sa hanbit nemusi a nema za co. stale ale napriklad riesime take veci o ktorych pises aj ty, ze na pieskovisku sa hra sam.. aj moj syn sa hrava sam, ale je to uz nie hanblivostou ale nepriebojnostou. strasne ma stve ked on si prinesie na piesok svoje formicky a ostatne deti sa s nimi hraju a on sa len na ne pozera a nevie si to akosi vypytat spät.. ale to je uz do inej temy. jedine ti mozem poradit zacni s nim chodit viac do kolektivu, ale nenechavaj ho tam sameho,len ho povzbudzuj a ukaz mu ze ani ty sa nikoho nehanbis. bude sa citit istejsie a casom hanblivost prekona. treba chodit medzi ludi, hoc aj na navstevy ku kamaratkam alebo k rodine, nam neskor pomohlo detske centrum, tam sme boli spolu s detickami aj my maminy takze pre deti to bolo jednoduchsie a uvolnenejsie. drzim ti palce a malemu prajem aby to co najskor prekonal 😉

Ahoj Zuzka.. My sme mali to iste s Adamkom. On, ked sa mu nahodou prihovorilo ine dieta, tak sa rozplakal, alebo schoval "pod suknu". Zmenilo sa to az teraz, ked zacal chodit do skolky, tak sa otukava.. Ale tiez to nie je este na 100%. Daj mu cas a urcite vyhladavajte deti, aj ked sa s nimi nebude priamo hrat. Urcite si po case zvykne..

moj starsi syn bol strasne hanblivy, s nikym sa nerozpraval, hned sa schovaval za mna. Teraz ma 3 roky a da sa do reci s kymkolvek - na ulici vykrikuje na ludi, ci im netreba pomoct, na robotnikov, aby poriadne robili, v obchode si ide sam kupit fornetti - preslo to same, nikdy som ho nejako nenutila byt iny ako to citil on sam 🙂